Polícia a tajná služba nebudú mať neobmedzený prístup do databáz telekomunikačných operátorov. Ustanovenie, ktoré by umožňovalo policajtom nepretržitý prístup k údajom o telefónnych číslach obyvateľov, totiž parlament na návrh poslancov prevažne z vládnej SNS vypustil z novely zákona o elektronických komunikáciách.
Z novely, ktorú pripravilo ministerstvo dopravy, poslanci pri hlasovaní tiež vypustili časť, ktorá by nariaďovala operátorom raz do mesiaca poskytnúť polícii databázu ich klientov. "Je takmer nemožné účinne zabrániť neoprávnenému kopírovaniu tejto databázy," argumentovali poslanci SNS.
Polícia, Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo síce budú mať právo na údaje aj o utajených telefónnych číslach občanov a firiem a ich adresách, na rozdiel od pôvodnej vládnej predlohy však nebudú mať k databázám nepretržitý prístup.
Telekomunikačné firmy budú musieť podľa schváleného zákona rok archivovať údaje o telefonátoch na účely odhaľovania organizovaného zločinu či terorizmu. Údaje o pripojeniach klientov k internetu budú musieť uchovávať pol roka.
Návrh novely vzbudil rozruch ešte na jar, minister dopravy Ľubomír Vážny (Smer-SD) v ňom totiž navrhoval, aby polícia a tajné služby mali možnosť získavať informácie o telefonátoch aj bez povolenia súdov. K plánu preverovať napríklad kto s kým telefonuje bez toho, aby to najprv povolil súd, mala výhrady nielen opozícia, ale aj niektoré ministerstvá. Ministerstvo dopravy nakoniec spornú časť návrhu na zmenu zákona vypustilo.
Oznámiť priestupok bude možné aj vtedy, ak nie je zistený jeho páchateľ
Oznámenie protiprávneho konania bude možné aj v prípade, ak nie je zistený páchateľ priestupku. Zavádza to novela zákona o priestupkoch, ktorú pripravil poslanec za Smer-SD Ján Richter a dnes ju schválili poslanci parlamentu.
Podľa dôvodovej správy súčasný právny stav vytvára právne vákuum, kde neexistuje orgán príslušný na objasnenie priestupku, pričom výsledkom je nespokojnosť občana pri uplatňovaní ochrany svojich základných práv a slobôd. Novela v prípade podpísania prezidentom začne platiť od prvého februára 2008.
Parlament schválil novelu zákona o ochrane utajovaných skutočností
Národná rada schválila novelu zákona o ochrane utajovaných skutočností, ktorú pripravila poslankyňa za Smer-SD Jana Laššáková. Na jej základe trovy konaní, ktoré vznikli do 31. decembra 2007 v súvislosti s preskúmavaním rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu (NBÚ), kde odvolacím orgánom boli Osobitný kontrolný výbor Národnej rady SR alebo Výbor NR SR na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ, uhradí samotný úrad.
NBÚ na základe schváleného pozmeňujúceho návrhu poslanca Róberta Madeja preruší bezpečnostnú previerku podnikateľa, ak
v jej priebehu príde k výmene alebo doplneniu štatutárneho orgánu o osobu, ktorá nemá bezpečnostnú previerku, a to do času kým ju nezíska. Úrad bezpečnostnú previerku podnikateľa preruší aj v prípade, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre ukončenie bezpečnostnej previerky, a to až do ukončenia tohto konania. Bezpečnostná previerka začatá podľa ustanovení zákona účinných pred 1. februárom 2008 sa dokončí podľa dnes schválenej novely. Tento zákon by mal nadobudnúť účinnosť 1. februára 2008.
O spravovaní eurofondov sa rozhodne po Novom roku
O centrálnom koordinačnom orgáne pre eurofondy rozhodnú poslanci Národnej rady SR až po Novom roku. Poslancovi Rafaelovi Rafajovi (SNS) prešiel totiž procedurálny návrh, ktorým sa presunulo hlasovanie o eurofondoch na najbližšiu parlamentnú schôdzu. Rafaj predložil ešte minulý týždeň pozmeňujúci návrh k vládnemu zákonu. Požadoval, aby sa centrálnym koordinačným orgánom pre eurofondy stalo výlučne Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR.
