Bratislava 10. decembra (TASR) - Akademik Ladislav Dérer, profesor vnútorného lekárstva, zakladajúci člen Slovenskej akadémie vied, popredný vedec a vysokoškolský učiteľ sa narodil 11. decembra 1897 v Bratislave.
Po absolvovaní vysokoškolských štúdií začal pôsobiť na I. internej klinike Fakultnej nemocnice Univerzity Komenského v Bratislave ako odborný asistent, neskôr docent a profesor. Tam pôsobil takmer celý svoj profesionálny život, mimo obdobia rokov druhej svetovej vojny a posledných rokov života, keď sa venoval vedeckej práci v Slovenskej akadémii vied. Bol pokrokovo zmýšľajúcim lekárom a za éry fašizmu sa zriekol pedagogickej činnosti.
Pôsobil ako primár v nemocnici Robotníckej sociálnej poisťovne, kde sa zapojil do ilegálnej protifašistickej činnosti. Významnú pedagogickú, vedecko-výskumnú a spoločenskú činnosť uplatnil až po oslobodení pri budovaní modernej slovenskej internej medicíny.
Akademik Ladislav Dérer patrí medzi zakladateľov slovenského vnútorného lekárstva, ktorému vtisol pečať svojej osobnosti, vychoval preň celý rad odborníkov. Právom sa hovorí o Dérerovej škole na Slovensku, lebo pre ňu vypracoval aj programy, stanovil ciele a upriamil na ich realizáciu svojich žiakov.
Významne sa pričinil o rozvoj zdravotníctva na Slovensku, o zvýšenie miery zdravia jeho obyvateľov najmä tým, že cez svojich žiakov inicioval postgraduálne inštitucionálne vzdelávanie pracovníkov všetkých kategórií.
Zaslúžil sa o vybudovanie materiálnej základne zdravotníctva na Slovensku, osobitne v jeho hlavnom meste. Plody jeho práce dokumentuje celý rad moderných zdravotníckych zariadení, i medicínske centrum v Bratislave na Kramároch, ktoré vybudovali jeho žiaci a kde tamojšia nemocnica nesie jeho meno.
Akademik Ladislav Dérer vynikol i v oblasti vedeckého bádania. Vo svojich výskumoch sa zaoberal patológiou pečene, fyziológiou a patofyziológiou tráviaceho ústrojenstva, patofyziológiou krvi pri obehových poruchách, problémami včasnej diagnostiky rakoviny žalúdka, tuberkulózou pľúc a čriev, chorobami z povolania (napr. silikóza baníkov), otázkami alergie atď.
Medzinárodný ohlas vyvolali jeho štúdie o koncentračnom indexe žlčových kyselín v šťave dvanástnika a o anoxénii pečene. Orientoval sa na širšie biologické otázky z okruhu hematológie, úspešne skúmal periodicitu niektorých dejov v organizme, štádiovosť v krvotvorbe a iné problémy. Usiloval sa o uplatňovanie genetických hľadísk a matematických metód v medicíne.
Jeho bohatá publikačná činnosť, najmä jeho práce o biologických rytmoch v dozrievaní leukocytov, ktoré dodnes cituje svetová literatúra, o význame ošetrovateľstva, ktorému venoval kapitolu vo svojej prvej povojnovej odbornej monografii z oblasti propedeutiky, je i dnes cenným informačným prameňom. V roku 1929 vydal ako spoluautor Klinickú fyziológiu krvi.
Akademik Ladislav Dérer sa zaslúžil aj o vznik Slovenskej internistickej spoločnosti, ktorá sa stala nielen významným činiteľom neinštitucionálneho postgraduálneho vzdelávania, ale aj fórom domácich a zahraničných odborníkov a reprezentantom výsledkov slovenského vnútorného lekárstva na domácej pôde i za hranicami. Svojimi aktivitami pomáhal dvíhať i zdravotné povedomie na Slovensku, okrem iného i po vojne vydávaným časopisom Zdravoveda.
S menom akademika Ladislava Dérera je spojená aj história Slovenskej lekárskej knižnice v Bratislave. V roku 1950, keď začala fakultná knižnica pracovať v provizórnych priestoroch vtedajšieho dekanátu LF UK s fondom 5000 zväzkov, sa s myšlienkou vytvorenia centrálnej knižnice najvážnejšie zaoberali akademik Ladislav Dérer a profesor MUDr. Gejza Bárdoš. Jeho meno nesie i ulica Ladislava Dérera v Bratislave.
Plodný život akademika Dérera pretrhla predčasná smrť. Zomrel dňa 28. marca 1960 v Bratislave.
Život, významné odborné, vedecké a učiteľské dielo Dérera si Slovenská internistická spoločnosť každoročne v marci pripomína usporiadaním podujatia Dérerov memoriál, na ktorom sa udeľuje Dérerova cena ako cena predsedníctva Slovenskej lekárskej spoločnosti za prácu v oblasti internej medicíny.
