História rozširovania schengenského priestoru

Bratislava/Brusel 6. decembra (TASR) - Ministri vnútra členských krajín Európskej únie dnes definitívne schválili rozšírenie schengenského priestoru o ...

Bratislava/Brusel 6. decembra (TASR) - Ministri vnútra členských krajín Európskej únie dnes definitívne schválili rozšírenie schengenského priestoru o deväť nových členských krajín vrátane Slovenska k 21. decembru. Členmi schengenského priestoru je momentálne 13 z 15 starých členských krajín EÚ okrem Írska a Veľkej Británie, ako aj ďalšie dva štáty mimo únie - Nórsko a Island. Od 21. decembra k nim pribudnú všetky nové členské krajiny EÚ s výnimkou Rumunska, Bulharska a Cypru. Prvé dve totiž vstúpili do EÚ len začiatkom tohto roka a Cyprus požiadal o ročný odklad, pretože potrebuje dlhšiu prípravu vzhľadom na problematickú hranicu s tureckou časťou ostrova. Vstup do Schengenu plánuje na budúci rok aj Švajčiarsko.

Schengenská dohoda, dokument podpísaný 14. júna 1985, sa stal základným aktom postupného zrušenia kontrol na spoločných hraniciach s cieľom voľného prekračovania vnútornej hranice občanov zmluvných štátov a rozvoja voľného pohybu služieb a tovaru. Dnes je prijatie "schengenskej" legislatívy jednou z podmienok vstupu kandidátov do Európskej únie. Voľný pohyb osôb je jednou zo štyroch základných slobôd garantovaných Zmluvou o EÚ.

Schengenská dohoda nadväzuje na Saarbrückenskú dohodu o postupnom rušení vzájomných colných kontrol, ktorú 13. júla 1984 uzatvorili Francúzsko a Nemecko. Jej vznik motivovali európski dopravcovia, keď štrajkovou pohotovosťou upozorňovali na neúnosné rady na hraniciach oboch krajín. Dohoda predpokladala postupné rušenie kontroly na francúzsko-nemeckých hraniciach a uplatnenie okrem voľného pohybu tovaru aj voľného pohybu osôb.

Francúzsko a Nemecko prizvalo na diskusie o riešení problému krajiny Beneluxu (Belgické kráľovstvo, Holandské kráľovstvo a Luxemburské veľkovojvodstvo). Týchto päť štátov podpísalo 14. júna 1985 v luxemburskom mestečku Schengen, ležiacom na rozhraní Luxemburska, Nemecka a Francúzska, tzv. Schengenskú dohodu a umožnilo voľný pohyb osôb a tovaru signatárskych krajín.

Zjednodušenie hraničných kontrol sa týkalo iba občanov Európskej únie. Podmienky pre občanov nečlenských krajín EÚ, ktorí chceli prekročiť vonkajšie hranice schengenských štátov, sa stali predmetom doplňujúcej Konvencie z 19. júna 1990, ktorá nadobudla platnosť 26. marca 1995 pre všetky signatárske krajiny s výnimkou Grécka a Talianska kvôli technickým ťažkostiam pri kontrolách v prístavoch. Podľa Konvencie sa zrušili kontroly na spoločných hraniciach a presunuli sa na vonkajšie schengenské hranice.

V procese odstraňovania vnútorných hraničných kontrol letiská a prístavy museli byť transformované. To znamená, že letiská sa považujú za vonkajšie hranice len pre lety do alebo z tretích krajín. Lety v rámci schengenských štátov sa pokladajú za vnútorné. Podľa Konvencie sa s britskými, írskymi a dánskymi občanmi zaobchádza ako s občanmi schengenských krajín aj napriek tomu, že tieto tri štáty nie sú signatármi dohody. Konvencia stanovuje spoločné víza, ktoré môžu byť vydané na obdobie od jedného dňa až do troch mesiacov v závislosti od dôvodu návštevy. Dlhodobé pobyty zostávajú v kompetencii národných orgánov. Každý schengenský štát môže vydávať spoločné vízum. Občania nečlenských krajín EÚ, ktorí splnia podmienky vstupu, sa môžu tri mesiace voľne pohybovať po schengenskom teritóriu.

Do rámca Európskej únie bola Konvencia začlenená po nadobudnutí účinnosti Amsterdamskej zmluvy v máji roku 1999. Odvtedy sa uplatňujú a ďalej rozvíjajú predpisy schengenského acquis v rámci právneho a inštitucionálneho rámca Európskej únie.

