Slovenské pasy budú obsahovať dva biometrické údaje - digitálnu mapu tváre a odtlačky prstov. Prvý by mal byť v pasoch vydávaných od januára, druhý najneskôr od júna 2009. Všetky pasy vydané do konca tohto roka budú platné až do konca lehoty, ktorá je v nich uvedená. Podľa schválenej novely zákona o cestovných dokladoch sa deťom mladším ako päť rokov bude vydávať pas s platnosťou na dva roky. V súčasnosti sa týmto deťom vydáva doklad s platnosťou na päť rokov. Pre deti od päť do 13 rokov by sa mali vydávať cestovné pasy s platnosťou päť rokov a pasy detí od 13 rokov by už mali byť platné desať rokov. V súčasnosti sa cestovný pas s platnosťou na desať rokov vydáva až občanom starším ako 15 rokov.
Nový zákon tiež sprehľadňuje údaje uvedené v cestovnom doklade. Do cestovného dokladu sa už nebudú zapisovať údaje o vydaní zbrojného sprievodného listu na vývoz či prevoz zbraní, keďže sa na takýto účel vydáva Európsky zbrojný pas. Zo zdravotných alebo náboženských dôvodov zákon v odôvodnených prípadoch umožní nasnímať podobu tváre s prikrývkou hlavy. Prikrývka však nesmie zakrývať tvár tak, aby znemožňovala identifikáciu.
Dopĺňajú sa aj sankcie. K priestupkom pribudne neohlásenie straty alebo odcudzenia cestovného dokladu či neodovzdanie cestovného dokladu občana mladšieho ako 15 rokov druhému rodičovi, ktorému bol rozhodnutím súdu zverený do výchovy. Za tieto priestupky bude hroziť pokuta do 10 000 korún.
Zmeny nastávajú aj v zákone o občianskych preukazoch. Tie budú aj naďalej vydávať policajné útvary. Presun agendy občianskych preukazov na obvodné úrady by bol neefektívnym vynaložením rozpočtových prostriedkov, z ktorých časť je možné využiť na skvalitnenie služieb občanom pri vydávaní dokladov. Súčasné občianske preukazy bude možné vydávať až do 31. decembra 2008.
Schválili novelu zákona o Štátnej pokladnici
Do systému Štátnej pokladnice sa budú môcť zapojiť na dobrovoľnej báze aj ďalšie štátne subjekty, ktoré v súčasnosti túto možnosť nemajú. Národná rada SR schválila návrh novely zákona o Štátnej pokladnici, podľa ktorej sa jej klientmi môžu stať právnické osoby zriadené osobitným zákonom, ako je napríklad Exportno-importná banka. Podľa zmien do systému budú môcť vstúpiť aj Slovenská televízia a Slovenský rozhlas či štátne podniky. Norma bude účinná od 1. marca budúceho roku. Rezort financií očakáva pozitívny dopad zmien v zákone aj na štátny rozpočet, finančný efekt závisí od počtu dobrovoľne pripojených klientov a zdrojov, ktoré budú v Štátnej pokladnici zhodnocovať," konštatuje ministerstvo.
Štátna pokladnica zabezpečuje platobný styk pre zhruba 1 700 klientov, ktorými sú ústredné orgány štátnej správy, rozpočtové a príspevkové organizácie v ich pôsobnosti, verejnoprávne inštitúcie a úrady vyšších územných celkov. Ku koncu decembra minulého roka bolo v jej informačnom systéme otvorených 18 091 účtov, na ktorých počas vlaňajška zrealizovala skoro 67,2 mil. clearingových transakcií. V medziročnom porovnaní sa tak počet uskutočnených transakcií zvýšil o 36 %. Priemerný podiel pokladnice na medzibankovom clearingu bol počas vlaňajška takmer 25 %.
Štátna pokladnica začala svoju činnosť v roku 2004. Je orgánom štátnej správy, ktorý zabezpečuje realizáciu rozpočtov svojich klientov a centralizáciu príjmov verejnej správy. Bilančná suma Štátnej pokladnice predstavovala ku koncu minulého roka vyše 161 mld. Sk a medziročne tak vzrástla o jednu pätinu.
Poslanci schválili aj návrh zákona o oficiálnej rozvojovej pomoci, ktorý rámcovo upravuje rozvojovú pomoc SR, určuje jej princípy, ciele a formy. Norma upravuje postavenie a pôsobnosť Slovenskej agentúry pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu, postavenie a účasť ústredných orgánov štátnej správy a územnej samosprávy pôsobiacich v oblasti oficiálnej rozvojovej pomoci. Za obdobie troch rokov (2004 – 2006) bolo v rámci dvojstrannej rozvojovej pomoci - Slovak Aid podporených viac ako 200 rozvojových projektov realizovaných slovenskými subjektmi: podnikateľskými, mimovládnymi a štátnymi v celkovej sume prevyšujúcej 530 miliónov Sk.
Prednostovia KÚ ŽP dostanú odmeny
Prednostovia všetkých krajských úradov (KÚ) životného prostredia (ŽP) dostanú odmeny v celkovej výške 327.900 korún. Odmeny navrhlo Ministerstvo životného prostredia SR za kvalitné plnenie služobných úloh v druhom polroku 2007. Tie dnes vláda schválila.
Najvyššie odmeny 43.000 korún navrhol šéf rezortu Jaroslav Izák prednostom z Trenčína a Nitry. Prednosta KÚ ŽP Trenčín Igor Kvasnica bude odmenený napríklad za organizovanie pracovných stretnutí k projektu stanovenia environmentálnych noriem kvality pre vodu a posilnenia úradov ŽP pri implementácii kontroly a monitoringu vôd. Šéfovi nitrianskeho úradu Vladislavovi Boríkovi prislúcha odmena za vykonanie auditu výkonu práce jednotlivých úradov ŽP.
Za spoluprácu v oblasti ŽP s KÚ Moravskosliezskeho kraja a prácu v environmentálnej výchove mládeže navrhol minister žilinskému prednostovi Miloslavovi Štolfovi odmenu 42.000 korún. O päťsto korún menej poputuje prednostovi z Bratislavy Aladárovi Smidžárovi za zabezpečenie pomoci magistrátu mesta pri ochrane ovzdušia a odpadového hospodárstva. Rovnakou sumou bude odmenený aj prešovský prednosta Václav Mihok za kvalitné plnenie služobných úloh v oblasti tvorby a ochrany ŽP.
Odbornú pomoc pri odstraňovaní starej environmentálnej záťaže v okrese Piešťany ocenil Izák odmenou 39.900 korún pre prednostku z Trnavy Janu Melicherovú. Rovných 39.000 bude odmenou pre banskobystrického prednostu Mariána Siekela za aktívne angažovanie pri problematike umiestňovania vodného diela Slatinka pri Zvolene. Košický prednosta Milan Murín získa za svoj výkon v druhom polroku odmenu 38.000 korún.Autor: mv
Beata
Balogová
