SME

Fico: Druhé funkčné obdobie je pre akéhokoľvek predsedu vlády likvidačné

Bratislava 13. decembra (TASR) - Z poslednej a zatiaľ najvážnejšej koaličnej krízy si podľa vlastných slov vzal veľké ponaučenie. V ďalšom vývoji vo vzťahu ...

Bratislava 13. decembra (TASR) - Z poslednej a zatiaľ najvážnejšej koaličnej krízy si podľa vlastných slov vzal veľké ponaučenie. V ďalšom vývoji vo vzťahu SR a Maďarska je veľkým optimistom, problém skôr vidí v tzv. slovenskej otázke. Na rok 2007 sa pozerá ako na veľmi dynamický a napriek tomu, že je s ním do istej miery spokojný, uznáva, že niektoré veci sa mohli urobiť dôkladnejšie.

TASR prináša bilančný rozhovor s predsedom vlády SR a predsedom šéf Smeru-SD Robertom Ficom:

Ako s odstupom času vnímate mimoriadne rušné posledné týždne v politike, spôsobené jednak zatiaľ najvážnejšou koaličnou krízou a tiež zvýšenou aktivitou opozície, ktorá sa prejavovala snahami o odvolanie predsedu Národnej rady SR Pavla Pašku či Vašej osoby?

SkryťVypnúť reklamu

Bolo to pomerne náročné obdobie, ale predovšetkým ovplyvnené kauzou v Slovenskom pozemkovom fonde. To, ako sme nakoniec vyriešili túto kauzu, len potvrdzuje, že strany vládnej koalície majú záujem spolupracovať. Potvrdzujem, že vládna koalícia bola pred rozpadom, pretože Smer-SD kategoricky trval na niektorých veciach, a to, že sme to vyriešili, je aktom politickej zrelosti nás všetkých. Máme z tejto kauzy veľké ponaučenie, ale čo ma najviac teší, je, že sme nedali žiadny dôvod na oprávnenú kritiku opozície, pretože pri vyvodzovaní dôsledkov sme zašli tak ďaleko, ako sa nikdy v minulosti nezachádzalo. Vyzerá to tak, že "rozpustíme" Slovenský pozemkový fond a postavíme ho na úplne iných pravidlách hry. Pokiaľ ide o opozíciu, nevidel by som nejakú jej aktivizáciu. Na Slovensku vládne koalícia, ktorá robí politiku, ktorá je kombináciou hospodárskeho rastu a silných sociálnych programov a proti tomu nevie opozícia postaviť žiadnu alternatívu. Keď sme my v roku 2006 išli do súboja s pravicovou vládou, postavili sme jasnú alternatívu - sociálny štát. A tá uspela. Dnes sa ekonomike darí, nezamestnanosť sa znižuje, plníme maastrichtské kritériá, sme v Schengene, chystáme sa prijať euro a zrazu je opozícia bezradná a nemá ako alternatívu čo ponúknuť, je sknokautovaná v kúte, a tak začína robiť deštrukciu. Mňa naozaj prekvapuje, že ponúka ako druhú možnosť pre spoločnosť chaos, organizovanie pouličných demonštrácií a mimoriadnych schôdzí a keď nakoniec zorganizujú mimoriadnu schôdzu, tak z nej utečú a urazia obrovské množstvo ľudí na Slovensku výrokom, že v noci pracujú iba zlodeji.

SkryťVypnúť reklamu

Boli spomínané udalosti normálnou súčasťou politického života alebo išlo o zlomový moment vo fungovaní tejto koalície?

Išlo o dosť významný moment vo fungovaní tejto koalície, pretože každý ukázal, ako to vážne myslí so svojimi postojmi. A ak som potvrdil, že vládna koalícia bola pred rozpadom, tak to len ukazuje, že pri riešení podobných káuz budeme vždy veľmi principiálni.

