Praha 8. decembra (TASR) Český novinár Luboš Palata (1967) sa dlhodobo venuje komentovaniu a popisovaniu diania nielen v Česku, ale aj v celom stredoeurópskom priestore. Okrem krajín Vyšehradskej štvorky sa zaujíma aj o otázky česko-nemeckých a česko-ukrajinských vzťahov. Na Slovensku pôsobil štyri roky, preto dokáže porovnať situáciu v oblasti komentátorstva a politológie v ČR a SR.
Luboš Palata vyštudoval politológiu a medzinárodné vzťahy na Univerzite Karlovej (1990-1995). V rokoch 1993-2000 pracoval v najväčšom českom denníku Mladá fronta DNES. Od roku 2000 do roku 2002 bol spravodajcom Hospodářskych novín v Bratislave, v rokoch 2002-2004 zástupcom šéfredaktora denníka Pravda. Od roku 2005 pôsobí v Lidových novinách ako zástupca vedúceho zahraničného oddelenia.
Ceny: 2002 - Cena Ferdinanda Peroutku, 2004 - rakúska novinárska cena Písanie pre strednú Európu.
Najväčšie kauzy: Česko-nemecká deklarácia (1996/97), rozhovor s Jánom Slotom (2006).
TASR: Aká je dnes v Českej republike situácia, pokiaľ ide o politológov a komentátorov? (Kto z nich sa má lepšie? Kto častejšie komentuje dianie v krajine? Existuje v médiách jednoznačná hranica, čo je komentár politológa a čo komentár redaktora?)
L. Palata: Myslím si, že tá situácia sa za ostatných 5-10 rokov trochu zlepšila. Pred desiatimi rokmi bolo veľmi ťažké zohnať nejakého kvalitného politológa, bolo ich veľmi málo a takmer vo všetkých článkoch sa vyskytovali tí istí ľudia, pretože vtedy ten počet politológov, ktorí sa vyjadrovali tak k vnútropolitickej situácii, ako aj k zahraničnopolitickým témam bol skutočne veľmi obmedzený. To sa v ostatných rokoch zlepšilo, prišla mladá generácia politológov, ktorá už pochopila, že súčasťou politologického remesla je aj verejná prezentácia týchto názorov, a sú medzi nimi aj ľudia, ktorí veľmi dobre píšu. A tí sa veľmi často objavujú v oznamovacích prostriedkoch, novinami počínajúc a televíziou končiac.
TASR: Koľko je dnes v ČR aktívnych politológov? Delia sa na skupiny - ľavičiari, pravičiari, centristi, alebo sú všetci natoľko šikovnými remeselníkmi, že ich orientáciu nie je poznať?
L.P.: Je to poznať. Koľko je v ČR politológov, to sa dá odhadnúť veľmi ťažko, pretože tých verejne známych a tých, ktorí vystupujú ako publicisti, je dnes niekde od desať do dvadsať. Ale politológov je pochopiteľne oveľa viac, pretože v ČR vzniklo veľké množstvo súkromných VŠ a tie sú skutočne schopné absorbovať relatívne vysoký počet politológov. Pokiaľ ide o to, ako sa to prejavuje v médiách, tak si myslím, že mnohí politológovia sú schopní zastávať vyvážené stanovisko. Sú to predovšetkým ľudia, ktorí sú napojení na agentúry výskumu verejnej mienky, a tí vystupujú v zásade neutrálne, čo vyplýva aj z náplne ich práce. Potom sú v ČR aj politológovia, ktorí majú svoj politický profil. Sú ľudia, ktorí v politike priamo pôsobili - buď ako poradcovia, alebo ako ľudia v tíme istých politických strán. Napríklad Lukáš Jelínek je politológom, ktorý pracoval za vlády sociálnej demokracie na úrade vlády, a dnes píše ako politológ. Alebo Jiří Pehe, ktorý bol poradcom prezidenta Václava Havla a riaditeľom odboru vnútornej politiky v Kancelárii prezidenta ČR. Ten dnes tiež vystupuje ako politológ. V podstate nezávislý, ale ten jeho politický profil je známy. Mohol by som menovať aj ďalších. Aby som to zhrnul, politológ, aj keď sa tvári ako nezávislý, tak má istý určitý politický profil a nemôže sa od neho len tak dištancovať. Sú ľudia, ktorí si dávajú záležať, aby pôsobili neutrálne. A sú ľudia, ktorí, naopak, veľmi zreteľne ukazujú navonok, komu v politike fandia. A podľa toho k nim treba aj pristupovať.
TASR: Keď sa pozrieme nielen na politológov, ale aj na komentátorov, je komentátor v ľahšej situácii, keď môže pracovať s dojmami? A spoločnosť, čitateľ, má radšej názor politológa alebo niečo úderné a vtipné od komentátora?
