"Železnú oponu sme mali 60 rokov až do roku 2005, keď otvorili hraničný priechod," povedal ČTK starosta obce Ľudovít Tóth. Obec kruto rozdelila nakreslená hraničná čiara po druhej svetovej vojne. Pre plot zbúrali dva domy, hranica pretla ulicu. Akékoľvek kontakty blízkych rodín sa zo dňa na deň skončili.
Ani po páde socializmu nebolo stretávanie rodín jednoduché. Cesta cez najbližší hraničný priechod vo Vyšnom Nemeckom merala 120 kilometrov, Ukrajinci navyše museli získať víza v Užhorode. Tie stáli približne 1200 korún. Po vstupe Slovenska do schengenského priestoru víza pre Ukrajincov zdražejú, budú stáť 65 eur (asi 2140 korún).
"Za hranicou mám obidvoch starých rodičov, väčšinou chodíme my k nim," uviedol miestny obyvateľ Štefan Ferko. Slováci na vstup do Ukrajiny totiž víza nepotrebujú. Po vstupe Slovenska do Schengenu sa podľa Ferka stretávanie skomplikuje, cena za víza bude totiž vysoká.
Zjednodušenie vydávania víz by mohla priniesť slovensko-ukrajinská dohoda o malom pohraničnom styku. Kedy by však dohoda mohla byť podpísaná, hovorca ministerstva zahraničných vecí Ján Škoda nevedel spresniť. Nové krajiny Schengenu sa podľa Škodu usilujú, aby sa vydávanie víz zjednodušilo a aby víza aj pre Ukrajincov stáli len 35 eur (asi 1150 Sk).
Hraničný priechod vo Veľkých Slemenciach sa tak najviac využíva na lacné nákupy v prvých domoch za priechodom. Denne ním prejde do 1000 ľudí. "Ceny sú polovičné, mám nejaké sladkosti, potraviny," povedala ČTK po návrate z Ukrajiny pani Zdenka z neďalekých Michaloviec. Do Slemeniec chodí pravidelne, na každom nákupe ušetrí niekoľko sto korún.
"Nad priechodom by mali vybudovať strechu a pridať sociálne zariadenia," uviedol pán Michal z Veľkých Kapušian. Z Ukrajiny si priniesol kartón cigariet, liter alkoholu a sladkosti pre deti. Nákup opakuje každý týždeň, kartón cigariet a liter alkoholu totiž môže previezť raz za sedem dní. Najmä cigarety sa podľa neho oplatia. Kým na Slovensku stojí škatuľka 50 korún, na Ukrajine sa dajú kúpiť aj za desať.
Obyvatelia Klokočova Schengen vítajú, na hranice si nezvykli
Niektorí obyvatelia kysuckej obce Klokočov na hraniciach s Českom začnú tento rok oslavovať Vianoce už 21. decembra. Rozšírenie schengenského priestoru pripadajúce na tento deň berú ako symbolický darček pod stromček, ktorý ich zbaví zbytočných kontrol na hraniciach. Zároveň veria, že v budúcnosti sa v okolí dediny už nikdy neobjavia zátarasy, o ktoré sa postarali úrady po rozdelení Československa.
"Tento rok budeme mať okrem riadnych Vianoc aj také predčasné, malé Vianoce. Ľudia zasa budú môcť prechádzať do Čiech s pocitom, že sa nemusia nikomu preukazovať. Hranice, ktoré vznikli z rozhodnutia politikov, boli proti ľuďom," povedal ČTK starosta Klokočova Ľuboš Stríž.
Na hraničné kontroly hromžili aj obyvatelia obce, ktorým sa skomplikovala cesta za prácou, rodinou či nákupmi na Moravu. Ľudí, ktorí si za spoločného štátu počas hodinovej jazdy autobusom do Ostravy zvykli ráno zdriemnuť, zrazu už po pár kilometroch rušila hraničná kontrola. Občas sa vraj stalo, že sa za "čiaru" nedostala rodina, ktorá si zabudla do pasov zapísať vlastné deti. Prísne kontroly údajne neobišli ani ľudí, ktorí boli zvyknutí robiť nákupy v českých obchodoch.
"Ešte pred šiestimi-siedmimi rokmi to bolo príšerné. Príslušníci v uniformách vám prehrabali celé auto. Stačilo, že v ňom zacítili salámu. Kto si mal zapamätať, čo a koľko sa smie dovážať," posťažovala sa miestna päťdesiatnička, ktorá rúbala na záhrade drevo.
Situácia sa podľa nej zlepšila až po vstupe Slovenska a Česka do Európskej únie. Prejazd cez hraničný priechod Bílá-Klokočov, ktorý sa v minulosti údajne natiahol aj na desiatky minút, trvá teraz chvíľu. Linkový autobus či malý "nákladiak" sa dostali cez "bránu" za približne dvadsať sekúnd. Niektoré osobné autá stačili ledva pribrzdiť.
Žena so sekerkou sa však na Schengen aj tak teší. Konečne sa zbaví pocitu poníženia, ktorý v nej kontroly dlhé roky vyvolávali. "Človek si pripadal ako zlodej, hoci ním nebol," snažila sa prekričať hlas Karla Gotta, ktorý sa ozýval z obecného rozhlasu.
Starosta nechápavo krútil hlavou aj nad zátarasami, o ktoré sa po rozpade spoločného štátu v okolí prihraničných obcí údajne postarali české úrady. Miestni si podľa neho stále nevedia vysvetliť, na čo vlastne mali zábrany slúžiť. Nelegálnych migrantov vraj v týchto končinách zatiaľ nikto nevidel. Ani domáci sa údajne nevyhýbali legálnemu hraničnému priechodu. Zátarasy tak podľa dedinčanov akurát prekážali traktorom, ktoré sťahovali drevo z lesa.
"Pripadalo mi to, že Slováci a Česi zrazu boli celkom iným národom, hoci predtým sme boli akoby bratia a sestry. Pritom sú spletené rodiny za kopcom. Tu nedochádzalo k nejakému prechodu príslušníkov iných štátov, ktorí by si tu urobili čierny prechod cez Klokočov do Česka," dodal Stríž.
Moravský podnikateľ Petr Kacíř, ktorý sa zastavil v Klokočove na kávu, označil vytvorenie slovensko-českých hraníc za "totálnu blbosť". Pri naháňaní "kšeftov" na Slovensku vraj stratil kopu času aj nervov, ktoré mu už ani Schengen nevráti.
Rozpad Československa a vytvorenie hraníc však väzby medzi obcami a mestami na oboch stranách dokázali popretŕhať iba čiastočne. Starostovia si naďalej pomáhajú napríklad pri problémoch s odpadom či zimnou údržbou. Slovenská Turzovka, Klokočov a Korňa chystajú spoločné oslavy rozšírenia Schengenu s moravskými obcami Bílá a Staré Hamry.
