Bratislava 12. decembra (TASR) Poslanci Národnej rady (NR) SR sa dnes zhodli na tom, že hladomor v bývalom Sovietskom zväze (ZSSR) a zvlášť na Ukrajine v rokoch 1932-33 bol aktom vyvražďovania. Prijatá deklarácia explicitne neuvádza, ktorý národ bol cieľom tohto aktu totalitného politického systému Josifa Stalina.
Pôvodný text deklarácie poslancov KDH hovoril o tom, že v uvedenom čase bola na ukrajinskom národe spáchaná genocída. Po intervencii podpredsedu vlády Dušana Čaploviča poslanci text pozmenili a rozšírili ho aj na ďalšie národy a oblasti v ZSSR. Čaplovič argumentoval, že nie je možné preukázať zámer vyhladiť ukrajinské obyvateľstvo, čo by sa dalo označiť za genocídu. Uvedený termín je podľa neho príliš silný a hodí sa skôr na udalosti počas holokaustu. Ministerstvo zahraničných vecí poukázalo na to, že Ruská federácia vníma iniciatívu Ukrajiny uznať hladomor za akt genocídy ako protiruský.
Pôvodný text, ktorý predložili poslanci KDH, používal na označenie hladomoru slovo genocída a hovoril iba o obetiach hladomoru na Ukrajine. Vláda SR v stredu 5. decembra s týmto pôvodným návrhom nesúhlasila. Po tom, čo sa k predkladateľom pridal poslanec Smeru Boris Zala, sa v texte spomínajú aj iné oblasti ZSSR - Kazachstan, Rusko a Severný Kaukaz.
O prijatie podobnej deklarácie požiadal slovenských zákonodarcov ukrajinský prezident Viktor Juščenko. Urobil tak počas oficiálnej návštevy SR v októbri tohto roka. Presný počet obetí hladomoru nie je známy, avšak odhady hovoria o troch až desiatich miliónoch mŕtvych.
Belousovovej prekáža, že Juščenko si cez obete hladomoru robí kampaň
Podpredsedníčka parlamentu Anna Belousovová sa nazdáva, že dnešná parlamentná diskusia o uznaní hladomoru na Ukrajine je výsledkom politickej kampane ukrajinského prezidenta Viktora Juščenka. Práve Juščenko v októbri požiadal slovenských zákonodarcov, aby hladomor v rokoch 1932-33 uznali za genocídu na ukrajinskom národe.
"Určite sa všetci skláňame pred miliónmi obetí, ale myslím, že nie je vhodné, aby si Juščenko na tom robil domácu kampaň," komentovala konanie prezidenta východného suseda Slovenska a upozornila, že odmeňoval veteránov Ukrajinskej povstaleckej armády, ktorí bojovali po boku nemeckých vojsk. Zároveň sa poslancov spýtala, prečo sa slovenský zákonodarný zbor nezaoberá porušovaním občianskych práv obyvateľov pobaltských krajín. "Asi preto, že sú ruskej národnosti," sama si odpovedala.
Poslanec Smeru Ján Senko požiadal svojich parlamentných kolegov, aby v upravenom texte deklarácie, o ktorom práve diskutovali, nahradili slovo "vyvražďovanie" termínom "násilie". Jeden z predkladateľov deklarácie Vladimír Palko mu vzápätí oponoval, že násilie, ktoré vedie k smrti, možno nazvať jedine vraždou.