O pár dní nás čaká vstup do schengenského priestoru. Čo konkrétne prinesie otvorenie hraníc pre občanov SR z praktického hľadiska? Ľudia nebudú vystavovaní na hraničných priechodoch rôznym kontrolám, ktoré ich často urážali aj vyrušovali. Tým, že Slovensko je v schengenskom priestore, získava ďalšiu kvalitatívnu známku a bude ešte atraktívnejšie aj pre zahraničné investície. Taktiež sa bude rozširovať pohraničný styk s Poľskom, Českou republikou a Maďarskom. Obrazne si predstavte, že niekto robil trebárs v Maďarsku, a keď tam chcel ísť, tak musel prejsť cez hraničný priechod vzdialený niekoľko kilometrov. Takto bude môcť využiť prvú komunikáciu, ktorá bude k dispozícii. Schengen je čímsi, čo by som nazval vianočným darčekom pre obyvateľov SR a je porovnateľný s rokom 1989, keď sa odstraňovali ploty a zátarasy.

SkryťVypnúť reklamu

Neprinesie otvorenie hraníc zvýšenú kriminalitu a väčší odlev pracovnej sily? Vôbec si to nemyslím, pretože existuje jednotný informačný systém v rámci Schengenu, pomocou ktorého sa polície navzájom informujú. Keby bol Schengen problémom, tak krajiny by ho nevytvorili a utekali by z neho. Práve naopak, je záujem o rozširovanie tohto priestoru. Chcem ale pripomenúť, že my sme v roku 2006 po zostavení vlády prevzali pripravenosť krajiny v katastrofálnom stave. A hovorím to s plnou vážnosťou. Kto si prečíta hodnotiacu správu zo septembra 2006 zistí, že Slovensko bolo prakticky mimo Schengenu. Veď nám ponúkali cyperské riešenie. Za dvanásť mesiacov sme všetko vrátili naspäť a dnes je Slovensko jedna z najlepšie pripravených krajín a zároveň je vysoko hodnotené aj z pohľadu zabezpečenia východnej hranice s Ukrajinou, kde máme špičkové technologické vybavenie. Európa je spokojná a neobáva sa, že by cez túto hranicu prebiehala nepovolená migrácia. Toto je dobrý príklad toho, akú politiku robíme. Nie demonštrácie, nie chaos, nie mimoriadne schôdze, ale vrátili sme za rok Slovensko tam, kam patrí.

SkryťVypnúť reklamu

Na budúci rok nás čaká významný míľnik, a síce Európska rada definitívne rozhodne, či SR vstúpi v roku 2009 do eurozóny alebo nie. Slovinsku tento krok priniesol napriek príprave zvýšenie cien a rast inflácie. Nečaká Slovensko podobný osud? Je to všetko aj vecou vnútornej štruktúry krajiny. Tá slovinská je diametrálne odlišná od štruktúry Slovenska. Ale aj my máme obavy, veď by bolo naivné a nezodpovedné nebrať do úvahy riziká, ktoré sú spojené s takýmto rozhodnutím. Prevláda ale presvedčenie, ktoré je vyargumentované tým, že euro má viac výhod ako nevýhod, a preto do toho ideme. Keby sme boli presvedčení o opaku, tak by sme mali odvahu povedať, že euro nechceme. Aký bude vývoj po eure, záleží dosť aj od nás, či sme schopní zmobilizovať kontrolné orgány, ako zaangažujeme mimovládny sektor, ktorý by mal kontrolovať správanie sa predajcov a obchodníkov. Dobrý nápad mali v Európskej komisii, že by bolo vhodné vybrať desať až pätnásť konkrétnych výrobkov najzákladnejších potravín a po zavedení eura sa na ne sústrediť. Akonáhle by sme videli neopodstatnené zvýšenie cien, tak by sme to mohli okamžite napraviť.

