Bratislava 6. decembra (ČTK) - Slováci si otvorenie hraníc a možnosť voľne cestovať vychutnávajú aj takmer dve desaťročia po páde bývalého režimu, ktorý ich výjazdy do cudziny výrazne obmedzoval. Najobľúbenejším miestom letných dovoleniek za posledných 15 rokov stále zostalo pobrežie Jadranského mora v Chorvátsku, ľudia však v posledných rokoch objavujú nové exotické destinácie v Tichomorí, Ázii i Karibiku. Záujem o domáce pobyty naopak klesá.
"Tým, že ceny dovoleniek stagnujú a platy rastú, ide stále viac ľudí na dovolenku," povedal ČTK prezident Slovenskej asociácie cestovných kancelárií a agentúr Róbert Kohlman. Vlani vycestovalo v letných mesiacoch na dovolenku podľa údajov Štatistického úradu viac ako 40 percent Slovákov, údaje pre porovnanie s rokom 1993 však nie sú k dispozícii.
"Slováci sú klienti, ktorí radi míňajú peniaze a hotelieri ich preto majú radšej ako Čechov," opísal Kohlman slovenských turistov.
Za posledných 15 rokov sa zmenili aj požiadavky turistov; zatiaľ čo v prvej polovici 90. rokov minulého storočia sa uskromnili a postačili im aj jednoduchšie ubytovacie zariadenia, v súčasnosti už chcú pohodlnejšie hotely. "Menej kvalitné zariadenia už vymizli z ponúk cestovných kancelárií," dodal Kohlman.
Zdĺhavé, nepohodlné a únavné cesty autobusmi tiež mnohí radšej vymenia za lietadlo, ktoré je síce drahšie, ale ušetrí čas pri cestovaní. Počet autokarových zájazdov preto v posledných rokoch klesá.
Najviac dovolenkárov zo Slovenska smeruje do oblasti Stredomoria, kde uprednostňujú Chorvátsko. "Chorvátsko stále vedie," doplnila šéfka marketingu najväčšej cestovnej kancelárie v krajine Satur Mária Gallová. Táto krajina s 5800 kilometrov dlhým pobrežím a zhruba 1100 ostrovmi si mnohých získala ešte počas bývalého režimu a verní jej zostali dodnes. Vlani na Jadran smerovala necelá tretina rekreantov.
Dôvodom vysokej obľuby Chorvátska je nielen jeho ľahká dostupnosť autom, ale mnohým turistom odpadá aj jazyková bariéra pre podobnosť oboch rečí. Populárne je stále Grécko a Taliansko, naopak ľudia už stratili záujem o Španielsko, ktoré patrilo k najnavštevovanejším v 90. rokoch.
Od rozdelenia Československa rastie tiež záujem o moslimské krajiny Egypt, Tunisko a Turecko. Obnovili sa tiež pobyty v tradičných čiernomorských strediskách v Bulharsku a Rumunsku, ktoré na niekoľko rokov vymizli z katalógov cestovných kancelárií. "Spočiatku tam chodili ľudia skôr zo zvedavosti, ktorí si tieto štáty chceli pripomenúť, ale v súčasnosti sú to destinácie, kde chodia mladí ľudia alebo rodiny s deťmi," poznamenala Gallová.
Hitom posledných rokov sú exotické pobyty, a to najmä v zimnom období. K Thajsku a postupne pridali Maledivy, Maurícius, Seychely či Kuba. Pre ich pomerne vysokú cenu však nie sú výrazne rozšírené a dovoliť si ich preto môže len ľudia s vyššími príjmami.
Už dlhé roky sú podľa cestovných kancelárií obľúbené poznávacie zájazdy napríklad do európskych metropol Paríža a Ríma. Kohlman však pripomenul, že tieto pobyty majú stále rezervy v kvalite, pretože ľudia väčšinu času trávia vo vozidlách.
S príchodom nízkonákladových leteckých spoločností vzrástol tiež počet turistov, ktorí vyrážajú napríklad na víkendové pobyty do ďalších miest v Európe.
"Ubudlo však tých, čo idú na Slovensku na svoju hlavnú dovolenku," uviedol Kohlman. Pobyt v horách či pri niektorej z priehrad láka už len mladých alebo seniorov, pre mnohým sú domáce pobyty len doplnkovou dovolenkou, dodal. Podľa Gallovej klesol záujem hlavne o Tatry.
Rastie však záujem o relaxačné a ozdravné pobyty v kúpeľoch. Okrem dlhších, niekoľkotýždňových pobytov, sú populárne aj predĺžené "wellness" víkendy. "Je súčasťou našej kultúry chodiť do kúpeľov," povedal šéf asociácie cestovných kancelárií. Na rozdiel od minulosti, keď mnohým liečebné pobyty preplácali poisťovne, sú však ľudia ochotní zaplatiť si pobyt aj z vlastného vrecka.
Vývoj počtu Slovákov, ktorí vycestovali do zahraničia:
Rok Vycestovania Slovákov* Cestovný ruch organizovaný CK
1993 7,841.000 159.143
1994 14,408.000 213.554
1995 18,033.000 217.578
1996 22,898.000 312.164
1997 22,135.000 398.720
1998 23,741.000 412.797
1999 21,929.000 334.039
2000 20,325.000 382.948
2001 18,273.000 372.268
2002 17,617.000 413.635
2003 18,298.000 394.654
2004 20,380.000 456.295
2005 22,405.000 486.084
2006 22,688.078 -
* - prekročenie hraníc. Údaj zohľadňuje napríklad aj cestujúcich za prácou, nielen cestujúcich na dovolenkové pobyty.
Zdroj: Štatistický úrad
prl boa
