Bratislava 19. decembra (TASR) - Iba päť organizácií na Slovensku, ktoré svojím správaním spĺňajú nadštandardné požiadavky na environmentálne manažérstvo a komunikáciu, môže používať verejnú celoeurópsku ochrannú značku - logo EMAS. Vyplýva to zo Stratégie uplatňovania dobrovoľných nástrojov environmentálnej politiky v SR, ktorú dnes schválila vláda. Minister životného prostredia Jaroslav Izák by mal zároveň v spolupráci s ostatnými zainteresovanými osobami vypracovať Akčný plán pre udržateľnú výrobu a spotrebu.
"Hlavnou prekážkou pri zlepšovaní kvality životného prostredia je neudržateľná výroba a spotreba, ktorá je spojená s obrovským tlakom na prírodné zdroje," píše sa v materiáli. Aby sa podarili napĺňať ciele trvalo udržateľného rozvoja pri zachovaní rastu hospodárskej výkonnosti, dopĺňajú sa priame nástroje environmentálnej politiky (legislatíva) o samoregulačné tzv. dobrovoľné nástroje. Tie sú založené na dobrovoľnom zmluvnom vzťahu medzi orgánom verejnej správy a medzi organizáciou alebo podnikom.
Jedným z kľúčových dobrovoľných nástrojov je environmentálne označovanie produktov. V súčasnosti existujú tri typy štandardizovaných environmentálnych označovaní a vyhlásení. A to označenia Environmentálne vhodný produkt (EVP) a Európsky kvet (EK), vlastné vyhlásenia výrobcov o environmentálnych vlastnostiach produktov a environmentálne vyhlásenia o produktoch overené nezávislou stranou. Na Slovensku sa predovšetkým používajú označenia EVP a EK.
Medzi dobrovoľné nástroje patrí aj používanie environmentálnych technológií, schéma pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS) alebo zelené verejné obstarávanie. Pri ňom orgány verejnej správy integrujú environmentálne požiadavky do procesu obstarávania. Na znižovanie zaťaženia životného prostredia sa tiež využívajú dobrovoľné environmentálne dohody, v rámci ktorých sa odvetvie alebo podnik môže zaviazať, že zanechá alebo upraví činnosť, ktorá negatívne ovplyvňuje životné prostredie.
Snahou environmentálnej politiky Európskej únie je, aby spoločnosti preberali stále viac zodpovednosti za ochranu životného prostredia a aby sa riadili zásadou prevencie a predchádzania škodám. Mnohé organizácie preto už dnes do svojich základných podnikateľských stratégií integrujú dobrovoľné nástroje environmentálnej politiky. Zároveň aj spotrebitelia prostredníctvom spotrebných návykov nútia organizácie niesť bremeno environmentálnych následkov ich činností.
ala vs
