Bratislava. Viac ako tretinu občanov Slovenskej republiky vôbec nezaujíma zahraničná politika slovenskej vlády. Vyplynulo to z prieskumu, ktorý uskutočnila agentúry Focus v čase od 30. októbra do 6. novembra na vzorke 1 019 respondentov.
Len 12 percent Slovákov podľa výsledkov prieskumu sleduje zahraničnú politiku často, 52 percent len občas a 35,5 percenta vôbec nie.
Prieskum si objednal Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika (KI), ktorý na dnešnej tlačovej besede prezentoval jeho výsledky. Ako uviedol analytik KI Ivan Kuhn, prieskum je súčasťou a zároveň prvým konkrétnym výstupom dvojročného projektu Podpora pre hodnotovo orientovanú slovenskú zahraničnú politiku. Dodal, že o jeden a pol roka chcú prieskum zopakovať.
Medzičasom KI vypracuje niekoľko štúdií o tom, akú politiku vedú porovnateľné európske krajiny voči nedemokratickým režimom a taktiež chce usporiadať konferenciu pre odbornú verejnosť. Tému konferencie Kuhn naznačil výrokom: "Ak sa považujeme za demokratickú krajinu, ktorá si ctí ľudské práva a slobody, malo by sa to premietnuť do slovenskej zahraničnej politiky."
Kuhna prekvapila odozva slovenských občanov na anketovú otázku Ako sa podľa vás správa súčasná slovenská vláda v oblasti zahraničnej politiky. Prekvapilo ho, že len 23,8 percenta respondentov si myslí, že súčasná vláda uprednostňuje ekonomické záujmy SR pred podporou demokratických síl a dodržiavaním ľudských práv v krajinách s nedemokratickým režimom.
"Už v programovom vyhlásení súčasnej vlády sa objavuje niekoľkonásobne viac zmienok o presadzovaní ekonomických záujmov, ale otázka ľudských práv asi iba raz," vysvetlil dôvod, prečo ho prekvapila reakcia respondentov na spomenutú otázku, potom ako " prvé návštevy premiéra Fica smerovali do Líbye a Číny a okrem toho sa zúčastnil na recepcii na počesť výročia kubánskej revolúcie."
Na otázku Ako by sa mala správať každá slovenská vláda v oblasti zahraničnej politiky, odpovedalo 55,8 percenta respondentov, že by sa mala snažiť o vyvážený prístup k podpore demokratických síl s rešpektovaním ekonomických záujmov SR, 21 percent si myslí, že vláda by mala uprednostniť ekonomické záujmy SR, kým 5,4 percenta je presvedčených, že na prvé miesto by mala dať podporu demokratických síl.
Čo sa týka názorov, ako by mala slovenská vláda podporovať a ochraňovať demokratické sily v nedemokratických štátoch, 42,2 percenta respondentov súhlasí s metódou ekonomických sankcií. Najsilnejšiu podporu má použitie politických nástrojov. S touto metódou nesúhlasí iba 11 percent respondentov. Použitie hrubej sily prostredníctvom vyslania vojenského kontingentu schvaľuje 27,5 percenta opýtaných, kým 55 percent je proti.
Kuhn ľutuje, že KI sa slovenských občanov neopýtal, či súhlasia s tým, aby prezident SR udeľoval vysoké štátne vyznamenania diktátorom tak, ako to urobil Ivan Gašparovič, keď minulý mesiac udelil Rad bieleho dvojkríža prvej triedy kazašskému prezidentovi Nursultanovi Nazarbajevovi.
Kuhn uviedol, že protokolárne formality takéhoto druhu, hoci aj na recipročnom základe, môžu mať vážne následky. Diktátori môžu skutočnosť, že im prezident demokratickej krajiny udelil vysoké štátne vyznamenanie, využiť doma vo svoj prospech a proti opozícii v ich vlastnej krajine, upozornil Kuhn.
