Bratislava 5. decembra (TASR) - Otázka vzdelania nie je rozhodujúcim faktorom v integrácii rómskej menšiny do spoločnosti. Zhodli sa na tom odborníci v diskusii na stretnutí z cyklu podujatí Vyšehradského salónu, ktorý sa konal 4. decembra v Kultúrnom inštitúte Maďarskej republiky.
Zuzana Kusá zo Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied upozorňuje, že "sa nedá jednostranne zdôrazňovať len vzdelávanie ako zázračný liek pre rómsku komunitu, pretože práve medzinárodné porovnania ukazujú, že SR aj keď má najmenší podiel mladých ľudí, ktorí zostávajú len s nízkym vzdelaním, má súčasne najvyššiu nezamestnanosť osôb do 25 rokov". Tento fakt dokladá skúsenosťami s otvoreným európskym trhom, z ktorého badať, že "ľudia, ktorí si na Slovensku nedokážu nájsť prácu domnele pre nízke vzdelanie, sa dokážu v zahraničí uplatniť," a teda príčiny ich životných ťažkostí u nás nie sú zďaleka len v nedostatočnom vzdelaní.
Vedúci Sekcie národnostných a etnických menšín Ministerstva vnútra Poľskej republiky Dobieslaw Rzemieniewski zastáva podobné stanovisko a zdôraznil, že okrem vzdelanostej otázky by Rómovia mali byť vnímaní ako rovnocenní občania, ale zároveň si ponechať svoju etnickú identitu, čo v praxi znamená, aby "mali k dispozícii profesie, ktoré najlepšie sedia ich mentalite". O aké spoločenské zaradenia by malo ísť, bližšie nešpecifikoval, len upozornil, že mnohé z týchto pracovných miest už neexistujú. Taktiež dodal, že Poľsko napriek bohatým podporným programom pre národnostné menšiny preferuje zdravotné opatrenia, bytovú výstavu, zabezpečovanie zamestnanosti, bezpečnosť, búranie negatívneho stereotypného pohľadu na etniká a pomoc v ďalších oblastiach pred priamymi finančnými injekciami, ktoré Rómovia nedokážu efektívne zužitkovať.
Historické súvislosti, v ktorých vidí Rómov v minulosti viac integrovaných do spoločnosti, načrtol Gábor F. Havas zo Sociologického výskumného ústavu Maďarskej akadémie vied. "Mnohí z nich boli napríklad dobrí hudobníci, mali prestížnu sociálnu pozíciu a uzatvárali manželstvá s príslušníkmi iných etník. Tým pádom ich už prestali evidovať ako Rómov," čím naznačoval, že vnímanie tejto menšiny ako výlučne okrajovej a neprispôsobivej nie je na mieste. Dnešná situácia v rómskej komunite je vraj len jeden z dôsledkov pádu režimu, pričom v novej spoločenskej situácii sa vraj nedokážu dostatočne orientovať, čo má za následok ich diskrimináciu, chudobu, nezamestnanosť a nízky intelektový rozvoj. Havas sa tiež obáva, že pri nedostatočnej snahe o riešenie naliehavej problematiky sa v budúcnosti môže situácia ešte viac vyhrocovať.
Karel A. Novák, riaditeľ programu sociálnej integrácie Človek v tiesni v Českej republike sa domnieva, že na rozdiel od iných krajín v Čechách vládne zvláštna situácia, pretože sa tam nenachádza toľko odlúčených rómskych osád ako v ostatných krajinách V4, ale táto etnická menšina u nich žije prevažne v mestách. "Ich spoločenská integrácia by sa mala riešiť na úrovni samospráv," povedal, pričom tiež vyzdvihol otázku bezpečnosti a právneho pozadia.
Na poslednom Vyšehradskom salóne v tomto roku zazneli podľa Kusej veľmi triezve, i keď nie vždy optimistické hlasy. Hovorilo sa aj o nedostatočnosti rôznych politík, o príliš málo zdrojoch investovaných do problematiky a ďalších faktoroch. "Treba vytvoriť také nástroje, ktoré umožnia týmto skupinám napĺňať svoje univerzálne ľudské práva a mali tak šancu dosahovať životné optimum, aby kvalita života nebol pojem určený iba pre spoločenské elity," povedala pre TASR.
