Rovňany 5. decembra (TASR) - Takmer štyri roky trvalo Milanovi Marcikovi z obce Rovňany v okrese Poltár, kým zostavil ojedinelý slovník hornoipeľského nárečia. Na krste knižky so 4700 slovami sa v týchto dňoch zúčastnili aj obyvatelia deviatich obcí regiónu Hornohrad, kde sa hornoipeľským nárečím dodnes hovorí.
"Impulz pre spisovanie pôvodných slov a slovných spojení mi dala na Vianoce 2003 moja mama, ktorá nám našim nárečím rozprávala rodinné príbehy," povedal TASR autor. Nasledovali stovky hodín strávených v archívoch, ale aj medzi obyčajnými ľuďmi Hornohradu. Pri samotnom zostavovaní slovníka pomohla rodáčka z dediny Jana Hajachová, dnes však Bratislavčanka.
Hornoipeľské nárečie sa od ostatných v Novohrade odlišuje najmä používaním n na konci slova, napríklad povien, vien, poton, príden. Nie sa povie ňi a častá príslovka treba je v Rovňanoch a okolí način. Keď v Hornohrade niekomu ušla žena, povedali tašla predávaťi sapún. Pekňe prepetujen bolo pekne prosím. Keď niekomu hrozila bitka palicou, vypočul si ochloštín ťa bungóvon.
Podľa Marcika zaujímavosťou tohto nárečia je aj to, že veľa slov je odlišných už v susedných dedinách. "Inak napríklad hovoria v Hradišti a inak v niekoľko kilometrov vzdialenej Krnej," hovorí.
Slovník hornoipeľského nárečia sa podľa Jaromíra Kršku z Fakulty humanitných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici môže zaradiť k 21 nárečovým slovníkom, ktoré na Slovensku vychádzali od začiatku 90. rokov uplynulého storočia. Posledný takýto slovník zaoberajúci sa gemersko-malohontským nárečím vyšiel v edícii Krátky slovník najkrajších slovenských nárečí pred deviatimi rokmi.
Pre Milana Marcika je však zostavovanie slovníka iba prvým krokom na ceste k zoznamovaniu sa s históriou rodného kraja. Už dnes pripravuje knižku Chlebíka ich každodenô o živote ľudí v obci od začiatku 19. storočia podnes.