SkryťVypnúť reklamu

Otázka eura je celospoločenská. Plánujete aj preto konzultácie s opozíciou? My sme ponúkli opozícii možnosť podpísať spoločnú deklaráciu, ktorá by zaviazala sociálnych partnerov k určitým povinnostiam, napr. že mzdy budú rásť tak, aby kopírovali produktivitu práce, na druhej strane sa môžu napr. predstavitelia ZMOSu zaviazať, že mestá a obce sa nebudú zadlžovať tak, aby to ohrozovalo dobrú finančnú disciplínu. Opozícia nám odkázala, že nič podpisovať nebude, čo len znamená, že sa drží filozofie, že víťaz má veľa generálov, ale porazený vždy iba jedného. Ako keby čakali na moment, že Slovensko bude mať euro a potom sa budú tváriť, že je to ich zásluha. A keď sa stane, že euro nebude, tak z toho budú obviňovať Smer-SD.

Koľkopercentnú šancu dávate v tomto okamihu tomu, že v roku 2009 vstúpi Slovensko do eurozóny? 90:10 v prospech prijatia eura.

SkryťVypnúť reklamu

Čo prinesie nový, vami pripravovaný zákon o sociálnom poistení pre samotných poistencov? To je ešte návrh, ktorý pripravuje ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, preto by som o zámeroch nechal skôr hovoriť ministerku Vieru Tomanovú. Ja som veľmi rád, že sa nám podarilo otvoriť od 1. januára do 30. júna 2008 II. dôchodkový pilier, takže sa ľudia môžu rozhodnúť, či v ňom chcú zostať, alebo nie. My sme absolútne presvedčení, že v II. pilieri je veľa ľudí, ktorí tam nemajú čo robiť, lebo sporenie v ňom je pre nich nevýhodné. Mňa zaujíma predovšetkým táto novelizácia príslušných sociálnych zákonov.

V súvislosti s poistením ako takým ste tohto roku urobili výrazný krok, keď ste prikázali zdravotným poisťovniam vrátiť svoj zisk späť do systému. Tie reagovali hrozbami medzinárodných arbitráží, ktoré majú vyústiť do miliardových pokút pre Slovensko. Napriek tomu, že poisťovňa Dôvera už aj podala podnet na Generálnu prokuratúru je Vaše stanovisko k tejto záležitosti nemenné? Je nemenné. Na jednej strane nebudem spochybňovať právo toho, kto je dotknutý, použiť všetky prostriedky na to, aby sa domohol nápravy, ak sa domnieva, že mu bolo ublížené. Na strane druhej sme konali v dobrej viere a tak, že naše rozhodnutia považujeme za ústavné. Nemôžeme akceptovať, aby si súkromné zdravotné poisťovne vytvárali zisk z peňazí ľudí, ktoré im ľudia musia povinne zo zákona posielať. Nech súkromné zdravotné poisťovne podnikajú, nech si zoberú úvery, nech používajú vlastné zdroje, ale nemôžu používať peniaze od ľudí ako také, z ktorých budú tvoriť vlastný zisk. Trváme na tomto rozhodnutí, je to správny krok a hlavne sme ukázali, že nás nezaujímajú žiadne finančné skupiny. Kto sa chce ťahať so štátom za prsty, nech sa páči, sme pripravení.

SkryťVypnúť reklamu

Budú v roku 2008 opäť vianočné príspevky pre dôchodcov? Áno, na sto percent. Musia byť, ani o tom nebudeme špekulovať. Predpokladajme, že sa nám k 1. januáru 2009 podarí zaviesť euro, tak v tejto súvislosti mám najväčšie obavy o nízkopríjmové skupiny a medzi ne patrí aj pomerne významná časť dôchodcov. Pokúsime sa urobiť všetko preto, aby sme poskytli dôchodcom príspevok na konci roka, ktorý bude pre nich motiváciou k euru. Bol by som rád, keby ten vianočný príspevok bol vyšší ako v tomto roku.

