Bratislava. Platí to aj napriek tomu, že počet úmrtí na všetky srdcovocievne ochorenia sa v prepočte na 100.000 obyvateľov mierne znížil. Lekári zachraňujú aj čoraz viac ľudí trpiacich rakovinou, vyplýva zo štatistík Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) a Národného onkologického registra (NOR).
Viac než polovicu úmrtí na Slovensku spôsobila vlani ischemická choroba srdca, ktorú zapríčiňuje nižšia priechodnosť ciev, infarkty a ďalšie srdcovocievne ochorenia. Vlani im podľahlo asi 29.300 ľudí z celkového počtu približne 53.000 úmrtí. Bolo to približne o 2000 viac ako v roku 1993, no v prepočte na 100.000 obyvateľov podľa medzinárodne uznávanej metodiky počet úmrtí na srdcovocievne ochorenia klesol. V prvom roku po rozdelení Československa podľahlo srdcovocievnym chorobám približne 524 ľudí na 100.000 obyvateľov, vlani to bolo necelých 501.
"Kvalita liečby sa za posledných 15 rokov výrazne zlepšila. Okrem dostupnosti moderných liekov je k dispozícii aj prístrojové vybavenie, ktoré sme v minulosti nemali," povedala ČTK Ivana Štefanková z Národného ústavu srdcovocievnych chorôb. V porovnaní s rokom 1993 podľa nej 15-násobne vzrástol počet takzvaných katetrizačných výkonov na cievach srdca, pri ktorých lekári nemusia pacienta operovať. K srdcu sa totiž dostanú prostredníctvom špeciálnych prístrojov napríklad priamo cez cievy na nohe.
Zvýšil sa však aj počet chirurgických operácií, uviedla Štefanková. U dospelých stúpol podľa nej od roku 1993 šesťnásobne zo 400 na asi 2400 operácií ročne. V roku 1998 sa začali na Slovensku vykonávať aj transplantácie srdca a napríklad tento rok sa ich uskutočnilo 19, dodala.
Pozitívom podľa Anny Barákovej z Národného centra zdravotníckych informácií je, že sa znížila úmrtnosť ľudí v produktívnom veku medzi 25 až 64 rokmi. Na druhej strane sa to odrazilo v náraste úmrtnosti ľudí nad 65 rokov, dodala. V roku 2006 ich zomrelo 3776 zo 100.000 obyvateľov, čo bolo asi o 90 viac ako v roku 1993.
Druhou najčastejšou príčinou úmrtí na Slovensku sú dlhodobo nádorové ochorenia. Od roku 1996 ich lekári odhalili viac ako 20.000 ročne, pričom približne polovica pacientov ochoreniam podľahla. V prepočte na 100.000 obyvateľov podľa medzinárodne uznávanej metodiky zaznamenali štatistici v roku 1993 takmer 284 rakovinových ochorení, v roku 2003 ich bolo 288.
Lekárom sa však podarilo znížiť celkovú úmrtnosť. Napríklad v roku 1994 zomrelo na nádorové ochorenia v prepočte na 100.000 obyvateľov približne 151 ľudí, v roku 2004 to bolo 145. "V štatistikách sú však započítané aj prípady, ak napríklad pacient trpiaci rakovinovým ochorením spáchal samovraždu," upozornila Martina Ondrušová z Národného onkologického registra
Dlhodobo podľa Ondrušovej zomieralo na rakovinu viac mužov než žien. Príčinou bol najmä vysoký výskyt nádorov priedušnice, priedušiek a pľúc, ktorým v roku 2003 podľahlo v prepočte na 100.000 obyvateľov 56 mužov.
U žien naďalej prevažovali najmä rakovinové ochorenia prsníka. V roku 1994 im podľahlo takmer 25 žien v prepočte na 100.000 obyvateľov, v roku 2003 ich bolo približne 26. Zhoršenie lekári zaznamenali napríklad aj v nádorových ochoreniach hrubého čreva a konečníka. V roku 2003 na tento typ rakoviny zomrelo 26 ľudí, kým v roku 1994 to bolo 21 bez rozdielu pohlaví.
