Bratislava 13. decembra (TASR) Je úplným nezmyslom, že slovenčina je najťažším jazykom sveta, skonštatoval dnes na seminári o štátnom jazyku Matej Považaj z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied.
Reagoval tým na e-mailovú správu Desať najťažších jazykov na svete, ktorá obletela pravdepodobne celé Slovensko. V správe sa hovorilo, že práve slovenský jazyk je najťažší.
Je síce pravda, že zasadnutie, ktoré sa spomína v tom maile, bolo v Paríži, ale podľa zistení, ktoré jazykový ústav má, o slovenčine sa tam vôbec nehovorilo, dodal Považaj pre TASR. Ako ďalej skonštatoval, aj na Slovensku sa, bohužiaľ, našli ľudia, ktorí dezinformovali verejnosť a rozosielali nepravdivé údaje.
V tejto súvislosti upozornil Matej Považaj na webovú stránku Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra, kde riaditeľ ústavu Slavomír Ondrejovič reaguje na informáciu zo spomínaného e-mailu a vysvetľuje, ako to v skutočnosti so slovenčinou je.
Jazykové zmeny sú najskôr v praxi, až potom sú kodifikované
Pravidlá slovenského pravopisu sa nemenia často a keď sa menia, tak hlavne preto, aby zjednodušili písomnú komunikáciu. Výraznou zmenou prešli posledný raz v roku 1953, odkedy prešlo viac ako 50 rokov.
Od tejto zmeny pravidiel sa slovenský pravopis len spresňoval. Ako dnes, počas seminára o štátnom jazyku, uviedol Považaj z Jazykovedného ústavu, pravidlá slovenského pravopisu prešli postupne zmenami, vďaka ktorým sa odstránili zbytočné výnimky.
Napríklad v roku 1968 sa odstránili výnimky pri písaní slov s predponami a v roku 1991 sa odstránili výnimky o rytmickom krátení pri písaní prípon ár, - áreň, poznamenal. Taktiež došlo k zjednodušeniu písania veľkých začiatočných písmen vo vlastných menách najmä v geografických názvoch. Ak sa niečo mení, tak je to vždy preto, aby sa odstránili výnimky a aby sa pre používateľov zjednodušilo hlavne písanie textov, dodal Považaj. Takéto zmeny sa vždy najskôr prediskutujú v odborných kruhoch, aj keď sa v slovenčine používajú oveľa skôr, ako sa dostanú do pravidiel. Je potrebné uvedomiť si, že kodifikácia vždy zaostáva za skutočným uplatňovaním. Ak zistíme, že máme čosi v kodifikácii a prax sa od toho veľmi odkláňa, treba zvážiť, či by nebolo výhodnejšie zmeniť pravidlo a prispôsobiť ho jazykovej praxi. Ak, samozrejme, nie je jeho uplatňovanie v praxi v rozpore so všeobecnými zásadami, vysvetlil Považaj.
Najviac chýb sa robí podľa jeho slov v oblasti lexiky, kde sa v úradných textoch niekedy používajú nespisovné alebo nesprávne slová. Veľké nedostatky majú mnohí aj v interpunkcii, v písaní čiarky a problematické sú tiež niektoré tvary podstatných mien. Mojím cieľom dnes bolo upozorniť na základné kodifikačné príručky, ktoré sú v platnosti a ktoré by sa mali v úradnej komunikácii používať a využívať, dodal Matej Považaj. Mnohé problematické veci rozobral s poslucháčmi aj počas seminára a v praktických príkladoch ich upozornil na jazykové javy, v ktorých sa najčastejšie robia chyby pri hovorení, ale hlavne pri písaní.