31. decembra budúceho roku sa skončí novelou zákona predĺžená doba regulácie cien nájomného. Rozmýšľate o kompenzácii pre ľudí, ktorí by v dôsledku deregulácie nájomného mohli prísť o byt, keďže ako neplatiči by nemali nárok na náhradné bývanie? Toto je zvláštna dilema, pretože ľudia na jednej strane v dobrej viere šli bývať do bytov ako nájomníci a vedeli, že ich nájomné bude do určitej miery regulované, a že ich nikto nebude zdierať. Na druhej strane treba brať na zreteľ aj vlastníkov týchto bytových domov, ktorí sa k nim dostali cez rôzne reštitúcie. Tento konflikt záujmov bude treba vyriešiť tak, aby sme nevyhnali obrovské množstvo najmä starších ľudí na ulice, lebo nebudú schopní platiť to, čo od nich budú žiadať vlastníci po deregulácii a aby sme úplne nepotlačili význam súkromného vlastníctva tak, že by nemalo žiadny zmysel a obsah. Neviem si ale predstaviť, že by sme k spomínanému dátumu úplne otvorili dvere, a že by mohli súkromní vlastníci určovať trhové nájomné pre starších ľudí, ktorí majú príjem okolo desaťtisíc korún. Budeme hľadať nejaké riešenie, ale definitívna deregulácia ním nie je.

SkryťVypnúť reklamu

Za predchádzajúcej vlády zaznievali od Ivana Mikloša alebo Ivety Radičovej slová o zrušení ministerstva kultúry ako rezortu, ktorý nemá opodstatnenie. V čom vidíte zmysel tohto ministerstva Vy? Vôbec nechápem, prečo by sa tento rezort mal rušiť, pretože práve kultúra je to, čo nám na Slovensku pomerne významne chýba. Ja som veľmi rád, že tu tento rezort je, a že na jeho čele stojí pomerne mladý človek, ktorý sa v kultúre vyzná. Zase to necháme iba na súkromný sektor, na dobrovoľnosť darcov či na nejaké nadácie? Ministerstvo kultúry má svoje opodstatnenie a v žiadnom prípade by som neuvažoval o jeho rušení. Ak treba o niečom uvažovať, tak o rušení krajskej štátnej správy špecializovaného charakteru. Zrušili sme všeobecné krajské úrady a teraz by sme sa radi pozreli na špecializovanú štátnu správu. Počas celej reformy verejnej správy, ktorú organizovala predchádzajúca vláda došlo k navýšeniu počtu štátnych úradníkov o 30-tisíc. Tento počet sme znížili už asi o 7500 a chceme pokračovať ďalej, pretože je to jedna z ciest, ako získavať významné finančné zdroje. My nechceme zvyšovať dane alebo poplatky a ak chceme ďalšie peniaze na sociálne programy, možno ich získať len cez hospodársky rast a cez úspory. A práve úspory na úkor štátnej spotreby a štátnej administratívy sú tie najlepšie, ktoré môžete mať.

SkryťVypnúť reklamu

Zapojili sme sa do megaprojektu Európske hlavné mesto kultúry. Čo by z toho podľa Vás mala SR, víťazné mesto, prípadne daný región vyťažiť? Každá podobná súťaž, ktorá sa organizuje, má obrovskú výhodu v tom, že znamená mobilizáciu síl v meste, ktoré sa do súťaže prihlási. Ľudia sa chcú ukázať, začínajú pripravovať materiály o meste, vymýšľajú spôsoby zatraktívnenia mesta a jeho priblíženia k Európe. Ja podporujem každé jedno mesto, ktoré sa tohto projektu zapája, hoci v porovnaní s inými mestami, ktoré sú na tom aj finančne lepšie, to budú mať tie slovenské ťažké.

Jednou z priorít programového vyhlásenia vlády je školstvo. Síce ste pre tento rezort na rok 2008 navýšili finančné prostriedky, no opozícia vás kritizuje, že sa nezvýšil aj percentuálny podiel financií pre tento rezort vo vzťahu k HDP. Ako vnímate túto kritiku? Faktom, je, že všetky rezorty s výnimkou jedného dostali viac peňazí ako v roku 2007, teda aj rezort školstva. Môžeme to rátať všelijako, môžeme použiť rôzny ukazovateľ. Ak chcem niekoho kritizovať, tak si vezmem taký ukazovateľ, ktorý mi vyhovuje. Tvrdím, že do školstva ide viac peňazí ako v roku 2007 a navyše Slovensko plní prísne kritériá Maastrichtu, čiže hľadáme cesty k euru. Tam, kde nič nie je, ani čert neberie. Myslím si, že táto vláda zvláda diabolský plán, teda plán podpory hospodárskeho rastu a súčasne silných sociálnych výdavkov pri znižovaní deficitu.

