Predseda SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda dnes na základe všeobecne záväzného nariadenia hlavného mesta Bratislava účinného od roku 2006 skonštatoval, že pozemok - vinice predsedu vlády Roberta Fica v bratislavskom Novom Meste - je stavebný.
"Od prvého januára 2006 sa tam dá stavať a tie pozemky sú stavebné, či to pán premiér chce priznať, alebo nie," povedal Dzurinda. Vysvetlil, že pre posudzovanie toho, či je pozemok stavebný, alebo nie, neslúži kataster nehnuteľností, ale územný plán obce. "Všetci vieme, že je to stavebná parcela," uzavrel.
Pokračoval, že v lokalite Koziarka, kde sa nachádza aj premiérova parcela, sa navrhli zmeny v podobe malopodlažnej bytovej zástavby. "Vtedy 24. novembra 2005 hlasovali poslanci mestského zastupiteľstva v Bratislave o tom, či sa aj spomínaná parcela zmení na stavebný alebo nie. Hlasovanie dopadlo tak, že dochádza k zmene tejto parcely na stavebný pozemok," uviedol.
Dzurinda tvrdí, že v procese zmeny parcely charakteru viníc na parcelu stavebných pozemkov veľmi aktívne pôsobila doktorka Anna Č.. Menom doktorka označil v piatok Dzurinda susedu, od ktorej mal Fico pozemok kúpiť. Domnieva sa, že je to tá istá osoba, ktorá sa iniciovala za zmenu pozemku na stavebný. Na otázku, či necíti potrebu podniknúť právne kroky v tejto situácii, odpovedal, že necíti.
Dzurinda podporil svoje tvrdenia aj listom novomestského starostu Richarda Frimmela z tohto roka, ktorý jednému zo záujemcov o výstavbu rodiného domu v lokalite Koziarka odpovedal, že toto územie je určené na malopodlažnú bytovú zástavbu.
Kľúčové sú podľa neho dve otázky. Prvá je, ako mohol premiér zaplatiť takú nízku cenu za pozemok. A druhá je, ako premiér mieni naložiť s faktom, že dáma, ktorá predala pozemok, podnikala aktívne kroky, aby sa pozemok stal stavebným.
Pozemok premiéra Roberta Fica v Podhorskom páse v bratislavskom Novom Meste má v súčasnosti funkciu stavebný pozemok. Pre TASR to dnes uviedol námestník bratislavského primátora pre územmý rozvoj Tomáš Korček.
"Je to pozemok, na ktorom územný plán (ÚP) hlavného mesta Bratislavy umožňuje malopodlažnú bytovú zástavbu," konštatoval Korček, ktorý je miestnym poslancom v mestskej časti Nové Mesto.
Mestská časť Nové Mesto schválila územný plán zóny (ÚPZ) Podhorský pás, kde sa nachádza aj Ficov pozemok, v roku 2006. V tomto ÚPZ má však pozemok funkciu poľnohospodárska pôda.
Rozdiel medzi využitím pozemku podľa ÚPZ a ÚP mesta vysvetlil Korček tým, že zmeny a doplnky v lokalite Podhorský pás schválilo mestské zastupiteľstvo v dvoch etapách - v rokoch 2002 a 2005.
Etapa zmien z roku 2002 nechala tomuto pozemku funkciu poľnohospodárska pôda. V rámci druhej z roku 2005 bol už pozemok určený na malopodlažnú bytovú zástavbu.
"Mestská časť však obstarala ÚPZ podľa zmien z roku 2002, preto bude musieť obstarať nové zmeny a doplnky, do ktorých sa premietnu zmeny z roku 2006," povedal Korček. Zdôraznil že ÚP mesta je nadradený nad ÚPZ a v prípade žiadosti o zástavbu na tomto pozemku sa bude postupovať podľa ÚP mesta Bratislavy.
V súvislosti s možnosťou výstavby na pozemku bývalý podpredseda poslaneckého klubu SDKÚ-DS v mestskom zastupiteľstve Martin Kuruc pre TASR uviedol, že pri hlasovaní o zmene v lokalite Podhorský pás v roku 2005 sa klub SDKÚ-DS zdržal hlasovania. Za zmenu hlasovali podľa neho poslanci Smeru a ostatní.
