Na pozemku premiéra Roberta Fica v lokalite Koziarka v bratislavskom Novom Meste nie je možné stavať. Vinice na tomto pozemku vedie Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky (ÚKSUP) v registri viníc.
Napriek tomu, že územný plán mesta Bratislava určuje tento pozemok pre výstavbu rodinných domov, platí zákon o vinohradníctve a vinárstve, povedal dnes pre TASR hlavný architekt mestskej časti Nové Mesto Jaroslav Kocka.
Tento zákon tvrdí: Pokiaľ toto určenie bolo po 1. máji 2005 a zároveň je pozemok registrovaný v registri v ÚKSUP, nie je možné na tomto pozemku stavať, vysvetlil Kocka. Podľa neho ide o určitý legislatívny chaos.
Keby si chcel majiteľ tohto pozemku v lokalite Koziarka postaviť rodinný dom, stavebný úrad v Novom Meste mu nevydá územné rozhodnutie o umiestnení stavby, pretože Obvodný pozemkový úrad v zmysle zákona o vinohradníctve nemôže vydať vyňatie z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, dodal Kocka.
Mestská časť Nové Mesto má vypracovaný územný plán zóny (ÚPZ) Podhorský pás, v ktorom sa nachádza lokalita Koziarka s Ficovým pozemkom. ÚPZ však má byť v súlade s vyšším stupňom územnoplánovacej dokumentácie, to znamená s ÚP mesta Bratislavy.
Podľa ÚPZ však nie je na týchto pozemkoch možná výstavba. "Budeme musieť počkať, ako sa vyrieši vzťah územný plán mesta k zákonu o vinohradníctve a vinárstve," konštatoval Kocka. Podľa neho má zákon vyššiu moc ako všeobecne záväzné nariadenie o ÚP mesta Bratislavy.
Námestník bratislavského primátora pre územný rozvoj Tomáš Korček trvá na nedeľnom vyjadrení pre TASR o tom, že na pozemku vo vlastníctve premiéra Fica sa dá stavať. Korček nemá vedomosť o tom, že vinica na Ficovom pozemku je v evidencii ÚKSUP.
V bratislavskej lokalite Koziarka sú vinohrady chránené zákonom
Lokalita Koziarka v bratislavskom Novom Meste, kde má premiér Robert Fico pozemok, patrí medzi registrované, a tým aj chránené vinohrady, podľa legislatívy o vinohradníctve. TASR to dnes potvrdil riaditeľ Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho (ÚKSÚP) Pavel Filkorn. Hon Koziarka bol v prílohe zákona o vinárstve a vinohradníctve chránený od 1. januára 1997 do 1. júla 2007, uviedol Filkorn.
Zákon o vinárstve a vinohradníctve mal do 30. júna 2007 prílohu so zoznamom chránených vinohradníckych honov, v ktorom bol vinohradnícky hon Koziarka. Vinohradnícke pozemky na tomto hone zaregistroval ÚKSÚP, konštatoval riaditeľ.
"Novela č.283/2007 vinohradníckeho zákona zrušila prílohu, ale už predtým chránené vinohrady ostali naďalej chránené. Od 1. júla 2007 sú tieto vinohrady určené len na pestovanie viniča. Výnimkou je, ak by sa na týchto plochách mala postaviť verejnoprospešná stavba," zdôraznil Filkorn. Túto výnimku možno povoliť iba na diaľnice, cesty a miestne komunikácie.
V Čunove sa objavili špekulácie s ornou pôdou
V bratislavskej mestskej časti Čunovo sa predáva orná pôda, z ktorej vraj majú byť v budúcnosti stavebné pozemky. Čunovská starostka Gabriela Ferenčáková v dnešnom vydaní Istopolitanu však potenciálnych záujemcov upozorňuje, že to tak nebude. "Územný plán hovorí jasne, v týchto lokalitách nie je naplánovaná žiadna výstavba. Je to mimo zastavaného územia obce."
Ako sa v novinách ďalej uvádza, zaujímavé sú najmä okolité polia prímestskej lokality Čunova, kde by sa mohlo začať masívne stavať, jediné čo tomu však bráni, je územný plán mesta. Ferenčáková pre Istropolitan uviedla, že už na jeseň tohto roka upozorňovala verejnosť prostredníctvom médií na to, že sa objavili prípady predajov ornej pôdy, o ktorej predajcovia záujemcom tvrdili, že ide o perspektívne stavebné pozemky. Starostka obce zároveň povedala, že v poslednom čase sa stretla s viacerými praktikami, kedy sa z ornej pôdy zrazu stali záhradky. Ako príklad uviedla firmy Hellas Invest, s.r.o., a BSP servis, s.r.o., ktoré odkúpili ucelené parcely neďaleko Čunova s rozlohami niekoľko hektárov a ktoré sa potom na papieri rozdelili na desiatky menších, zhruba 20-árových pozemkov. V Istropolitane sa uvádza, že tieto pozemky už nie sú vedené ako orná pôda, ale ako záhrady a pri každom pozemku je zároveň uvedené, že sa nachádza v zastavanej oblasti obce alebo v záhradkárskej oblasti. Ferenčáková sa v novinách nad tým znepokojuje a tvrdí, že ak by sa na takýchto pozemkoch náhodou začalo načierno stavať, tvrdo zasiahnu.
Spoločníkom a konateľom firmy Hellas Invest, s.r.o. je podľa Istropolitanu Martin Hudzík z Okresnej rady strany Smer-SD v Bratislave V, čo v telefonickom rozhovore aj potvrdil. Na to, či jeho firma predáva pozemky v Čunove reagoval, že aktuálne to bude až po Novom roku. V novinách sa ďalej uvádza, že v susedstve parciel patriacich Hellasu Invest, s.r.o., sa nachádzajú tri ďalšie parcely, každá s rozlohou zhruba 2 000 metrov štvorcových, ktoré patria Romanovi Masárovi, tiež z Okresnej rady strany Smer-SD v Bratislave V. Iné okolité parcely súkromných vlastníkov ponúka podľa novín na predaj aj niekoľko realitných kancelárií, tie však uvádzajú, že ide o ornú pôdu, na ktorej sa nemôže stavať. Orientačná trhová cena za meter štvorcový je pritom 2 000 korún.
Pôvodne sme druhú polovicu správy chybne označili ako správu TASR, ide o správu agentúry Sita.
Autor: zh
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
