Bratislava 4. decembra (TASR) - Deň svätého Mikuláša, ktorý patrí medzi najobľúbenejších svätcov, si pripomíname 6. decembra. Obľubujú ho najmä deti, ktoré na celom Slovensku od neho očakávajú množstvo sladkých darčekov vo svojich vyleštených čižmičkách alebo topánočkách pripravených pod oknami počas večera predchádzajúceho dňa.
O sv. Mikulášovi sú známe viaceré legendy o obdarovávaní, ako o jeho skutočnom živote. Narodil sa niekedy okolo roku 270 na južnom pobreží Malej Ázie, pravdepodobne v Patare. Mesto bolo vtedy súčasťou Východorímskej ríše. Neskôr, najmä po zániku Západorímskej ríše v roku 476 bola Východorímska ríša známa aj pod názvom Byzantská. Sv. Mikuláš mal pravdepodobne grécky pôvod alebo pochádzal z grécky hovoriacej rodiny. Už v mladosti sa stal povestný svojou dobročinnosťou, ktorá ešte vzrástla, keď sa stal biskupom v Myre - v dnešnej Dembre na juhu Turecka.
Jeho povesť divotvorcu spôsobila, že sa stal viacnásobným patrónom. Za svojho ochrancu ho pokladá pravoslávne Rusko, ktoré prijalo kresťanstvo v 10. storočí. Mnohé, najmä európske mestá nesú jeho meno, napr. St. Nicholas v Anglicku či Liptovský, Plavecký alebo Borský Mikuláš na Slovensku. Svätý Mikuláš bol vďaka legendám patrónom kupcov, majiteľov záložní, námorníkov, lekárnikov či voňavkárov.
Svätý Mikuláš pravdepodobne zomrel v pokročilom veku (približný dátum úmrtia je 6. december r. 345-351). Pochovali ho v myrskom kostole, kde boli jeho telesné pozostatky uložené až do roku 1087. Keď Myru obsadili vyznávači islamského náboženstva, Mikulášove ostatky sa podarilo preniesť do talianskeho prístavného mesta Bari v Apúlii, kde žilo veľa gréckych prisťahovalcov. Tam preto postavili nový kostol zasvätený Mikulášovi. Inak viacero kostolov na celom svete je zasvätených sv. Mikulášovi a jeho patrocínium patrí medzi najčastejšie. Kult sv. Mikuláša bol od 6. storočia známy v Byzantskej ríši, od 9. storočia v Taliansku a od 11. storočia v Nemecku, Francúzsku a Anglicku.
Slobodné dievčatá si ho vybrali za prosebníka, aby sa šťastne vydali. Ich orodovníkom sa asi stal na základe najznámejšieho príbehu z jeho života. Podľa tradície mal istý boháč tri dcéry. Keď schudobnel a jeho rodina trpela hladom, rozhodol sa, že z dievčat urobí neviestky. Dozvedel sa o tom sv. Mikuláš, zabalil do kusa látky zlato a vhodil ho do mužovho domu. To zopakoval trikrát, až kým im nezabezpečil toľko peňazí, že sa všetky tri dcéry mohli čestne a šťastne vydať. Na základe legendy o troch chudobných dievčatách sa zrejme odvodzuje ľudový zvyk v niektorých krajinách obdarúvať sa na sviatok tohto svätca drobnými darčekmi.
Svätomikulášska tradícia vychádza aj z jeho zasvätenej ochrany nad deťmi. Zvyk obdarúvať deti sa rozmohol najmä v Holandsku a odtiaľ sa rozšíril do Anglicka, Nemecka, Severnej Ameriky, kde k nemu prisťahovalci pripojili škandinávske ľudové tradície o škriatkovi, respektíve čarodejníkovi, ktorý zlé deti trestá a dobré odmeňuje darčekmi. Mikulášska tradícia sa na celom svete spája s jeho obdarovávaním nielen 6. decembra na sv. Mikuláša, ale aj na Vianoce.
Tradícia obdarovávať deti 6. decembra sa rozšírila predovšetkým v stredoeurópskych slovanských krajinách. V ľudových predstavách je známy ako bielovlasý prívetivý deduško s veľkou bradou, ktorý v sprievode čerta a anjela prichádza za deťmi s posolstvom lásky a nošou plnou sladkostí.
V ostatných krajinách s dominujúcim kresťanským náboženstvom je mikulášska tradícia predovšetkým spojená so samotnými Vianocami. V Amerike a najmä v ďalších anglicky hovoriacich krajinách vítajú Santa Clausa, pre fínske deti je to Joulupukki, vo Francúzsku poznajú Pére No‰la a v Rusku deda Mráza. Aj fínske Laponsko sa v legendách považuje za súčasný domov Sv. Mikuláša, kam sú adresované listy detí z celého sveta s prianím darčeka na vianočné sviatky. Práve odtiaľ na záprahu ťahanom sobmi začína rozvážať darčeky po celom svete.
