Prešov. Smer-SD je podľa podpredsedu strany Vladimíra Maňku jedinou stranou na Slovensku, ktorá je schopná integrovať rozdrobenú politickú scénu. „To je aj hlavný odkaz sobotňajšieho snemu v Prešove, kde zavŕšime integráciu s Ľavicovým blokom,“ povedal dnes pre agentúru SITA Maňka. Ľavicový blok bude v poradí šiestou stranou, ktorú Smer-SD integroval. Pred tým to boli strana Stred, SDĽ, SOP, SDA, SDSS.
Maňka tiež očakáva, že delegáti snemu sa vyjadria aj k blížiacim sa prezidentským voľbám. Očakáva sa, že Smer-SD by v nich mohol podporiť súčasného prezidenta Ivana Gašparoviča. Na sneme tiež ocenia medailami prácu niektorých členov strany za ich obetavosť. Predseda Smeru-SD Robert Fico by mal na sneme zhodnotiť vnútropolitickú situáciu.
Sobotňajší snem strany je slávnostný, pretože jej členovia si pripomínajú ôsme založenie Smeru. Miesto Prešov si Smer podľa Maňku vybral preto, lebo v kraji má strana viac ako 300 primátorov a starostov a viac ako 1 200 poslancov zastupiteľstiev. „Okrem toho máme v Prešovskom kraji dlhodobo vysoké preferencie a preto si ľudia v tomto kraji zaslúžia, aby sme ich aj takto ocenili,“ dodal Maňka.
História Smeru:
Smer - sociálna demokracia, do decembra 2004 Tretia cesta, bola na MV SR zaregistrovaná 8. novembra 1999. Predseda strany Smer Robert Fico predstavil program nového politického subjektu verejnosti 29. októbra 1999 po svojom odchode zo Strany demokratickej ľavice. Tomuto kroku predchádzala jeho abdikácia na post prvého podpredsedu SDĽ 16. januára 1999 pre nezhody s výkonom praktickej politiky ľavicovej strany. Vo februári 2002 začala strana Smer používať prívlastok Tretia cesta, čím sa zadefinovala ako strana moderného progresívneho stredoľavého politického prúdu typu britskej Labour Party alebo nemeckej SPD. V tomto zmysle sa v plnej miere stotožnila so spoločenským modelom sociálne orientovanej trhovej a sociálnej spoločnosti.
Najvyššími politickými orgánmi strany sú snem, koordinačná rada a predsedníctvo.
Z téz politického programu vyplynulo, že vznikajúca politická strana plne rešpektujúca princípy demokratického systému, silného právneho štátu, verejného poriadku a občianskej solidarity chce byť alternatívou politiky vtedy vládnucim stranám SDK-KDH-SMK-SDĽ. Za svoje ciele si vytýčila nastolenie poriadku, spravodlivosti a stability. Integráciu do Európskej únie a členstvo založené na princípe rovnoprávnosti a národnej suverenity označili už delegáti ustanovujúceho snemu Smeru za životne dôležitú otázku. Snemy:
Ustanovujúci snem Smeru sa uskutočnil 11. decembra 1999 v Stupave. Zvolili na ňom vedenie a schválili program strany. Predsedom sa stal Robert Fico a generálnou manažérkou Monika Beňová.
II. snem 9. decembra 2000 v Košiciach zvýraznil vstup vo EÚ ako svoje zahraničnopolitické priority. Robert Fico odmietol vytvorenie opozičného politického bloku navrhnutého Vladimírom Mečiarom, spoluprácu s HZDS nevylúčil.
Mimoriadny snem 5. mája 2001 v Stupave schválili návrh štátnej doktríny. Za podpredsedov zvolil Moniku Beňovú, Milana Murgaša a Dušana Čaploviča.
III. snem 10. mája 2003 v Hlohovci zvolil nové vedenie strany. Politický dokument proklamoval úsilie stať sa dominantným stredoľavým subjektom na slovenskej politickej scéne.
IV. snem 13. decembra 2003 v Piešťanoch schválil jednoznačnú opozičnú stratégiu strany. Podporu vláde podmienil vypísaním predčasných parlamentných volieb. Prijal Sociálno-ekonomickú alternatívu - program sociálne únosných reforiem.
V. snem 11. decembra 2004 v Bratislave odsúhlasil zlúčenie s SDĽ, SDA a SDSS a zmenu názvu na Smer - sociálna demokracia. Na základe dohôd tri mimoparlamentné strany ukončia k 1. januáru 2005 svoju činnosť na slovenskej politickej scéne a ich členovia dostali možnosť preregistrovať sa.
VI. snem 30. septembra 2006 v Trenčíne zvolil nové vedenie strany, potvrdil vo funkciách predsedu Roberta Fica, podpredsedov Dušana Čaploviča, Pavla Pašku, Roberta Kaliňáka a Vladimíra Maňku a zvolil nových - Igora Federiča a Mareka Maďariča. Zmenou stanov zrušil privilégiá zakladajúcich členov.
9. decembra 2006 V Bratislave sa konal slávnostný snem Smeru-SD. Jeho účastníci sa zaoberali hlavne hodnotením činnosti strany za rok 2006, analýzou komunálnych volieb a východiskami na rok 2007, ktoré prezentoval predseda sociálnych demokratov Robert Fico. Volebné výsledky Smeru-SD:
Vo voľbách do NR SR v roku 2002 získal Smer 13,46 percenta hlasov - tretie miesto za HZDS a SDKÚ - a 25 poslaneckých kresiel.
V prezidentských voľbách v apríli 2004 strana Smer podporila ich neskoršieho víťaza Ivana Gašparoviča.
Vo voľbách do NR SR v roku 2006 získal Smer 29,14 percenta hlasov, čím v nich zvíťazil so ziskom 50 poslaneckých kresiel.
Na základe výsledkov volieb poveril prezident Ivan Gašparovič dňa 20. júna 2006 predsedu Smeru-SD Roberta Fica zostavením vlády. Za svojich koaličných partnerov si Smer-SD vybral Ľudovú stranu - Hnutie za demokratické Slovensko (ĽS-HZDS) a Slovenskú národnú stranu (SNS). Novú vládu na čele s premiérom Robertom Ficom vymenoval Ivan Gašparovič 4. júla 2006.
Výskumy verejnej mienky potvrdzujú, že strana Smer-SD patrí už dlhšiu dobu k najpopulárnejším politickým subjektom na Slovensku.
Ešte 12. októbra 2006 rozhodlo Predsedníctvo Strany európskych socialistov (PES) o pozastavení členstva Smeru-SD z dôvodu vstupu strany do koalície so SNS. 4. októbra 2007 Predsedníctvo Strany európskych socialistov oznámilo, že svoje rozhodnutie o obnovení členstva Smeru-SD odsunul na neurčito. Šéf eurosocialistov Poul Nyrup Rasmussen spomenul ako jednu z prekážok odmietavého postoja eurosocialistov problém s menšinami na Slovensku.
Dňa 19. novembra 2007 zavítala na návštevu Slovenska šesťčlenná delegácia Európskeho parlamentu, ktorú viedol rakúsky europoslanec Hannes Swoboda a jej členom bol okrem slovenských a maďarských europoslancov aj niekdajší parlamentný spravodajca pre SR Jan Marinus Wiersma. Delegácia socialistov dospela k nejednoznačným záverom.
Ako sa uvádza vo vyhlásení zverejnenom v Bruseli, v oblasti postavenia Rómov, ako aj maďarskej menšiny je potrebné urobiť viac. Takisto sa požaduje vylúčenie extrémistických politikov z rozhodovania týkajúceho sa práv menšín.
