Bratislava - Predsedovia koaličných strán si opäť rozdávali vianočné darčeky. Robert Fico dal na koaličnej rade svojim partnerom po fľaši slivovice, Vladimír Mečiar pozýval na zabíjačku. Ján Slota tvrdil, že doniesol lásku.
Video: Predsedovia si rozdávali vianočné darčeky
Posledná tohotočná koaličná rada bola kľudná napriek tomu, že ešte pred dvoma týždňami bola vládna kríza. Tvrdia to predsedovia Smeru, SNS a HZDS.
Video: V koalícii je vraj kľud
Fico chce vychovávať k vlastenectvu
Vláda a vládne strany budú v novom roku prebúdzať národné povedomie, zvyšovať úctu k štátnym symbolom, prehlbovať vlastenectvo a poznanie verejnosti o slovenských dejinách a ich osobnostiach. Ako na jednej z priorít roku 2008 sa na tom dnes dohodli predsedovia Smeru-SD, SNS a ĽS-HZDS.
"Vzťah k republike, ktorá 1. januára bude mať 15 rokov, nie je vôbec taký, aký by mal byť. Vlastenectvo, vzťah k štátnym symbolom ani zďaleka nedosahujú takú kvalitu, aká by mala byť v jednom vyspelom štáte, ktorý je v strede Európy... Musíme vrátiť do vedomia ľudí, že máme nejakú históriu, že sa nemáme za čo hanbiť," povedal premiér Robert Fico.
"Dá sa očakávať v roku 2008 pomerne veľká iniciatíva zo strany vládnej koalície pri pripomínaní si významných udalostí, významných osobností slovenského života." Koalícia chce tiež na Bratislavskom hrade postaviť sochu Svätopluka, ktorého premiér označil za kráľa starých Slovákov.
Vlastenectvo a úctu k štátnym symbolom si vláda nechce vynútiť zákonom. "To sa nedá vyriešiť zákonom... Pôjdeme po línii, ktorá rozhodne nie je konfrontačná," vyhlásil premiér. Zrejme sa tak na stôl nevráti zákon na ochranu republiky, ktorý chcela presadiť koaličná SNS. Slota v septembri avizoval, že SNS ho opätovne predloží do parlamentu. Premiér si masívnu kampaň predstavuje ako sled podujatí a pripomínaní významných osobností slovenských dejín, od stredoveku a ešte ďalej. Okrem vlády budú mať svoje akcie jednotlivé strany.
Na otázku, či bude medzi osobnosťami aj Jozef Tiso a udalosťami obdobie prvého slovenského štátu, premiér odpovedal redaktorke SITA vianočným vinšom. Povedať v spoločnosti koaličných partnerov z ĽS-HZDS a SNS Vladimíra Mečiara a Jána Slotu, aký má postoj k Tisovi, odmietol, pretože otázku vnímal ako provokáciu.
Poukázal na svoje predošlé stanoviská. Začiatkom januára v platenej správe napísal, že Tisa považuje za zodpovedného za deportácie, o čom svedčia aj vyznamenania za potlačenie SNP, ktoré v Banskej Bystrici udelil príslušníkom SS. Holokaust označil za jednu z najväčších tragédií 20. storočia a každého, kto sa na ňom zúčastnil, odsudzuje.
Zároveň sa predseda vlády postavil proti "vyľudňovaniu" slovenských dejín a označovaniu osobností minulosti za zradcov či hrdinov. Dejiny by mali posúdiť historici. "Prestaňme si vyľudňovať vlastnú históriu. Prestaňme za každú cenu niekoho považovať za zradcu a niekoho za hrdinu. Nech sa historici zaoberajú tým, kto akú historickú úlohu zohral," povedal Fico po rokovaní koaličnej rady. "Faktom je to, že naše dejiny sú zaplnené ľuďmi a udalosťami. Je našou povinnosťou tieto dejiny priblížiť našej verejnosti, najmä tej najmladšej generácii."
Koaličná SNS doteraz prezentovala jasný postoj k Tisovi a slovenskému štátu. Po kritike médií v ostatnom čase však upravila webové stránky. Mládež SNS stiahla Tisa zo zoznamu národných velikánov, ako aj Modlitbu za blahorečenie slovenského mučeníka Jozefa Tisa. Slota sa k Tisovi a slovenskému štátu opakovane hlásil. K 60. výročiu vyhlásenia autonómie Slovenska vyzval na Tisovu rehabilitáciu. "Je to obyčajná sprostá špinavosť tých, ktorí tvrdia, že vojnový slovenský štát v rokoch 1939 až 1945 bol fašistický," povedal 6. októbra 1998 pred Katolíckym domom v Žiline. Z jeho balkóna Tiso vyhlásil autonómiu. "Všetkých vás vyzývam urobiť všetko, aby ľudia, ktorí sa ako prví postavili za to, aby slovenský národ žil v suverénnom samostatnom štáte, boli skutočne rehabilitovaní a dostalo sa im úcty, ktorá im patrí. Ja skutočne obdivujem nášho prvého prezidenta dr. Jozefa Tisa, pretože si v žiadnom prípade nemyslím, že bol vojnový zločinec. To je nehorázna absurdnosť," citoval na druhý deň J. Slotu denník Sme.
