Bratislava. Cirkevný hodnostár, ktorý používa v dokumentárnom filme z obdobia druhej svetovej vojny gesto podobné nacistickému pozdravu, nie je biskup Ján Vojtaššák. Tvrdí to historik z Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského Róbert Letz, podľa ktorého ide pravdepodobne o kanonika a poslanca slovenského snemu Karla Körpera.
Dokument nedávno vzbudil rozruch najmä v súvislosti so snahou predstaviteľov katolíckej cirkvi presadiť Vojtaššákove blahorečenie. O tom, že vo filme zdvíha pravicu možno práve tento biskup, písal v novembri denník Sme.
"Je tam viacero možností, ale určite to nebude Vojtaššák, ani iný biskup. Ja vidím ako pravdepodobné, že to je kanonik Karol Körper," povedal Letz ČTK o archívnom zábere, na ktorom cirkevný hodnostár zdraví vtedajšieho prezidenta Jozefa Tisa. Vojtaššák bol totiž podľa neho menšej postavy a na rozdiel od osoby z dokumentu vždy nosil okuliare.
Bývalý spišský biskup Vojtaššák patrí k známym postavám slovenskej histórie. Podľa niektorých slovenských predstaviteľov rímskokatolíckej cirkvi by mal byť blahorečený za to, že pre svoje názory dlhé roky trpel vo väzení. Blahorečenie však komplikuje práve biskupova minulosť za druhej svetovej vojny, keď bol podpredsedom vysokého štátneho orgánu Štátnej rady, ktorej sa vyčítajú antisemitské opatrenia za slovenského štátu.
Historik a šéf Múzea Slovenského národného povstania Stanislav Mičev nedávno v televízii Markíza vyhlásil, že v dokumente ide s veľkou pravdepodobnosťou práve o Vojtaššáka. Pre ČTK však nevylúčil, že by mohlo ísť aj o poslanca a kanonika - teda nižšieho cirkevného hodnostára - Körpera. "Z tej fotografie to nebolo celkom zrejmé," poznamenal.
Možnosť vôbec identifikovať, kto na záberoch zdraví Tisa, spochybňoval iný historik, Dušan Kováč. "Pochybujem, že by to niekto dokázal z tejto fotografie identifikovať. To, čo som videl, je veľmi rozmazané a nejasné," povedal ČTK.
Letz okrem toho popieral, že duchovný zdraví prezidenta nacistickým pozdravom, teda, že hajluje. "To nebolo hajlovanie, ale pozdrav 'Na stráž', ktorý sa na verejnosti používal ako úradný pozdrav; dokonca aj biskupi podpisovali listy pozdravom 'Na stráž'," poznamenal Letz. Takýto pozdrav bol rozšírený od roku 1939 a okrem vplyvov z Nemecka a Talianska bol podľa historika ovplyvnený aj pozdravom vtedajšieho slovenského katolíckeho skautingu. Körper so skautingom spolupracoval, po vojne mu dokonca bolo kladené za vinu, že bol autorom pozdravu "Na stráž", dodal Letz.
Dokument o záchrane židov z východoslovenských Medzilaboriec, kde mal údajne biskup hajlovať, chcela nedávno odvysielať Česká televízia, podľa denníka Sme jej to však neumožnil Ústav pamäti národa (ÚPN).
ÚPN tvrdil, že sa mu nepodarilo včas získať autorské práva od Krátkeho filmu Praha a Slovenského filmového ústavu, ktorých zábery boli vo filme použité. Bývalý šéf sekcie dokumentácie ÚPN Miroslav Lehký však namietal, že záležitosť sa dala vyriešiť rýchlejšie a naznačil, že dôvodom zdržania môže byť neochota ústavu pod novým vedením nominanta vládnej SNS Ivana Petranského zverejňovať dokumenty z obdobia nacizmu.
