BRATISLAVA 18. decembra (SITA) - Príčinou úsporných opatrení v Slovenskom rozhlase (SRo) sú podľa rozhlasových odborov - zástupcov zamestnancov SRo, zlé zákony a tiež predaj Rádiokomunikácií (dnes TBDS, a.s.) do súkromných rúk. Vyplýva to z reakcie predsedníčky odborov zamestnancov SRo a zároveň šéfky odborového zväzu masmédií Zdenky Baumanovej na piatkovú výzvu koaličných poslancov Národnej rady SR adresovanú vedeniu SRo. Výzvu poslalo 43 poslancov v piatok 14. decembra z iniciatívy poslanca NR SR za Smer-SD Dušana Jarjabka Rozhlasovej rade a generálnej riaditeľke verejnoprávneho rozhlasu Miloslave Zemkovej. Okrem iného v nej poslanci "naliehavo vyzývajú vedenie SRo, aby energiu investovalo do hľadania spôsobov, ako pracovať lepšie a kvalitnejšie a nie do formulovania prázdnych výhovoriek". Apelujú na Rozhlasovú radu, aby "dôslednejšie tlmočila záujem verejnosti a kontrolovala, aby vedenie SRo nerobilo nezvratné deštrukčné kroky, najmä vo vzťahu k Symfonickému orchestru Slovenského rozhlasu (SOSR) a smerom k národnostnému vysielaniu“. "Na princípe zastupiteľskej demokracie občania Slovenskej republiky od poslancov NR SR očakávajú predovšetkým kvalitnú zákonodarnú iniciatívu prospešnú občanom a v tejto súvislosti verejnoprávnym médiám," upozorňuje Baumanová.
Na zlú finančnú situáciu SRo upozorňovali podľa Baumanovej všetky doterajšie vedenia SRo, "a to už od vzniku Slovenskej republiky". Pripomína, že v roku 1994 zamestnanci SRo vyhlásili štrajkovú pohotovosť. "SRo totiž v dôsledku zlej finančnej situácie od septembra 1993 do júna 1994 radikálne obmedzil vysielanie na Rádiu Devín, zamestnanci tohto okruhu poberali 60-percentnú mzdu, bola ohrozená existencia SOSR a Orchestra ľudových nástrojov SRo a bolo zrušené jedno z hudobných telies - Big band." Zamestnanci rozhlasu v máji 1994 petíciou požiadali poslancov parlamentu o urýchlené prijatie takých zákonov, ktoré by zabezpečili dôstojnú existenciu zamestnancov SRo. "Žiadali zákon, ktorý by definoval pojem verejnoprávna inštitúcia (dodnes ho nemáme), zákon o verejnoprávnom Slovenskom rozhlase a Slovenskej televízii, ktorý by eliminoval zasahovanie politických strán a hnutí do ich fungovania." Generálneho riaditeľa podľa súčasného zákona volí síce Rozhlasová rada, ktorú však volí Národná rada SR a jej členmi sú väčšinou nominanti politických strán alebo v parlamente priechodní kandidáti, aj bez odborných znalostí programovej služby, tvrdí Baumanová. Zamestnanci rozhlasu vtedy tiež chceli prijatie kvalitného zákon o financovaní SRo. Platný zákon o koncesionárskom poplatku pritom vôbec nekopíruje spoločenskú a ekonomickú situáciu Slovenska v Európskej únii a poplatok je jeden z najnižších v únii. Nezohľadňuje napríklad ani nárast nákladov a cien energií. "Z požiadaviek, ktoré do NR SR predložili pred vyše 13 rokmi, sa zákonodarnému zboru do dnešného dňa nepodarilo pretaviť do kvalitných zákonov, s výnimkou prenesenia zodpovednosti za správu majetku, takmer nič pozitívne," konštatuje.
Šéfka rozhlasových odborov Zdenka Baumanová pripomína, že zákon o SRo síce rozhlasu ukladá povinnosť vysielať program pre národnostné menšiny a tiež zriaďovanie a riadenie umeleckých hudobných telies, neurčuje však ich rozsah, typ a počet, práve tak neurčuje frekvenčné pásmo pre jednotlivé programové okruhy. "Ten istý zákon síce ukladá štátu povinnosť poskytnúť transfer aj na vysielanie v pásme stredných vĺn, neurčuje však v akej výške a kedy má byť poskytnutý," zdôrazňuje. Zároveň dodáva, že jednou z príčin zlej finančnej situácie verejnoprávnych médií je predaj Rádiokomunikácií do súkromných rúk.
Osud verejnoprávnych médií a aj osud slovenskej kultúry je v rukách poslancov NR SR, konštatuje Baumanová. Poslancov sa zároveň pýta, akú službu má občan dostať od SRo za 40 korún mesačne, ak rozhlas dá z koncesií takmer tri pätiny za vysielače súkromnému podnikateľovi a ďalšiu pätinu zaplatí za energie a náklady spojené s prevádzkou budovy.
Svoju výzvu adresovala predsedníčka Odborového zväzu masmédií a rozhlasových odborov Zdenka Baumanová tiež premiérovi Robertovi Ficovi, ministrovi kultúry Marekovi Maďaričovi, ministrovi zahraničných vecí Jánovi Kubišovi, Úradu európskeho komisára pre kultúru, poslancom NR SR, Rozhlasovej rade a generálnej riaditeľke SRo Miloslave Zemkovej.