V marci 1999 zaznamenáva Sme ďalšie Slotove slová: "Vo veľmi ťažkom historickom období sa podarilo 14. marca 1939 jednomyseľnou vôľou Slovenského snemu vytvoriť samostatný slovenský štát, ktorý aj napriek zlovôli nacistického Nemecka a fašistického Maďarska vydržal počas šesťročného vojnového besnenia relatívne veľmi dobre prosperovať nielen ekonomicky, ale aj morálne v duchu kresťanskej viery. Za to môžeme byť povďační predovšetkým prvému slovenskému prezidentovi Jozefovi Tisovi."
Fico a Slota na seba v kauze Tiso narazili tento rok v januári, keď arcibiskup Ján Sokol vyhlásil, že za slovenského štátu bol u nás blahobyt a že si váži prezidenta Tisa. Fico reagoval spomínanou platenou správou. Slota v televízii Markíza povedal, že význam slov arcibiskupa sa zbytočne premršťuje a určite nimi nemyslel nič zlé. “Otec arcibiskup Sokol mal pravdu v tom, že napríklad za toto obdobie sa postavilo 200 nových priemyselných závodov na Slovensku, 400 kilometrov ciest a železníc...” Na poznámku moderátorky, že zo Slovenska bolo deportovaných aj 70-tisíc Židov, Slota povedal, že vtedy nežil a nevie "prečo by som si mal donekonečna sypať popol na hlavu”. SNS podľa neho odsudzuje všetko zlé, čo sa udialo počas vojnových rokov za existencie slovenského štátu. Že by bol slovenský štát fašistický, by však Slota "takto otvorene nepovedal”.
Mečiar vraví, je amnestie sú za nami, Fico sa len usmieva
Zrušenie tzv. Mečiarových amnestií, ktoré oživil premiér Robert Fico v čase koaličnej krízy, nebude. Predseda ĽS-HZDS Vladimír Mečiar dnes po rokovaní koalície vyhlásil: "To je za nami." Fico sa usmial a zaželal šťastné Vianoce namiesto odpovede, či je táto iniciatíva mŕtva. Nedávni rivali Mečiar s Ficom sa zhodli, že koaličná kríza sa skončila a ešte ich aj posilnila. Podarovali si slivovicu, sviečku a pozvali sa na novoročnú zabíjačku. "My sme prešli ťažkou skúškou, táto skúška je za nami. Posilnila nás táto skúška," dodal premiér Fico o udalostiach okolo Slovenského pozemkového fondu.
Vtedajší premiér Vladimír Mečiar rozhodol o amnestiách ako zastupujúci prezident v marci 1998 po odchode Michala Kováča z funkcie. Amnestie sa vzťahovali na únos Michala Kováča mladšieho v roku 1995, ako aj na zmarenie referenda (o vstupe do NATO) ministrom vnútra Gustávom Krajčim v roku 1997. "Nariaďujem, aby sa nezačínalo, a ak sa začalo, aby sa zastavilo trestné stíhanie za trestné činy spáchané v súvislosti s oznámením o zavlečení Michala Kováča mladšieho do cudziny... Nariaďujem, aby sa nezačínalo, a ak sa začalo, aby sa zastavilo trestné stíhanie za trestné činy spáchané v súvislosti s prípravou a vykonaním referenda z 23. mája a 24. mája 1997," píše sa v rozhodnutí o amnestii.
V júli Mečiar marcovú amnestiu spresnil "v záujme odstránenia sporov o výklad". Doplnil amnestiu o podozrenie z trestných činov, čím sa zastavilo vyšetrovanie. Podľa opozície si tak poistil nielen beztrestnosť, ale aj neodhalenie páchateľov zmarenia referenda a zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny. Amnestia sa vzťahovala aj na vraždu Róberta Remiáša v roku 1996. Remiáš bol spojkou Oskara Fegyveresa, bývalého príslušníka SIS, ktorý vo výpovedi pred vyšetrovateľom uviedol, že tajná služba (SIS) sa podieľala na únose M. Kováča ml. Po výpovedi sa skrýval v zahraničí.
Amnestie premiér Fico ako poslanec Strany demokratickej ľavice ostro kritizoval. Amnestia vo veci únosu prezidentovho syna a zmareného referenda bola nevídaná, nekvalifikovaná a bola hrubým politickým zneužitím tohto inštitútu, uviedol v relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy v roku 1998. Vladimír Mečiar sa podľa neho amnestiou akoby priznal k zodpovednosti za skutky, ktoré sa udiali v súvislosti s únosom Michala Kováča ml.
Po nástupe do vlády 3. júla 2006 Robert Fico zopakoval, že s amnestiami nesúhlasí, nemožno ich však zrušiť. Fico zdôraznil, že každý, kto navrhne zrušenie Mečiarových amnestií, by mal vrátiť diplom právnika. "Amnestie sú nezrušiteľné," dodal. O zrušenie amnestií sa v parlamente neúspešne pokúšalo KDH.
Európsku zmluvu prerokuje parlament v januári
Parlament prerokuje novú európsku zmluvu na najbližšej schôdzi, ktorá sa začne koncom januára. Dohodla sa na tom koaličná rada.
Lídri Smeru-SD, SNS a ĽS-HZDS sa stretli ráno na Úrade vlády. Hovorili aj o voľbách nových členov Rady STV a Rozhlasovej rady. Premiér Fico verí, že ich zvolia na prvýkrát a rady budú odrážať ich názory. V budúcom roku chce koalícia klásť dôraz na budovanie národného povedomia. Fico tvrdí, že úctu k štátnym symbolom nebudú vynucovať zákonom.
Autor: Video: Miroslav Kern
Beata
Balogová
