BRATISLAVA 18. decembra (SITA) - Slovensko zrejme schváli novú tzv. reformnú Zmluvu o fungovaní Európskej únie v januári. Koaliční lídri sa dnes dohodli, že parlament ju prerokuje na prvej schôdzi v novom roku, ktorá sa začína 29. januára. Zmluvu podporujú aj opozičné strany okrem KDH. Na jej schválenie treba 90 hlasov. Potom ju musí podpísať prezident.
Nová európska zmluva bude mať prednosť pred zákonmi SR. Bude platiť po ratifikácii vo všetkých členských štátoch únie, predpokladá sa, že to bude od januára 2009. Dôležité je, aby platila pred voľbami do Európskeho parlamentu v tom istom roku. Prvou krajinou EÚ, ktorá zmluvu v parlamente schválila, je Maďarsko. Spravilo tak v pondelok.
Nová európska zmluva, nazývaná aj Lisabonská zmluva podľa miesta, kde sa na nej dohodli a kde ju podpísali, zoštíhli Európsky parlament z terajších 785 poslancov na 750. Klesne aj počet eurokomisárov. Od roku 2014 nebude mať v Európskej komisii svojho zástupcu každý členský štát. EK vrátane jej predsedu a vysokého predstaviteľa pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku sa bude skladať z takého počtu členov, ktorý zodpovedá dvom tretinám počtu členských štátov. Členovia EK sa budú vyberať spomedzi členských štátov na základe rotácie medzi štátmi.
V záujme efektívnejšieho fungovania sa zmení počet hlasov, ktoré jednotlivé krajiny majú pri prijímaní rozhodnutí v Rade Európskej únie. Zároveň sa zvýši počet oblastí, vrátane spolupráce v súdnictve a v boji proti kriminalite, v ktorých sa nebude rozhodovať jednomyseľne, ale väčšinou hlasov. Zruší sa systém rotujúceho predsedníctva, v ktorom sa v polročných intervaloch striedajú jednotlivé členské krajiny. Tento systém nahradí nová funkcia predsedu Európskej rady, ktorý sa bude voliť na dva a pol roka s tým, že post môže zastávať maximálne päť rokov. Post vysokého predstaviteľa pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku vznikne zlúčením funkcie terajšieho Vysokého predstaviteľa Európskej únie pre zahraničnú politiku, ktorú zastáva Javier Solana, a funkcie eurokomisára pre vonkajšie záležitosti, ktorú teraz vykonáva Benita Ferrerová-Waldnerová.
Na základe Lisabonskej zmluvy bude pre členské krajiny právne záväzná Charta základných práv. Písomné garancie, že sa ich to netýka, si vyjednali Veľká Británia a Poľsko, ktoré si chcú zachovať nezávislosť súdnictva v oblasti pracovného a sociálneho práva.
Lisabonská zmluva má umožniť efektívne fungovanie únie potom, ako sa počet jej členov zvýšil z 15 na terajších 27. Zmluva z Nice z roku 2001 umožnila prijatie nových členov, prevažne postkomunistických krajín strednej a východnej Európy. Lisabonská zmluva umožňuje ďalšie rozširovanie európskeho bloku. Podpísali ju lídri krajín únie 13. decembra v hlavnom meste Portugalska. "Otec" skrachovanej európskej ústavnej zmluvy, bývalý francúzsky prezident Valéry Giscard d'Estaing, považuje novú zmluvu za totožnú s tou, ktorú EÚ odmietla. Právnici podľa neho zobrali pôvodný návrh ústavy, rozdelili ho do samostatných častí a tie potom jednu po druhej pripojili k existujúcim zmluvám. Odstránili slová ako ústava a ústavný, rovnako ako zmienky o európskej zástave a hymne. Okrem niektorých výnimiek pre Britániu a iných drobných ústupkov zostali návrhy z pôvodnej ústavnej zmluvy prakticky nezmenené, povedal pre britský Independent.
V Lisabonskej zmluve je podľa prezidenta niekoľko sporných ustanovení
Aj to je dôvodom, prečo krajiny Vyšehradskej štvorky (V4) hľadajú priestor na spoluprácu a vytvorenie silného celku s pobaltskými krajinami, uviedol prezident SR Ivan Gašparovič.
"Už niekoľko rokov som hovoril - pokiaľ išlo o európsku ústavnú zmluvu, ale aj teraz o reformnú - že sú tam niektoré ustanovenia, ktoré nie celkom budú Slovensku aj iným krajinám vyhovovať. Či už je to otázka totálnej nadradenosti Európskeho súdu alebo otázka absolútneho prezidenta, otázky hlasovania - je tam mnoho problémov, ktoré čas ukáže, či sú ozaj pre jednotlivé štáty pozitíva," povedal Gašparovič.
Aj tieto negatíva a pozitíva boli predmetom jeho nedávnych rozhovorov s poľským prezidentom Lechom Kaczynským. Otázku dôslednej spolupráce krajín V4 s pobaltskými krajinami sa Gašparovič chystá otvoriť aj na plánovanom stretnutí s českým prezidentom Václavom Klausom, ktoré sa uskutoční o niekoľko týždňov.
"Hľadáme kontakty na pobaltské štáty, aby sme s nimi vytvorili jeden silný celok, pretože V4 plus tri pobaltské štáty - to už je pri hlasovaní veľmi podstatné," zdôvodnil prezident.
Podľa Gašparoviča je však potrebné podpísať a prijať túto reformnú zmluvu a jej neprijatie by pokladal za ďalší signál spochybňovania budúcnosti Európskej únie.
Autor: mv
Beata
Balogová