Vláda by podľa Rafajovho návrhu nemala mať možnosť poveriť jeho úlohami iné subjekty. Rafaj tvrdí, že takto sa zabezpečí stabilita systému. Poslanec József Bérényi (SMK) mu už v rozprave vyčítal, že ide o politický návrh, pretože rezort riadi nominant SNS Marian Janušek. Rafaj to odmietol s tým, že na ministerstve pracujú odborníci, ktorí sa môžu postarať o to, aby sa efektívne čerpali peniaze z eurofondov.
Ministerstvo by malo mať na starosti operačné programy v Národnom strategickom referenčnom rámci na roky 2007 - 2013. Vládny návrh však počíta s tým, že centrálnym koordinačným orgánom bude ministerstvo alebo ústredný orgán štátnej správy, ktorý určí vláda. Vládny kabinet by mal byť hlavným orgánom riadenia, koordinácie a kontroly čerpania peňazí z eurofondov.
Od budúceho roka by mala byť povolená tzv. pozitívna diskriminácia
Od prvého marca budúceho roka by mala byť povolená tzv. pozitívna diskriminácia. Predpokladajú to dočasné vyrovnávacie opatrenia v novele antidiskriminačného zákona, ktorú dnes poslanci Národnej rady (NR) SR posunuli do druhého čítania.
Pod dočasnými vyrovnávacími opatreniami sa myslí napríklad zabezpečenie zdrojov pitnej vody, program mobilných zdravotných jednotiek, zavádzanie rómskych asistentov pre učiteľa či opatrenia, ktoré zohľadňujú etnicitu pri prijímaní do zamestnania alebo škôl.
Jedným z cieľov novely je reagovať na hrozbu Komisie európskych spoločenstiev, ktorá pre nesprávne začlenenie smernice Európskej únie do slovenského práva zvažuje podanie žaloby proti Slovenskej republike na Súdny dvor Európskeho spoločenstva (ES). Predmetná smernica z roku 2002 sa týkala vykonávania zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a pracovných podmienkach.
Navrhovaná novela túto smernicu doplnila do prílohy. Dôvodom pre novelizáciu je aj začlenenie smernice Rady ES o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu do nášho právneho poriadku, čo sa členské štáty ES zaviazali urobiť najneskôr do 21. decembra tohto roku. V novele sa táto smernica pridala do prílohy. Predkladateľ návrhu, podpredseda vlády pre ľudské práva a menšiny Dušan Čaplovič, doplnil do zákona aj dôvody zákazu diskriminácie. Predtým bol zákaz diskriminácie z akéhokoľvek dôvodu, čo malo viesť k nejasnostiam v rozhodovacej praxi súdov. Z dôvodu zosúladenia antidiskriminačného zákona so smernicami Rady ES sa v novele mení tiež definícia obťažovania a dopĺňa sa definícia sexuálneho obťažovania, ktorá v pôvodnom zákone chýbala.
Podpredsedovi KDH Danielovi Lipšicovi sa navrhnutá novela nepáči. Najviac mu prekážajú prvky pozitívnej diskriminácie. "Prijatie zvýhodnení v sebe zahŕňa zriadenie mechanizmu na získanie rasovej a etnickej príslušnosti," argumentuje. Lipšic poznamenal, že slovenská ústava priznáva zvýšenú ochranu len ženám, mladistvým a zdravotne postihnutým a zároveň garantuje všetkým rovnaké práva. Články ústavy sú na základe jeho právneho názoru v priamom rozpore s ustanoveniami novely antidiskriminačného zákona, ktoré zohľadňujú etnicitu.
Čaplovič oponuje, že navrhnutý text nepriznáva nikomu zvýšené práva, ale usiluje sa zaviesť deklarovanú rovnosť šancí aj v praxi. Podpredseda vlády tiež namietal, že dočasné vyrovnávacie opatrenia sú legitímne a vyskytujú sa v právnych poriadkoch cudzích štátov, okrem iných aj USA.
Autor: mv
Beata
Balogová
