Bratislava 18. decembra (TASR) - V súčasnosti sa v slovenských azylových zariadeniach nachádza 281 osôb a v tomto roku sme udelili azyl 15 žiadateľom. Pre TASR to pri príležitosti dnešného Medzinárodného dňa migrantov povedal riaditeľ Migračného úradu Ministerstva vnútra SR Bernard Priecel.
V tento deň v roku 1990 vzhľadom na zvyšujúci sa počet migrujúcich ľudí prijalo Valné zhromaždenie OSN Medzinárodnú konvenciu o ochrane práv všetkých migrujúcich pracujúcich a členov ich rodín.
V azylových zariadeniach sa poskytuje ubytovanie, strava, zdravotná starostlivosť a vreckové 12 korún na deň. Varí sa tu slovenská kuchyňa, ktorá je prispôsobovaná vierovyznaniu ubytovaných. Priecel vysvetlil, že nakoľko sa tu prevažne nachádzajú moslimovia, nevarí sa bravčové mäso. Najväčšie azylové zariadenie je v Gabčíkove, ďalšie sú v Opatovskej Novej Vsi a Rohovciach. V Humennom je záchytný tábor pre žiadateľov, kde sú dočasne umiestňovaní po požiadaní o azyl v rámci karanténnych opatrení.
Ako pokračoval Priecel, v tomto roku sme zatiaľ udelili azyl 15 žiadateľom a 72 osôb získalo tzv. doplnkovú ochranu. Tú získajú žiadatelia, ktorí nespĺňajú podmienky Ženevského dohovoru z roku 1951, ale z rôznych dôvodov ich nie je možné vrátiť do krajiny ich pôvodu (napríklad obyvatelia Iraku).
Doplnková ochrana sa udeľuje na jeden rok a svojmu držiteľovi poskytne aj možnosť zamestnať sa. Podotkol, že až 97 percent osôb, ktoré na Slovensku požiadajú o azyl, vystúpi z azylovej procedúry ešte pred jej právoplatným ukončením.
Je to aj dôsledok toho, objasnil Priecel, že pre utečencov nie sme atraktívna krajina, pretože z finančných prostriedkov, ktoré by u nás zarobili, by nemohli uživiť svoje rodiny, ktoré ostali doma. Najčastejšie u nás o azyl žiadajú imigranti z Indie, Pakistanu a Bangladéša. V prípade, že sa žiadateľovi neudelí azyl, má možnosť využiť tzv. asistovaný dobrovoľný návrat, povedala pre TASR Zuzana Vatráľová z Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM). Tento program, v ktorom sa osobe poskytne letenka a asistencia na letisku v tranzite, využilo od jeho vzniku (1998) okolo 140 až 150 osôb ročne.
Pokračovala, že v minulosti sa ľudia od nás často vracali do Číny, v súčasnosti je to Moldavsko, Čečensko, Turecko či Dominikánska republika. Nelegálnym migrantom je v rámci neintegračnej asistencie možné poskytnúť aj poradenstvo a príspevok na realizáciu podnikateľského plánu v jeho domovskej krajine.
Pre potreby cudzincov, ktorí prichádzajú na Slovensko, vznikli v Bratislave a v Košiciach dve Migračné informačné centrá IOM. Záujemcovia tu získajú informácie, ako si nájsť prácu, ako napísať životopis alebo sa dozvedia, čo musia vybaviť na úradoch.
"Niektorí prichádzajú dobre informovaní s tým, že majú vybavené všetko, čo im povedali na ambasáde, ale polícii to nestačí," konštatovala Vatráľová. Pretože majú cudzinci častokrát problém so slovenským jazykom, poskytujú sa tu aj bezplatné jazykové, ale aj rekvalifikačné kurzy.
Podľa Vatráľovej sa na centrum čoraz častejšie obracajú zamestnávatelia, ktorí hľadajú kontakt na pracovnú silu. Vysvetlila, že vzhľadom na potreby trhu práce, kde priestor pre cudzincov je, by sa mohli prehodnotiť a spružniť niektoré predpisy. Mali by uľahčiť prístup k práci cudzincom. Dodala, že cudzinci z tretích krajín sa k nám nehrnú, pričom ich niektorí naši zamestnávatelia potrebujú vzhľadom na nedostatok pracovnej sily.
Udelenie azylu z humanitných dôvodov sa nedá nárokovať
Udelenie azylu z humanitných dôvodov nie je podľa slovenského zákona nárokovateľné. Napriek tomu má Slovenská republika fungujúci štandardný európsky azylový systém, ktorý prísne rešpektuje Ženevský dohovor z roku 1951. Tým sa zužuje priestor pre udeľovanie azylu ekonomickým migrantom najrozšírenejšej kategórii žiadateľov. TASR o tom informovala Alena Koišová z Komunikačného odboru Ministerstva vnútra SR.
V minulom roku požiadalo o azyl v Slovenskej republike 2871 cudzincov, pričom až v 1940 prípadoch došlo k zastaveniu azylového konania. Dôvodom bolo najmä to, že žiadateľ dobrovoľne opustil Slovensko alebo sa pokúsil o vstup do iného štátu ešte pred rozhodnutím o udelení či neudelení azylu. O neudelení azylu rozhodli slovenské orgány v 861 prípadoch. Žiadatelia neboli schopní predložiť relevantné dôkazy o prenasledovaní v krajine pôvodu z rasových, národnostných, politických alebo náboženských dôvodov, kvôli zastávaniu istých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, vysvetlila Koišová.
Azylová politika Slovenska rešpektuje medzinárodné azylové právo. Postupne do nej zapracúvame legislatívu Európskej únie o ochrane cudzincov a azylantov. Podľa zákona o pobyte cudzincov môžu odmietnutí žiadatelia o azyl využiť aj inštitút tolerovaného pobytu a od januára 2007 aj doplnkovú ochranu. Doplnkovú ochranu budeme udeľovať cudzincom, ktorým v domovskej krajine hrozí vážne bezprávie, napríklad uloženie trestu smrti či neľudské a ponižujúce zaobchádzanie, dodala Koišová.