L.P.: Myslím si, že ide o žáner. V českých médiách v ostatných rokoch sa až príliš mieša žáner komentára a analýzy. V žánri analýzy by novinár mal mať vyvážené názory politológov a mal by sa snažiť dať čitateľovi, poslucháčovi či divákovi nejaký ucelený obraz, ktorý by sa na daný problém díval z viacerých pohľadov. Komentátor, samozrejme, môže k tomu pristupovať subjektívne, ale, pokiaľ je to dobrý komentátor, tak fakty a všeobecné pravdy by mali mať u neho prednosť pred jeho osobným názorom. Takže by nemal realitu prispôsobovať tomu, čo si o nej myslí. A to sa, bohužiaľ, občas niektorým českým komentátorom stáva, že si tú realitu prispôsobujú tak, aby im zapadla do nejakej schémy. Ale takíto komentátori časom strácajú svoje publikum. Poznám celý rad komentátorov, u ktorých stačí prečítať si ich meno a tému, o ktorej píšu, a vy, ako pravidelný čitateľ novín už viete, ako to skončí, aký názor ten komentátor zaujme. A to je zle, pretože aj komentátor by mal svojich čitateľov prekvapovať zaujímavými novými postrehmi a názormi.
TASR: Po štyroch rokoch pôsobenia na Slovensku... Aký je rozdiel medzi komentovaním a analyzovaním vývoja politológmi v ČR a SR? Objavujú sa názory, že na Slovensku je politológov málo a že sa rozumejú do všetkého.
L.P.: Politológov je na Slovensku menej než v Čechách, ale nevidel by som to tragicky. Ale je pravdou, že na Slovensku je ako keby trochu problém nájsť politológa, ktorý by nadržiaval ľavici, alebo súčasnej vládnej garnitúre. Tých je skutočne veľmi málo a veľmi ťažko sa hľadajú. Naopak, medzi politológmi, a celkovo v skupine vedcov, ktorí sa venujú výskumu verejnej mienky, je oveľa viac ľudí, ktorí fandia pravici a bývalej vláde Mikuláša Dzurindu. Neviem, prečo je to tak. Možno je to dané tým, že politológovia sa vyskytujú skôr vo veľkých mestách a centrách - a tie sú na Slovensku naladené výrazne pravicovo.
Pokiaľ ide o ich kvality, tak si myslím, že na Slovensku sú tak veľmi špičkoví politológovia, ktorí znesú porovnanie z poľskou, českou aj maďarskou politologickou špičkou, ale sú tam aj ľudia, ktorí sa na tom tak trocha priživujú. To sa týka predovšetkým menších univerzít, kde sú niektorí politológovia, ktorí, sa týmto titulom honosia takmer neoprávnene.
Pokiaľ ide o to, že sa vyjadrujú k všetkému... Je to dané tým, že politológov je stále ešte malo. Česká a slovenská scéna spoločenských vied bola veľmi postihnutá Husákovskou normalizáciou, a až teraz dorastá nová generácia politológov, ktorí sú schopní zniesť nejaké medzinárodné štandardy a byť dobrí aj v tom medzinárodnom porovnaní. A navyše pochopiť, že to ich verejné vystupovanie je súčasťou ich práce.
Česká a slovenská situácia bola po roku 1990 oveľa horšia než v Poľsku a Maďarsku. V Budapešti sú stovky politológov a v Poľsku ich je ešte viac, a sú to ľudia, ktorí skutočne píšu do médií, sú schopní sa vyjadrovať, píšu zaujímavo a vystupujú veľmi profesionálne. Je to dané tým, že tam tá tradícia spoločenských vied nebola tým komunizmom zasiahnutá tak, ako v prípade Českej republiky a Slovenska. Takže, pokiaľ ide o Slovensko, bol by som trpezlivejší.
TASR: V súvislosti s niektorými menami slovenských politológov sa v minulosti objavili informácie, že niekto študoval marxizmus, iný podpísal, čo nemal... Aj toto je možné považovať za dedičstvo minulosti?
L.P.: Je to dedičstvo minulosti. Poznám meno človeka - nebudem menovať, ktorý je pomerne dobrý politológ, i keď jeho knihy sa príliš čítať nedajú, a je to človek, meno ktorého je niekoľkokrát v zoznamoch agentov ŠtB. Ja si musím klásť otázku, či takýto človek by sa ešte mal vyjadrovať v médiách k niečomu inému než ku komunistickej minulosti.
Všetci, ktorí majú dnes viac ako 45, 50 rokov, ak neodišli do exilu, tak študovali za socializmu a ten základ majú v marxizme-leninizme. Zatratiť takéhoto človeka vopred iba preto, že má toľko rokov koľko má, nemá 20 rokov po Novembri zmysel, pretože za tú dobu mohol na sebe zapracovať. Tú kvalitu by som skôr meral tým, ako vystupuje a aké idey je schopný predkladať ľuďom.
TASR: Je postavenie komentátorov v ČR a na Slovensku v niečom diametrálne odlišné?
L.P.: Pokiaľ ide o súkromné médiá, tak je to rovnaké. Komentátori sú kvalitní aj nekvalitní v oboch štátoch. Pokiaľ ide o verejnoprávne oznamovacie prostriedky, tak Slovenská televízia a Slovenský rozhlas sa točia v akomsi začarovanom kruhu, z ktorého nie sú schopní vystúpiť. Tam tá kvalita, tá komentátorská sloboda je v súčasnosti oveľa menšia.
(spravodajca TASR Bohdan Kopčák) ed