Glendová: Dzurinda dnes pochopil, že prehral
Predseda SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda dnes pochopil, že prehral. Pre TASR to uviedla hovorkyňa vlády Silvia Glendová. Reagovala tak na dnešné popoludňajšie Dzurindove vyhlásenie, že vinice predsedu vlády SR Roberta Fica v bratislavskom Novom Meste sú stavebným pozemkom.
"Pán Dzurinda dnes pochopil, že prehral a snaží sa svoje predchádzajúce klamstvá kamuflovať ďalšími - dnešnými klamstvami," povedala Glendová. Dzurinda obvinil predsedu vlády, že získal na reštituovanom pozemku šesť miliónov korún. Pôvodný pozemok sa mal neskôr zmeniť z viníc na stavebný, čím mal Fico údajne získať. Premiér Fico dnes počas tlačovej besedy viackrát zdôraznil, že spomínaný pozemok zakúpil ako vinice, sú to vinice a budú to stále vinice a nemieni tam nič stavať. Podotkol tiež, že ich uvádza aj vo svojom majetkovom priznaní.
Premiér okrem iného na Dzurindove tvrdenie reagoval protiotázkou, ako mohol ako opozičný poslanec ovplyvňovať pozemky v reštitúciách. Spresnil tiež, že predmetný pozemok získala jeho majiteľka v reštitúciách späť, lebo bol v minulosti odobraný jej rodine.
Poslanci: Zmena vinohradov na stavebné pozemky nebola politická záležitosť
Preradenie pozemkov v mestskej časti Nové Mesto - Koziarka z poľnohospodárskej pôdy na stavebné pozemky odhlasovalo 24. novembra 2005 45 z prítomných 69 poslancov mesta Bratislava. Väčšina z nich si na túto aktualizáciu územného plánu už nespomína, poslanci Ján Holčík (SDKÚ) a Anton Beleš (DS) však zdôraznili, že za tým netreba hľadať politiku, ale rozvoj mesta.
"Aktualizáciu predložili poslanci Bratislava - Nové Mesto. Išlo o roztrúsené pozemky v správe JRD Vinohrady, ktoré nedokázali obnoviť staré vinohrady, skultivovať a obrábať ich. Preto ich vrátili pôvodným vlastníkom, ktorí žiadali, aby boli preklasifikované na stavebné pozemky. Komisia životného prostredia a výstavby s tým najskôr nesúhlasila, avšak boli prehlasovaní," uviedol pre TASR Beleš.
Bývalý poslanec za Ružinov Ján Holčík, ktorý návrh podporil, tiež zdôraznil, že išlo len o rozvoj mesta. "Súviselo to s pripravovanou zmenou územného plánu, na ktorom sa roky pracovalo a ďalší rozvoj mesta išiel aj na úkor poľnohospodárskej pôdy. JRD Vinohrady padli, začali sa reštitúcie, tak sa menilo aj využitie pozemkov," uviedol Holčík.
Nezávislý kandidát za časť Karlova Ves Peter Dubček si na toto hlasovanie nespomína. Vtedajšia poslankyňa za HZDS Oľga Keltošová tiež podporila zmeny klasifikácie pozemkov.
"Hlasovala som za, pretože ako jediná poslankyňa časti Lamač som chcela hájiť záujmy občanov. Aktualizácia sa totiž týkala aj zmeny zaradenia pozemkov Pod Zečákom, kde v roku 1986 alebo 1987 došlo kvôli plánovanej výstavbe nemocnice ku vyvlastneniu. Nemocnica sa však nikdy nepostavila, a tak som chcela, aby tí ľudia, ktorí sa svojich pozemkov museli vzdať, s nimi mohli konečne opäť začať narábať," uviedla Keltošová.
Na hlasovaní o aktualizácii územného plánu Bratislavy sa zúčastnilo 69 z 80 mestských poslancov. Za možnosť malopodlažnej zástavby na pozemkoch sa vyslovilo 45 poslancov, proti nebol nikto, zdržalo sa 22 poslancov a dvaja nehlasovali. Za prijatie zmien sa vtedy vyslovili siedmi poslanci vtedajšej Demokratickej strany, 21 poslancov za KDH a piati poslanci za SMK. Nezávislí a nezaradení poslanci sa na prijatí zmien podieľali počtom 12 hlasov. Všetci poslanci SDKÚ sa hlasovania zdržali. Vo vtedajšom zastupiteľstve mal Smer jedného zástupcu, ktorý sa na hlasovaní nezúčastnil.
Autor: ks
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