SkryťVypnúť reklamu

Jednou z agend sociálnodemokratickej vlády sú aj ľudské práva. V tejto oblasti chcete ponechať stav, aký tu zostal po predchádzajúcom kabinete alebo chcete túto agendu viac prehĺbiť? Formálno-právne je SR perfektná. Ak si otvoríte Ústavu SR, tak tam nájdete všetky možné ľudské práva a dokonca aj také, ktoré v iných krajinách nenachádzate. Ale ľudské právo je ľudským právom nielen vtedy, ak je dobre popísané a zagarantované právnym predpisom, ale najmä vtedy, ak ho človek môže aplikovať v praxi. V Ústave je napr. napísané právo na bezplatnú právnu pomoc pre tých, ktorí nemajú peniaze. Je pravda, že ten, kto nemá peniaze, má rovnakú právnu pomoc ako ten, ktorý ich má? Samozrejme, že to tak nie je. Pekné právo je aj sloboda pohybu. Ale kam pôjde človek, ktorý má osemtisíc korún dôchodok? Ťažko sa niekde pohne, ťažko môže niekam cestovať, hoci má slobodu pohybu. Preto zdôrazňujem, že formálno-právna stránka je jedna vec a druhá je, aké hmotné a sociálne zázemie má človek, aby tieto práva mohol v praxi využívať.

SkryťVypnúť reklamu

Maďarská menšina a najmä jej politickí predstavitelia vás kritizujú za prítomnosť SNS vo vládnej koalícii. Necítite Vy osobne tlak zo strany koaličných partnerov na obmedzenie práv Maďarov? Keby vláda SR prijala akékoľvek rozhodnutie, ktoré by viedlo k znižovaniu štandardu ľudských práv, už dávno by nás naši zahraniční partneri a celé medzinárodné spoločenstvo atakovalo. Ale v praktickej politike sa nestalo nič. Ja vnímam pozorne provokácie, ktoré prichádzajú zo strany pána Csákyho. Celkovo však musím konštatovať, že aj v tomto ohľade je vládna koalícia veľmi stabilná a Smer-SD nebude nikdy akceptovať, aby niekto zvnútra koalície, alebo zvonku, vnášal témy ako extrémizmus, neznášanlivosť či neúctu k právam národnostných menšín. Nám na tom záleží, na čo by sme to robili? Máme dosť iných starostí ako sa obhajovať pred medzinárodnými inštitúciami.

SkryťVypnúť reklamu

Podpredseda vlády pre ľudské práva a menšiny Dušan Čaplovič vyhlásil celospoločenskú ročnú diskusiu o registrovanom partnerstve. Aký predpokladáte jej záver a myslíte si, že sa táto otázka dostane na politickú pôdu ešte za Vašej vlády? Toto je téma, ktorá má vôbec nezaujíma, pretože my dnes stojíme pred úlohami, ako zagarantovať slušný život dôchodcom, ako pomôcť mladým rodinám. Tu je stále nejaký záujem vtláčať spoločnosti témy, ktoré dohromady nikto nechce a potom na nich robiť konfrontácie. Toto je téma, ktorá podľa mňa nikoho nezaujíma a mňa už vôbec nie. Nechajme podpredsedu vlády, nech si robí svoju prácu, ale ja neverím, že to niekedy bude agenda vlády, ktorej som predsedom.

