Uviedol to v utorok 18. decembra minister spravodlivosti Štefan Harabin v rámci predvianočného stretnutia so zástupcami médií. "Prijatie antidražobného zákona nás stalo veľa síl a energie aj na odrážanie lobbingu," povedal ďalej minister.
Novela z dielne rezortu spravodlivosti, ktorú parlament schválil v októbri 2007, stransparentní podľa Harabina proces dobrovoľných dražieb vrátane právnych vzťahov medzi účastníkmi dražby. Zmeny smerujú k zvýšeniu právnej ochrany vlastníka veci, ktorá má byť predmetom dražby a zároveň aj k zvýšeniu právnej ochrany vydražiteľa.
"Strohá platná právna úprava, ktorá nestanovuje jednoznačné právne mantinely, umožňovala v praxi realizovať také postupy, ktoré hraničili s prelomením občianskoprávnej zásady dobrých mravov, resp. umožňovala obchádzanie zákona," pripomenul Harabin.
Základným zámerom zákona je teda zabránenie zneužívania dobrovoľných dražieb. V praxi sa totiž často stávalo, že dochádzalo k vydraženiu veci výrazne pod cenu.
Zákon teraz jasne definuje práva a povinnosti účastníkov občianskoprávneho vzťahu tak, aby nevznikali až prekvapivé stavy spôsobujúce občanom definitívne zbavenie majetku, ktorý má niekoľkonásobne vyššiu hodnotu než bola výška samotnej pohľadávky. "Dopad zmien sa prejaví v minimalizovaní neplatných dražieb a v predchádzaní súdnym sporom o vrátenie veci a vydanie bezdôvodného obohatenia," skonštatoval šéf rezortu spravodlivosti na stretnutí, v rámci ktorého hodnotil prácu ministerstva v tomto roku.
V spomínanom zákone sa výslovne zakotvuje tzv. oznamovacia (informačná) povinnosť dražobníka. Rozšíria sa publikačné zdroje, ktoré sprístupnia informácie o konaní dražieb širokej verejnosti. Ďalším z cieľov je minimalizovať zneužívanie inštitútu na zabezpečenie pohľadávky zabezpečovací prevod práva. Podmienky, za akých dôjde k ďalšiemu prevodu práva na inú osobu, musia byť upravené v zmluve o zabezpečovacom prevode práva. Dlžník takto dostane možnosť monitorovať zámer veriteľa previesť nadobudnuté právo a kedykoľvek bude môcť veriteľovi zabrániť takémuto ďalšiemu prevodu privodením rozväzovacích účinkov zabezpečovacieho inštitútu. Ak si dlžník svoj záväzok splní, stáva sa znovu držiteľom dočasne prevedeného práva. Veriteľ bude môcť previesť právo na tretiu osobu iba po skoršom upovedomení dlžníka o svojom zámere.
Zákon vytvára právny priestor na transparentné vzťahy medzi veriteľom a dlžníkom s jasne definovanými právami a povinnosťami. Toto povedie aj k zvýšeniu ochrany účastníkov. Množiace sa prípady úžery a podvodov pri dobrovoľných dražbách a podnety od médií a občanov motivovali ministerstvo spravodlivosti pripraviť práve taký zákon, ktorý by zabránil výskytu tohto nekalého konania.
