Podporovať boj za slobodu slova, ľudské práva a občiansku statočnosť bude novozaložená nadácia Jána Langoša. Dnes v spolupráci s nadáciou Pontis udelí prvú medzinárodnú cenu za zásluhy o rozširovanie demokracie vo svete. Udelí ju českému ministrovi zahraničných vecí, priateľovi Jána Langoša, Karlovi Schwarzenbergovi.
VIDEO: Schwarzenberg dostal cenu
KAMERA: Eugen Korda
Narodil sa 10. decembra, na Deň ľudských práv, s ich obhajobou bola spojená veľká časť jeho života, uviedol na tlačovej besede bývalý riaditeľ Pontisu Milan Nič. Koncom 80-tych rokoch predsedal medzinárodnému Helsinskému výboru pre ľudské práva, na svojom sídle v Bavorsku zriadil česko-slovenské dokumentačné stredisko - archív samizdatovej literatúry a časopisov, aj tých, na ktorých sa podieľal Langoš. Neskôr sa ako kancelár prezidenta Václava Havla podieľal na smerovaní novej česko-slovenskej zahraničnej politiky. Od. 9. januára 2007 je ministrom zahraničných vecí Českej republiky, jeho vplyv bolo podľa Niča v európskej politike výrazne cítiť.
Nadácia bude každoročne udeľovať aj domácu cenu - k výročiu smrti Jána Langoša 15. júna. Kandidátov môže navrhnúť ktokoľvek. Mali by to byť ľudia, ktorí sa neboja hovoriť pravdu, historici, novinári, ale aj občania, ktorí prejavia občiansku odvahu. "Chceli by sme podporiť ľudí, pre ktorých sú pravda a sloboda najpodstatnejšími hodnotami, za ktoré sa oplatí bojovať. Obhajoba ľudských práv a odhaľovanie historických súvislostí sú najdôležitejšími kritériami pri hľadaní týchto ľudí," povedala šéfka nadácie Gabriela Langošová. Pripomenula, čo jej manžel vždy hovoril - že ten, kto nepozná svoju minulosť, bude odsúdený znovu a znovu ju prežívať a že žiadne protiprávne konanie štátu voči občanom nemôže zostať zahalené tajomstvom a zabudnuté. Nadáciu založila manželka, dcéry a priatelia Jána Langoša.
Manželka zakladateľa Ústavu pamäti národa (ÚPN) konštatovala, že ústav sa po nástupe novej vlády nachádza "v tmavom období" svojho vývoja. "Myslím, že by bol z toho dosť nešťastný," povedala. To, čo založil Ján Langoš, podľa nej stále nie je stratené, záleží na tom, či sa vrátia ľudia, ktorí budú ochotní pokračovať v zámere zakladateľa ústavu. Signály, ktoré z ústavu prichádzajú - zameranie na Jozefa Tisa a vojnovú Slovenskú republiku, určite nepatrili do zmýšľania Langoša, zdôraznila. Právne nadácia nemá žiadnu možnosť činnosť ÚPN kontrolovať a hodnotiť, chce ale dohliadať morálne. Langošová poukázala na výzvu jej dcéry Niny ešte pred vznikom Nadácie, pod ktorú sa podpísalo nečakane veľa ľudí.
"S narastajúcim znechutením a strachom sledujem, ako sa politické strany dohadujú o Ústave pamäti národa, ako keby išlo o akýsi „artikel na trhu“. Návrhmi nevhodných kandidátov alebo planou diskusiou o zmysle takejto inštitúcie systematicky znižujú jej hodnotu, čím dehonestujú základnú myšlienku, vďaka ktorej ústav vznikol," uviedla v januári, keď vládna koalícia hľadala nástupcu tragicky zosnulého Jána Langoša. Pripomenula, že zákon o pamäti národa ukladá štátu "sprístupniť utajenú činnosť represívnych orgánov v čase neslobody 1939 - 1989, určiť zodpovednosť za porobenie vlasti, vraždenie, zotročovanie, lúpenie a ponižovanie, morálny a hospodársky úpadok sprevádzaný justičnými zločinmi a terorom proti nositeľom odlišných názorov, deštrukciu tradičných princípov vlastníckeho práva a zneužívanie výchovy, vzdelávania vedy a kultúry na politické a ideologické účely,“ ako aj "učiniť zadosť všetkým, ktorí boli poškodení štátom, čo porušoval ľudské práva a vlastné zákony“.