Témou dnešných dní je určite aj energetická sebestačnosť SR. Hovoríme o rozvoji jadrovej energetiky, o závislosti Slovenska na dodávkach energií z Ruska či o potrebe diverzifikácie týchto zdrojov. Aké sú teda priority Slovenska v energetike v roku 2008? Prioritami je zabezpečiť, aby Slovensko bola krajina, ktorá je schopná vyrábať dostatok spoľahlivej a cenovo prístupnej energie pre domáci trh, pretože sme dnes odkázaní na dovoz. Pokiaľ fungovali celé Jaslovské Bohunice, bolo Slovensko schopné vyvážať 11 až 12 percent elektrickej energie. Po nešťastnom záväzku predchádzajúcej vlády zatvoriť dva bloky v roku 2006 a 2008 v Jaslovských Bohuniciach, budeme možno dovážať 20 až 25 percent elektriny. My dnes musíme urýchľovať výstavbu Mochoviec, hľadať partnera na výstavbu jedného atómového bloku v Jaslovských Bohuniciach a musíme významne pracovať s alternatívnymi zdrojmi výroby elektrickej energie tak, aby sme v čo najkratšom čase mali opäť dostatok vlastnej energie. Toto ja považujem za najväčšiu výzvu v roku 2008.

SkryťVypnúť reklamu

Problémom Slovenska sú aj výrazné regionálne rozdiely. Môže tento stav odstrániť zákon o investičnej pomoci? Všetko, čo môže napomôcť k odstráneniu regionálnych rozdielov vítam, ale jediné, čo ich odstráni, je urýchlená výstavba diaľnic. Môžeme mať akékoľvek zákony, môžeme umelo lákať investorov do rôznych oblastí, tí tam ale nepôjdu, pokiaľ nebudú mať riadnu infraštruktúru. Preto je tu dnes priorita nad priority, a to urýchlene pokračovať vo výstavbe diaľnic tak, aby v roku 2010 bola podstatná časť severného prepojenia medzi Bratislavou a Košicami a R1 Nitra Banská Bystrica dokončená. Ak sa nám toto podarí a k tomu by sme ešte dokončili náš projekt na výstavbu multifunkčných ihrísk, tak môžeme chodiť po Slovensku so vztýčenou hlavou.

SkryťVypnúť reklamu

Veríte, že sa dostavba diaľnic do deklarovaného termínu podarí napriek omeškaným tendrom na PPP projekty? Ja verím, že dokonca roka 2010 sme schopní podstatnú časť tých diaľnic odovzdať. No ak príde alternatíva v podobe chaosu a deštrukcie, že nám bude opozícia atakovať zákony v parlamente a že niekto bude považovať individuálny záujem vlastníka záhrady za dôležitejší, ako je verejný záujem štátu mať diaľnice, tak potom sa nečudujme, že budú problémy. Musíme byť v tejto téme ako buldoci, minister dopravy Ľubomír Vážny má moju plnú podporu a urobíme všetko preto, aby sa toto tempo urýchlilo, pretože ak nebudú diaľnice, zabudnime na to, že napr. Juh stredného Slovenska alebo východné Slovensko dobehne v krátkom čase životnou úrovňou západné alebo severné Slovensko.

SkryťVypnúť reklamu

Aké sú pre budúci rok zahranično-politické priority SR? Má naša politická scéna vyprofilovaný zásadný postoj k riešeniu vzťahov s Maďarskom? Myslím si, že áno. Pokiaľ ide o zahranično-politickú orientáciu tu netreba špekulovať, pretože sme členmi EÚ a NATO a nám veľmi záleží na tom, aby mala EÚ spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku. To sa dnes prejavuje najmä v otázke Kosova. Budem veľmi nešťastný, keď nás znovu rozdelia v EÚ, ako sa to podarilo v prípade Iraku. Na čo je nám potom filozofia spoločnej európskej bezpečnostnej politiky? My chceme na Slovensku formovať zásadné postoje k najzásadnejším zahranično-politickým otázkam cez Európu.

