Bratislava 12. decembra (TASR) - Národná akadémia obrany (NAO) maršala Andreja Hadika v Liptovskom Mikuláši zanikne v septembri 2008 a jej vzdelávacie a výcvikové procesy sa začlenia do Akadémie ozbrojených síl (AOS) generála Milana Rastislava Štefánika, ktorá sídli v tom istom meste. Na svojom dnešnom zasadnutí o tom rozhodol vládny kabinet.
Podľa rezortu obrany, ktorý bol predkladateľom návrhu, sa tým odstráni súčasná duplicita vo velení, riadení, administratíve a logistickom zabezpečení edukačných procesov oboch akadémií. Dôsledkom tejto duplicity je "funkčná, inštitucionálna, procesná a zdrojová neefektívnosť", konštatuje ministerstvo obrany (MO).
AOS je štátnou rozpočtovou organizáciou, ktorá spravuje majetok štátu na plnenie poslania štátnej vysokej školy. Je financovaná z rozpočtovej kapitoly ministerstva obrany (MO). Rezort plánuje v rokoch 2008 až 2010 znížiť počet jej zamestnancov o 100 osôb a v rokoch 2011 až 2013 o ďalších 100 ľudí. Tieto kroky majú umožniť úsporu finančných nákladov rezortu vo výške približne 130,8 milióna korún do roku 2010 a ďalších 291,4 milióna Sk do roku 2013.
MO zároveň navrhlo aj novelizovanie súvisiacich právnych predpisov, ktoré majú vzťah k problematike vojenského školstva. Najvýznamnejšie zmeny by sa mali vykonať v zákone o vysokých školách a v zákone o štátnej službe profesionálnych vojakov Ozbrojených síl SR. Ministerstvo okrem iného navrhuje vyslať profesionálnych vojakov v dôstojníckych hodnostiach na vysokoškolské štúdium druhého stupňa v externej forme na náklady štátu. Taktiež navrhuje vyslať na vysokoškolské štúdium profesionálnych vojakov v hodnostnom zbore mužstva a poddôstojníkov, ktorí sú zaradení na funkcie vo vojenskom zdravotníctve, prvého alebo druhého stupňa v externej forme.
Vyslanie najviac 60 profesionálnych vojakov si vyžiada za štyri mesiace vysokoškolského štúdia (september december 2009) 247.200 korún. V budúcom roku sa ešte vyslanie profesionálnych vojakov nepredpokladá.
Uvedené financie nezahŕňajú prípadné poplatky za externé štúdium, ktoré sú vysoké školy oprávnené vyberať od 1. septembra 2007. "MO neuvažuje o zavádzaní poplatkov za externé štúdium na AOS pre študentov, ktorí vykonávajú štátnu službu profesionálnych vojakov," uvádza sa v správe.
V roku 2008 sa zvýši počet vojakov OS SR v pozorovateľskej misii UNTSO
Ministerstvo obrany (MO) SR v priebehu roka 2008 zvýši počet príslušníkov Ozbrojených síl (OS) SR v historicky prvej pozorovateľskej misii OSN na Blízkom východe (UNTSO) z dvoch vojakov na piatich.
Aj napriek tomu, že MO navrhlo od júna 2008 stiahnutie svojich vojakov z Golanských výšin pôsobiacich v misii UNDOF, rezort chce "k otázke mieru na Blízkom východe pristupovať citlivo". Aj z tohto dôvodu posiela do oblasti ďalších troch vojenských pozorovateľov. Ako vyplýva z materiálu, ktorý dnes schválil vládny kabinet, SR navyše dostala od Sekcie OSN pre operácie na udržiavanie mieru ponuku obsadiť od januára 2008 post vedúceho tejto pozorovateľskej misie na Golanských výšinách. Ďalší dvaja vojenskí pozorovatelia by mali byť do misie UNTSO vyslaní v druhej polovici budúceho roka práve po ukončení pôsobenia príslušníkov OS SR v mierovej operácii UNDOF v Golanoch.
Z rozpočtu MO si tento krok pre budúci rok vyžiada 1,4 milióna korún, z toho 805 800 Sk pôjde na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania a 569 500 korún poputuje na zabezpečenie tovarov a služieb.
Slovenskí dôstojníci budú v tejto operácii aj naďalej sledovať dodržiavanie obsahu dohody o prímerí medzi Sýriou a Izraelom na Golanských výšinách, monitorovať situáciu na izraelsko-libanonskej hranici či podieľať sa na špeciálnom vyšetrovaní a na výcviku nových pozorovateľov. Vedúci tejto misie, ktorý musí mať hodnosť podplukovník, bude zabezpečovať vykonávanie pozorovania a inšpekcií, dohliadať na prácu pozorovateľov a pôsobiť ako ich operačný veliteľ a tiež informovať veliteľa UNDOF o všetkých záležitostiach, ktoré sa dotýkajú operačného pôsobenia pozorovateľov.
OSN je od svojho vzniku zainteresovaná do hľadania mierových východísk z arabsko-izraelského konfliktu na Blízkom východe. V novembri 1947 Valné zhromaždenie OSN schválilo plán na rozdelenie teritória Palestíny. Na časti jej územia mal vzniknúť samostatný židovský štát Izrael, no tento plán neakceptovali palestínski Arabi a arabské štáty. Dôsledkom bol konflikt, ktorý často prerastal do agresívnych akcií a vojenských stretnutí medzi Izraelom a susednými štátmi.
Bezpečnostná rada OSN sa následne vo svojej rezolúcii vyslovila za zastavenie nepriateľských akcií v Palestíne a rozhodla, že prímerie bude pod kontrolou predstaviteľa a skupiny pozorovateľov. Táto rezolúcia sa stala základom pre pôsobenie tejto prvej mierovej misie OSN. Jej veliteľstvo je od začiatku v Jeruzaleme (Izrael), ďalšie kancelárie sú v Damasku (Sýria) a Bejrúte (Libanon).
