Bratislava 9. decembra (TASR) - Základná škola na Jelenej ulici v Bratislave, ktorá má dlhoročnú tradíciu vo vzdelávaní žiakov so špeciálnymi potrebami, využíva na cvičenie pozornosti a sústredenia hru petang. Deti, ktoré majú problémy s jemnou motorikou, tu zase trénujú v rámci práce s hlinou na hrnčiarskych kruhoch. V rozhovore pre TASR to pri príležitosti 75. výročia školy uviedla jej riaditeľka Magdaléna Labudová. Škola je určená najmä pre deti s normálnou inteligenciou, ktoré sa klasickým spôsobom nedokážu naučiť čítať, písať, počítať, hovoriť a iné.
"Myslím, že deti pri športe ani nezbadajú, že odstraňujú svoj nedostatok," konštatovala Labudová. Práca s hlinou je hravá alternatíva pre deti s poruchami jemnej motoriky. "Spočiatku ani nedokážu dáke veľké výtvory vytvoriť, ale postupne si dokážu na hrnčiarskom kruhu vytočiť predmet, a keď si ho vyglazujú, sú z toho veľmi pekné predmety." Deti sa tu tiež podrobujú muzikoterapii alebo arteterapii. Jednou z troch skupín detí, ktoré školu navštevujú, sú práve tie, ktoré obľubujú výtvarnú výchovu.
Druhou skupinou sú deti s narušeným vývinom reči. "Do prípravného ročníka k nám prichádzajú deti, ktoré takmer vôbec nič nehovoria, alebo hovoria tak zle, že im okolie nerozumie," vysvetlila. Pokračovala, že úlohou školy je okrem výučby čítania aj výučba správneho rozprávania. Deti sa tu učia tiež správne používať neznáme pojmy.
Poslednú skupinu tvoria deti so špecifickými poruchami učenia. "Tieto deti sú v súčasnosti v populácii zastúpené v omnoho väčšej miere ako minulosti," konštatovala. Podľa Labudovej je to možno aj prítomnosťou lepšej diagnostiky, alebo to môže byť aj dôsledkom toho, že ľudstvo smeruje k určitým negatívam.
"Naším cieľom nie je vychovávať človeka v určitom skleníku, keby sa nemal uplatniť, tak je to zbytočne vynaložená aktivita," povedala na margo cieľa školy. Deti sú tu integrované v špeciálnej triede, alebo v klasickej. Zdôraznila, že každé dieťa potrebuje individuálnu prácu so špeciálnym aj so školským pedagógom. "Je to veľmi ťažká práca, lebo každé dieťa je iné a vyžaduje iný prístup."
Magdaléna Labudová upozornila, že aj rodič sa musí naučiť s dieťaťom pracovať, lebo proces výučby sa nekončí v škole. "Aj z hľadiska psychológie im treba pomáhať, pretože ak my sa snažíme žiaka trošku pozdvihnúť, a rodič mu povie, ty to aj tak nevieš, tak to nie je dobré," upozorňuje. Riaditeľka hovorí, že dnešní rodičia majú na svoje ratolesti málo času. Ale keď vidia, že je dajaký problém a vysvetlia im, sa že deťom možno pomôcť, tak spolupracujú.
Príčiny spomínaných problémov sú rôzne. Dôvodom môže byť napríklad dedičnosť, problémy pri pôrode, organické poškodenia mozgu. Na deti s hyperkinetickým syndrómom vplýva aj zloženie stravy, napríklad čokoláda alebo lepok. Problémy môže spôsobiť aj nesprávna výchova. Ako vysvetlila Labudová, ak sa rodičia snažia deti naučiť čítať hneď cele slová a vynechá sa slabikovanie, dochádza k tzv. dvojitému čítaniu. Vtedy si dieťa povie slovo v mysli predtým, ako ho vysloví.
Deti aj napriek poruchám učenia sa môžu stať vysokoškolskými študentmi. "Naozaj si myslím, že človek, ktorý má takýto problém, ale inteligenciu má v poriadku, môže sa uplatniť bez problémov na vysokej škole," povedala Labudová. Dodala, že deti z ich školy pokračujú na učňovských školách, stredných odborných učilištiach, priemyslovkách i gymnáziách.
ala ak
