Bratislava 11. decembra (TASR) - Pri príležitosti 20. výročia vydania publikácie Bratislava nahlas uskutočnil sa dnes odborný seminár za účasti jej tvorcov na pôde Geografického ústavu (GgÚ) Slovenskej akadémie vied (SAV). Usporiadali ho Geografický ústav SAV v spolupráci so Slovenským zväzom ochrancov prírody a krajiny (SZOPK), Spoločnosťou pre trvalo udržateľný život v SR a Slovenskou asociáciou Rímskeho klubu.
Stretnutie otvoril riaditeľ GgÚ SAV doc. RNDr. Vladimír Ira, CSc. a spoluautor Bratislavy nahlas. Prítomní autori publikácie a ďalší spolupracovníci si pripomenuli, o čo im išlo pred 20 rokmi, hovorili o tom, čo je dodnes aktuálne z odkazu Bratislavy nahlas, v čom je výzva tejto knihy pre budúcnosť hodnotovo orientovanej vedy a o otázkach občianskej angažovanosti.
S príspevkami vystúpili na seminári viacerí autori Bratislavy nahlas, známe osobnosti - prof. Ivan Štúr, Ing. arch. Zora Paulíniová. Doc. Fedor Gál, Ján Budaj, prof. Mikuláš Huba, Juraj Podoba, Ivan Gojdič, doc. Martin Bútora a ďalší.
Vo vystúpeniach zazneli aj skeptické názory a konštatovania, že odkaz Bratislavy nahlas nemá v súčasnosti potrebnú odozvu pri budovaní mesta a v otázkach ochrany prírody, že nie sú zohľadňované názory odborníkov, ale prevažujú postoje investorov a finančného kapitálu. Prejavuje sa to podľa viacerých účastníkov seminára aj pri riešení bratislavského Podhradia. Súčasne prítomní odborníci vyjadrili názory, že aj dnes je veľmi dôležité vyjadrovať odborný a občiansky hlas, aj keď mnohí ľudia vnímajú ekologických aktivistov ako ľudí, ktorí sú proti rozvoju, výstavbe či bohatnutiu. Aj v tejto situácii má zmysel pokračovať v partikulárnych iniciatívach ochrancov prírody v rôznych regiónoch, má význam upozorňovať a presadzovať etické kódexy.
Prvé vydanie publikácie Bratislava nahlas v náklade 1000 kusov vyšlo začiatkom októbra 1987 a druhé v náklade 2000 kusov asi o tri týždne neskôr. Podľa neoficiálnych údajov sa len počas prvého mesiaca po vydaní Bratislavy nahlas nelegálne vyhotovilo a kolovalo medzi ľuďmi okolo 60 000 kópií na najrôznejších dobových nosičoch a médiách.
Publikácia s rozshahom 64 strán mala štyri hlavné časti - Prírodné zložky prostredia, Kultúrno-historické zložky prostredia, Sociálne prostredie, Súvislosti. Zostavil ju Ján Budaj, vydavateľmi boli Mikuláš Huba a Juraj Flamík ako štatutárni zástupcovia základných organizácií SZOPK.
Bratislava nahlas bola - spolu s dunajskými iniciatívami, opravami ľudových stavieb, kláštora v Mariánke či stredovekého domu v Banskej Štiavnici, záchranou historických cintorínov a niektorými ďalšími kolektívnymi aktivitami - jedným z vyvrcholení dovtedajších ochranárskych snažení. Bola kritikou vtedajších rozhodnutí či nečinnosti, artikulovaným a verbálnym naplnením vízie nového, demokratického, kultúrnejšieho a ekologickejšieho Slovenska. Takto k nej pristupovala väčšina jej tvorcov. Následne sa táto záležitosť stala prevažne politickou, najmä po jej spropagovaní na Hlase Ameriky. Dva roky od októbra 1987 do novembra 1989 bola akousi vysokou školou disidenstva či opozičnej politiky pre mnohých aktérov Bratislavy nahlas, novembrových tribúnov a ponovembrových - zväčša krátkodobých - politikov. Možno aj preto ju Václav Havel nazval slovenskou odbodobu Charty 77.
