Staré Hory 17. decembra (TASR) - Terajšie inverzné počasie spôsobuje, že v dolinách so severnou expozíciou je celodenný mráz, zatiaľ čo na vyššie situovaných hrebeňoch je o 10 až 15 stupňov Celzia teplejšie. To spôsobuje rozdielny život vtákov v studených dolinách a na teplejších hrebeňoch.
"V chladných dolinách žijú zvieratá a vtáky typickým zimným spôsobom života. Aktivita lesných myší je veľmi nenápadná, vtáky zasa hľadajú po väčšiu časť dňa potravu a nejavia zatiaľ chuť spievať. Vo vyšších polohách si však drobné lesné vtáky - sýkorky, kôrovníky, hýle či králičky zlatohlavé pospevujú," uviedol pracovník starohorskej Výskumnej stanice Ústavu ekológie lesa SAV Miroslav Saniga.
Je to však len akýsi náladový spev, ktorým operence vyjadrujú príjemné pocity z teplejšieho počasia. Aj keď si sýkorky zavše zanôtia, v lesoch sa zdržujú v kŕdlikoch. Tie sa rozpadnú až vtedy, keď v prírode nastane naozajstná jar, dodal Saniga.
Teplé počasie vo vyšších polohách spôsobené inverziou zapríčinilo, že sovy si už začali ohlášaním sa obhajovať svoje hniezdne teritóriá. Svedčia o tom aktuálne podvečerné a nočné výskumy v oblasti Veľkej Fatry a Starohorských vrchov.
Už v tomto čase možno zo skalných lomov alebo skalných útvarov za večerného alebo ešte za ranného súmraku započuť tiahle húkanie výra skalného (Bubo bubo). Je to najväčšia európska sova, ktorej húkanie pri priaznivých poveternostných podmienkach sa rozlieha až do vzdialenosti jedného kilometra. V nižších polohách sa nocou ozýva podobné, ale tichšie volanie myšiarky ušatej (Asio otus). V lesných komplexoch sa ohlášajú aj jedince sovy lesnej (Strix aluco), ktorá žije aj vo väčších mestských parkoch. V slovenských lesoch žije aj najmenšia európska sova - kuvik vrabčí (Glaucidium passerinum), ktorá je len o niečo väčšia ako vrabec.