Ako prevencia nárastu kriminality bol zriadený Schengenský informačný systém, ktorý sídli v Štrasburgu a má národné pobočky. Systém umožňuje rýchlu výmenu údajov o osobách a niektorých artikloch (osobitne o zbraniach a drogách) medzi políciami a colnými úradmi schengenských štátov. Pôvodný systém bol upravený na dočasné použitie, aby nové členské krajiny mohli vstúpiť do schengenského priestoru a v súčasnosti sa pracuje na novom SIS II.

Najdôležitejšie body Schengenskej dohody:

- Zrušenie kontrol na hraniciach.

- Sprísnenie kontrol na vonkajších hraniciach znamená vytvorenie spoločného systému a jednotného spôsobu kontroly na vonkajších hraniciach.

- Spoluprácu súdov a policajných orgánov.

- Zaistenie medzinárodného sledovania činnosti kriminálnych skupín a jednotlivcov.

- Zavedenie jednotnej podoby víz.

- Spoločná azylová politika.

- Schengenský informačný systém (SIS) - je najdôležitejšou súčasťou bezpečnostných opatrení, skladajúcich sa zo systémov národných a podpornej technickej jednotky, ktorou je centrálny počítač v Štrasburgu.

- Konzulárna integrácia, s určitými výnimkami - je potrebné zaistiť jednotné kritériá pre záruky poskytované svojim štátnym príslušníkom v zahraničí.

- Miestna konzulárna spolupráca - pomohla odstrániť problémy, vyplývajúce zo špecifík krajín pôvodu.

Schengenskú dohodu postupne podpísalo 30 štátov, vrátane všetkých štátov Európskej únie a tiež Island, Nórsko a Švajčiarsko, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ. Pätnásť z nich ju už aj implementovalo do svojho právneho poriadku. Napriek tomu, že Írsko a Veľká Británia podpísali dohodu ešte v roku 2000, majú špeciálne postavenie, zúčastňujú sa len na jej určitej časti (napr. policajná spolupráca).

Slovenská republika sa zaviazala k implementácii Schengenského dohovoru podpísaním prístupovej zmluvy v Aténach 16. apríla 2003, záväzok vstúpil do platnosti 1. mája 2004 a Slovensko spolu s ďalšími novými členmi EÚ (Česká republika, Estónsko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Slovinsko, Malta) vstúpi do schengenského priestoru 21. decembra 2007.

echo ed

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  3. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  4. Rastie nám pokrivená generácia?
  5. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  6. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  7. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  8. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  9. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  10. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  1. Detské zúbky sú veda
  2. Štartujú jesenné módne dni v Poluse
  3. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  4. Rastie nám pokrivená generácia?
  5. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  6. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  7. AAA AUTO za päť rokov predalo 320 tisíc vozidiel
  8. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  9. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  10. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  1. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 21 536
  2. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku 12 172
  3. Rastie nám pokrivená generácia? 9 899
  4. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 2 466
  5. Intímna hygiena – celoročná záležitosť 2 432
  6. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba 2 135
  7. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 552
  8. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji 1 426
  9. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 1 355
  10. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky 1 106

Téma: Európska únia


Článok je zaradený aj do ďalších tém história, História

Hlavné správy zo Sme.sk

TECH

Astronautka z NASA: Pocit úžasu s vami ostane aj na Zemi

Ako vyzerá tréning a ako sa astronauti pripravujú na zlyhania.

DOMOV

Najhoršiu zmrzlinu toto leto našli v Ružomberku

Takmer v tretine zistili hygienici nedostatky.

PLUS

Angela Merkelová: Krízová manažérka, ktorá ochránila Nemcov

Má dobré nervy a zvláda krízové situácie.

Neprehliadnite tiež

Domov

Aké stíhačky môže kúpiť Slovensko a ktoré ponuky sú nereálne?

Rozhodovať sa bude len medzi gripenmi a stíhačkami F-16. Analytik by radšej bral menej kusov, ale modernejších lietadiel

Domov

Najhoršiu zmrzlinu toto leto našli v Ružomberku

Takmer v tretine kontrolovaných zmrzlinární zistili hygienici nedostatky.

Domov

Z eurofondov sa nič nerozkradlo, Plavčan urobil kroky, hovorí Paška z SNS

Vláda robí dlhodobé opatrenia proti korupcii, povedal Ján Podmanický zo Smeru.

Domov

Danko nemá problém zasmiať sa na ľudovej tvorivosti aj na jeho účet

Prekáža mu, keď niektoré strany manipulujú verejnou mienkou.