Pokiaľ ide o Maďarsko, existuje predsa základná zmluva medzi SR a Maďarskom. Pri pracovnej návšteve pána Gyurcsánya na Slovensku sme podpísali dokument Spoločná minulosť, spoločná budúcnosť, pripravuje sa oficiálna návšteva pána Gyurcsánya na Slovensku. Vláda SR urobí všetko preto, aby sa napätie neprenášalo medzi rádových občanov. Dali sme z rezervy kabinetu peniaze na pokračovanie vysielania rádia Patria, veľmi solídne sme riešili otázku používania dvojjazyčných názvov v učebniciach. My nevidíme žiadny dôvod, prečo vyvolávať v tejto oblasti nejaký problém.

Téma postavenia Maďarov v celom svete je určite pre maďarskú politickú scénu veľmi dôležitá. Aj to môže ovplyvňovať postoj Budapešti, pokiaľ ide o správanie sa k Slovensku. My sme pripravení sa stretnúť s maďarskými kolegami kdekoľvek a diskutovať o čomkoľvek. To, že som pozval pána Gyurcsánya na oficiálnu návštevu Slovenska vyplýva z toho, že posledná takáto návšteva sa konala niekedy na začiatku roka 2001 alebo 2002 a slovenský premiér navštívil Budapešť. Teraz je čas, aby maďarský premiér navštívil Slovensko. Bude prijatý so všetkou úctou a vážnosťou a verím, že táto návšteva bude mať zmysel. Veď sme susedia, odstraňujeme prekážky na hraniciach z hľadiska schengenu, stavajú sa ipeľské mosty. Ja nevidím inú cestu, ako hovoriť a odstraňovať vznikajúce napätie spôsobované predovšetkým politickou scénou. Preto som veľký optimista, pokiaľ ide o vývoj týchto vzťahov.

Iný problém je tzv. slovenská otázka, teda ako sa Slováci stavajú k vlastnému štátu, aká je miera vlastenectva, aký máme vzťah k štátnym symbolom. Všimnite si, ako nás historické osobnosti a vzťah k nim rozdeľujú. Jedných považujeme za zradcov a druhých za hrdinov. Toto musí skončiť, pretože si vyľudňujeme našu históriu a to je najhorší hriech aký môžeme robiť. Chceme preto, aby sa integrálnou súčasťou politiky Smeru-SD stala aj otázka štátnej idey. Aby to nebolo iba o ekonomike, o sociálnom programe a o tom, či sa kradne alebo nie.

Strana Smer-SD má už vyše roka pozastavené členstvo v Strane európskych socialistov (PES). V čom Vy dnes vidíte dôvody toho, že tento stav stále trvá a rozhodnutie o obnovení členstva sa niekoľkokrát odkladalo? Smer-SD bol potrestaný za to, že uzatvoril vládu so SNS a ĽS-HZDS. Dnes je taká zaujímavá politická schizofrénia v PES. Na jednej strane hovoria, že nás potrestali za spoluprácu s SNS a s ĽS-HZDS a na strane druhej pripúšťajú, že sme jediná autentická sociálna demokracia na Slovensku, a že to robíme dobre. Ja som žiadal v roku 2006, keď k tomuto trestu došlo, aby nás nehodnotili len na základe vládnej koalície, ale aby hodnotili konkrétne politické kroky, ktoré urobíme. Ak urobíme chyby, nech nás potrestajú, ale my sme sa žiadnych v tomto duchu nedopustili. Ja preto očakávam, že to veľmi rýchlo skončí, pretože vidia dobre fungujúcu vládu, v ktorej sa neprijímajú žiadne rozhodnutia proti národnostným menšinám, ale práve naopak. My chceme byť plnoprávnymi členmi PES, patríme tam, pretože sme autentická sociálna demokracia.

