"Nastalo zlepšenie na úrovni štatistickej chyby," zhrnul na dnešnej tlačovej konferencii vývoj v posledných približne štyroch rokoch Ivan Rončák z TIS. Aktuálne zistenia z jesene tohto roka totiž priniesli približne rovnaké výsledky ako v roku 2003.
O rozšírení korupcie bolo presvedčených podľa prieskumu 36 percent oslovených ľudí. Viac než polovica respondentov podozrievala primátorov, či ďalších predstaviteľov samospráv, že zamestnanie ponúkali predovšetkým ľuďom zo svojho okolia. Pochybnosti mali obyvatelia aj o tom, či sa mestský a obecný majetok nepredáva alebo neprenajíma pod cenu.
Väčšiu dôveru než pred štyrmi rokmi majú k samosprávam obyvatelia miest s počtom ľudí od 2000 do 5000, povedala prezidentka TIS Emília Sičáková-Beblavá. Väčšie mestá však v predchádzajúcich rokoch neurobili nič pre to, aby obyvatelia viac verili, že ich volení predstavitelia pri správe mesta či obce nepodvádzajú, poznamenal Rončák.
Zástupcovia samospráv si naopak myslia, že občania majú dostatok možností kontrolovať svojich primátorov, starostov a poslancov. "Na Slovensku platia prísne pravidlá, ktoré by mali prípadnej korupcii zabrániť," povedal ČTK Sýkora. Preto sa podľa neho volení predstavitelia správajú korupčne zriedkakedy. "Určite to nie je trend," tvrdil predseda združenia, ktoré zastupuje väčšinu obcí a miest na Slovensku. Dokázali to podľa neho aj zistenia Najvyššieho kontrolného úradu. "Ak sa robili chyby, tak skôr z nevedomosti," dodal.
Podobný názor má aj Marián Minarovič z Únie miest Slovenska. Organizácia zastrešuje asi 80 miest a obcí. "Prípady korupcie v samospráve sú ojedinelé," povedal. Je však podľa neho na obyvateľoch, aby boli pri kontrole svojich zástupcov dostatočne aktívni.
Predstavitelia TIS však namietali, že mestá by napríklad mali na internetových stránkach zverejniť dlhodobý plán, ktoré nehnuteľností a pozemky mienia ponúknuť na predaj. Príkladom nedôveryhodného predaja majetku bol podľa Rončáka postup mesta Banská Bystrica. Poslanci totiž tento týždeň súhlasili s odpredajom mestského majetku za približne 200 miliónov korún bez toho, aby sa o zámere dlhšie diskutovalo. "Zastupiteľstvo zasadalo v utorok a poslanci dostali materiály až v pondelok večer. Skúste ako občan veriť, že všetko prebehlo v poriadku," dodal Rončák.
Primátor Banskej Bystrice Ivan Saktor sa bránil tvrdením, že predaj bolo potrebné schváliť rýchlo, aby peniaze z neho mesto mohlo započítať do budúcoročného rozpočtu.
Primátor a poslanci sa navyše často snažia reagovať pružne na niektoré zmeny, čo im niekedy neumožňuje vytvoriť dlhodobý plán predaja majetku, povedal ČTK hovorca Trnavy Pavol Tomašovič. Trnava napríklad podľa neho odpredajom pozemkov riešila potreby, ktoré vznikli príchodom automobilky PSA Peugeot Citroën.
Na Slovensku je takmer 2900 miest a obcí, z nich malo približne 120 viac, ako 5000 obyvateľov. Tento rok by mali všetky obce a mestá spolu hospodáriť s necelými 88 miliardami korún.