Vo svojom vyhlásení to tvrdí nezávislý poslanec NR SR, pôvodne zvolený za KDH, Peter Gabura.
V texte, ktorý dnes zaslal TASR, konštatuje, že zostavovatelia euroústavy pred pár rokmi nepochodili s koncepciou bez spomenutia kresťanských koreňov a Boha v texte ústavy. "Aj keď sa demokraticky konali za text euroústavy referendá, dve z nich nevyšli (Francúzsko a Holandsko), čím euroústava neprešla. Ako vieme, Európsky parlament hľadal dlhší čas a zrejme veľmi úporne spôsob, ako ústavu bez Boha presadiť a pritom neustúpiť zo svojho zámeru a priniesť na svet sekulárnu ústavu. Nepomohli ani intervencie európskych biskupských konferencií, ani samotného nebohého pápeža Jána Pavla II.," prízvukuje Gabura s tým, že máme namiesto euroústavy Európsku zmluvu (Lisabonskú), v ktorej preambule nebude zakotvený text o kresťanských koreňoch Európy.
Podľa jeho slov týmto bruselskí demokrati jasne preukázali, že to s bojom proti kresťanstvu myslia vážne. "Takže tu máme nový boj proti tmárom a inkvizítorom, ako budú aj naďalej predstavovať katolícku cirkev," myslí si. Gabura sa tiež pýta, či bol čas od neschválenia euroústavy do podpísania Európskej zmluvy náhodný. "Určite nie. Stačí sa pozrieť na vety rezolúcie Rady Európy č. 1580 (2007): Vyučovanie týkajúce sa fenoménov evolúcie (rozumej darvinizmus), ako základnej vedeckej teórie je preto životne dôležité pre budúcnosť našich spoločností a našich demokracií," cituje Gabura zo zmluvy.
Na záver poslanec dodáva: "Nepôjde o ďalšiu inováciu boj proti triednemu nepriateľovi?"
Európsku, alebo tzv. Lisabonskú zmluvu podpísali najvyšší politickí predstavitelia EÚ v metropole Portugalska 13. decembra. Portugalský premiér José Sócrates vo svojom prejave označil zmluvu za "európsky projekt" a ocenil, že sa dočkal podpory všetkých členských štátov. "Projekt sa osvedčil, potvrdil hodnoty, ktoré všetci zdieľame. A to občania únie očakávajú," povedal Sócrates. Dodal, že cieľom je silnejšia Európa, ktorá by obhajovala svoje hodnoty: "Treba ambicióznejšiu Európu, pretože svet ju takú potrebuje."
Podľa neho je Lisabonská zmluva odpoveďou na dôležité výzvy, ktorým súčasná Európa čelí. V tomto kontexte podčiarkol rešpektovanie plurality a rôznorodosti, ako aj uplatňovanie spravodlivosti. Doplnil, že tento "európsky projekt" neodstraňuje národné aspekty, ale ide skôr o multilaterálnosť, z ktorej majú mať prospech všetky členské štáty únie.
Zmluva podľa predsedu portugalskej vlády definuje novú inštitucionálnu architektúru EÚ, ktorej cieľom je efektívnejšie fungovanie inštitúcií. "Aby náš hlas bolo lepšie počuť," dodal.
map ed