Ako vnímate rok 2007 z pohľadu programového vyhlásenia vlády? Na čo ste najviac hrdý a naopak, čo sa zanedbalo, respektíve čo ste mohli urobiť inak? Rok 2007 bol veľmi dynamický a ak sa pozrieme na ekonomické ukazovatele, na rozhodnutia vlády týkajúce sa sociálnej sféry, ak sa pozrieme na to, ako sme vyriešili veľkú vládnu krízu, tak do určitej miery môžem byť spokojný. Určite sme ale mohli mnohé veci urobiť rýchlejšie aj dôslednejšie. Ja mám veľké výhrady voči niektorým rezortom, ktoré neznížili počty štátnych zamestnancov, ale kaprov ťažko donútiť, aby si vypustili vlastný rybník. Ale celkovo nemám na konci roka 2007 zlý pocit. Ten budúci bude rovnako dynamický a ak budeme pokračovať v politike, ktorú robíme, ak neurobíme nejakú hlúposť, pokiaľ ide o oblasť klientelizmu, korupcie a zneužívania moci a ak sa k tomu budeme držať dvoma zásadami "Môžeme sa zľaknúť, ale nesmieme s báť" a "Čo nás nezabije, to nás posilní", tak som presvedčený o ďalšom veľkom úspechu Smeru-SD aj v nasledujúcich parlamentných voľbách.

Mrzí ma tiež, akou cestou sa vydala opozícia, pretože by som očakával programový súboj, teda že prídu a povedia, že majú lepšie riešenie pre Slovensko, že vedia zabezpečiť ešte lepší hospodársky rast, že vedia dať ľudom viac, ako dávame my, že bude pri nich ešte menej korupcie, ale neprichádzajú s tým.

Vyjadrili ste sa, že funkcia predsedu vlády je aj po fyzickej stránke veľmi náročná. Neľutujete dnes, že ste si vybrali tento post? Niektorým veciam sa nevyhnete, ani keby ste chceli. Bol som lídrom strany v roku 2002 aj 2006 a bolo by asi smiešne, keby som v roku 2006 po víťazných voľbách povedal "ďakujem pekne, dobre som sa pozabával a idem od toho preč." Budem ale opakovať, že druhé funkčné obdobie je pre ktoréhokoľvek predsedu vlády likvidačné. Ak robíte štyri roky naplno vrátane sobôt a nedieľ, tak je to na vás zreteľne vidieť. Preto zastávam názor, že je potrebné po jednom funkčnom období hľadať nejaké iné riešenie, ako pokračovať vo funkcii premiéra. Samozrejme, ak ste štyri roky predseda vlády a chodíte hrať golf, plávať štyrikrát do týždňa, hrávať tenis a zabávať sa, tak to vydržíte robiť aj 20 rokov.

Čo by ste do nového roku zaželali občanom Slovenskej republiky? Každému by som zaželal, aby sme v roku 2008, keď ideme do finále pred eurom, všetko zvládli tak, že ľudia definitívne začnú mať pocit, že sa stávame súčasťou štandardnej Európy predovšetkým z hľadiska životnej úrovne.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Domov

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  6. Do ZWIRN OFFICE sa sťahuje špičková zubná klinika 3SDent
  7. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  8. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  1. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  4. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  7. Dobrovoľníci z MetLife vysadili nové stromy a kríky
  8. MISSia splnená. Projekt Kesselbauer ožíva spokojnými majiteľmi
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 30 707
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 16 765
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 539
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 834
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 034
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 016
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 682
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 6 144
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Sportnet

Futbalisti FK Humenné.

Domáci Považania inkasovali tri góly v úvodnom polčase.


TASR
Máté Lékai (vľavo) a Lukáš Urban v prvom štvrťfinále Európskeho pohára EHF FTC-Green Collect Budapešť - Tatran Prešov.

Hádzanárov Tatrana čaká domáca odveta vo štvrťfinále Európskeho pohára EHF.


Larry Lloyd.

Po skončení v Nottinghame pôsobil ako hrajúci tréner vo Wigane, ktorý dostal zo štvrtej do tretej ligy.


TASR
Slovenské reprezentantky na turnaji 1-A divízie MS v hokeji žien 2023.

Šampionát v Rige štartuje už v nedeľu, prvý duel odohrajú proti domácemu tímu.


SITA
SkryťZatvoriť reklamu