Bratislava. Vláda podľa odporúčania Ministerstva zahraničných vecí (MZV) SR odmietla Deklaráciu, ktorou má parlament uznať hladomor na Ukrajine v rokoch 1932-33 za genocídu. Deklaráciu presadzujú poslanci za KDH.
Vláda si osvojila argumenty MZV vrátane potreby širšej spoločenskej a odbornej diskusie. "Pokiaľ ide o právnu charakteristiku, my sme nenašli dôvod, aby sme to takto označili," povedal po rokovaní vlády minister zahraničných vecí Ján Kubiš.
O tom, že nešlo o genocídu, svedčia podľa neho aj historické fakty - hladomor sa nedotkol len Ukrajincov, ale aj iných národov vtedajšieho Sovietskeho zväzu.
"Aj vecné posúdenie tejto tragédie nám hovorí, že išlo o určitý triedny boj, že išlo o naprosto nehorázne kriminálne činy stalinského režimu, ktoré ale neboli zamerané na ten či onen národ, ale skôr na roľníkov," uviedol.
Preto MZV aj vo vyhlásení k nedávnemu výročiu hladomoru nehovorí o genocíde, ale o "akcii, zameranej proti mnohým obyvateľom Sovietskeho zväzu".
Ukrajina hladomor za genocídu považuje, čo už v parlamentoch uznalo 14 štátov vrátane USA, Poľska a Maďarska. Rusko to považuje za krok proti nemu. Uznanie genocídy Slovenskom je pre Kyjev dôležité.
"Slovensko pre nás nie je len susedná krajina, ale aj blízky strategický partner,“ povedala ukrajinská veľvyslankyňa v SR Inna Ohnivecová. Tvrdí, že Stalinov režim chcel zabavením úrody a následným hladomorom potrestať ukrajinských roľníkov odmietajúcich kolektivizáciu.
"Keďže komunistický režim cítil určitú formu odporu, prijal opatrenia, ktorých výsledkom boli milióny mŕtvych Ukrajincov vrátane detí." Dôkazom, že išlo o cielenú kampaň je podľa nej aj to, že v ruských a bieloruských oblastiach, susediacich s Ukrajinou, hladomor nebol.
"Táto tragédia mala pre Ukrajincov vážnejšie následky než II. svetová vojna," uviedla veľvyslankyňa.
Predkladatelia Deklarácie, poslanci Vladimír Palko, František Mikloško a Rudolf Bauer, sa odvolávajú na definíciu genocídy z Dohovoru OSN z roku 1948. Sú presvedčení, že podľa neho má ukrajinský hladomor všetky znaky genocídy.
Uvedomenie si skutočných príčin tragédie ukrajinského národa pred sedemdesiatimi piatimi rokmi a uznanie historickej pravdy je podľa nich nevyhnutné, aby sa predišlo podobným zločinom v budúcnosti. Naopak, MZV SR ten istý dohovor považuje za dôvod neuznať hladomor za genocídu.
Dohovor uvádza: "Genocída znamená akýkoľvek z týchto činov spáchaný s úmyslom celkom alebo čiastočne zničiť národnostnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú skupinu, akým je: spôsobenie smrti príslušníkov skupiny; spôsobenie vážneho telesného alebo duševného ublíženia príslušníkom skupiny; cieľavedomé privodenie takých životných podmienok skupine, ktorých cieľom je spôsobiť jej úplné alebo čiastočné fyzické zničenie; prijatie opatrení, ktorých cieľom je zabrániť rodeniu detí v rámci skupiny; násilné preloženie detí jednej skupiny do inej skupiny".
Národná rada SR mala o Deklarácii o uznaní hladomoru rokov 1932-1933 na Ukrajine za genocídu rokovať na tejto schôdzi. Predseda parlamentu Pavol Paška ju nezaradil do programu, pretože ju neprerokoval zahraničný výbor a výbor pre európske záležitosti. Po správe gestorského zahraničného výboru ju zaradí do programu rokovania.
