Celé rodiny s deťmi, skupiny aj jednotlivci riskovali počas komunizmu svoje životy, aby sa cez prísne stráženú hranicu dostali na Západ. Ich túžba uniknúť z komunistickej totality si len na slovensko-rakúskej vyžiadala minimálne 62 obetí. Od polnoci z dneška na piatok však Slovákom pri ceste nielen do Rakúska už nebudú brániť ani povinné kontroly na hraničných priechodoch.
Slovensko sa totiž spoločne s ďalšími ôsmimi štátmi EÚ stane súčasťou schengenského priestoru bez hraničných kontrol. Na hraniciach s okolitými členskými štátmi EÚ tak odpadnú kontroly dokladov, a cesta sa tak zrýchli.
Za hranice len s povolením
Za komunizmu sa do Rakúska mohli obyvatelia dostať iba so zvláštnym povolením. Mnohí sa preto pokúsili prekročiť hranicu nelegálne. Týchto "narušiteľov", ako ich nazýval vtedajší režim, na ich ceste za železnú oponu okrem pohraničníkov s nabitými zbraňami čakali nástražné míny, drôtené zátarasy pod elektrickým prúdom, nástražné osvecovadlá alebo vycvičené psy. Viacero odvážlivcov zastihla smrť len niekoľko metrov od vytúženého cieľa.
Prípravy na útek však neboli jednoduché. V prihraničných oblastiach sa mohol pohybovať len úzky okruh politicky preverených ľudí, a tak sa budúci utečenci snažili zistiť čo najviac o teréne a pohybe hraničnej stráže pozorovaním z vyvýšených miest (z Bratislavského hradu, Hradu Devín, z vtedajšej kaviarne Bystrica na Moste SNP).
Úspech úteku však závisel viac než od dobrej prípravy či nápaditosti do veľkej miery aj od šťastia. Nápomocné mohli byť poveternostné podmienky, ale aj pohraničná hliadka, ktorá sa rozhodla nezasiahnuť. Niektorí svoje šťastie pokúšali znalosťou nemčiny a presviedčaním stráží o tom, že sú Rakúšania, iní sa do vytúženého Rakúska dostali tak, že vyskočili z výletnej lode a preplávali k rakúskemu brehu Dunaja. Zriedkavé neboli ani pokusy násilného prerazenia hraničných zátaras autom.
Utečenci si plánovali trasy po vode, súši alebo vzduchom. Najčastejšie sa rozhodli pre "suchú hranicu", ktorá tvorí zo 106-kilometrového úseku s Rakúskom viac než 30 kilometrov.
O prechod slovensko-rakúskej hranice sa snažili nielen občania Československa, ale aj Poľska a vtedajšej Nemeckej demokratickej republiky (NDR). Medzi posledné obete, ktoré chceli hľadať šťastie za železnou oponou, patrili dvaja muži z NDR. Koncom septembra 1989 sa pri svojom pokuse preplávať Dunaj pri Bratislave utopili. Najčastejšie boli utečenci zastrelení hraničnou strážou, zasiahnutí elektrickým prúdom alebo sa utopili. Niektorí uprednostnili samovraždu pred zatknutím.
Hranica s Rakúskom v čase komunizmu patrila medzi najstráženejšie s vojenským systémom kontroly. Komunistický režim chcel "chrániť" obyvateľov pred vplyvom západného sveta, ktorý bol pre neho úhlavným nepriateľom.
Vojaci z Pohraničnej stráže strážili hranicu a pohraničné úseky, pri akomkoľvek narušení mohli a mali použiť zbrane. Služba na hraniciach bola považovaná za najťažšiu a najnebezpečnejšiu. Niektorí vojaci pritom zomreli v mínových poliach alebo pri údržbe elektrického oplotenia.
V rokoch totalitného režimu 1948-1989 zomrelo na hraniciach bývalého Československa so Západom viac ako 300 ľudí. Mnoho mien a miest ich posledného odpočinku nie je dodnes známych.
Ústav pamäti národa, ktorý dokumentuje napríklad zločiny komunizmu, pripravuje trestné oznámenia na ľudí, ktorí sú podľa jeho dokumentov zodpovední za smrť občanov na štátnych hraniciach v období bývalého režimu.
Závory na hraniciach dnes prepílili
Slovenský premiér Robert Fico a rakúsky kancelár Alfred Gusenbauer dnes prepílili symbolickú závoru na hraničnom priechode Petržalka-Berg. Od polnoci vstupom Slovenska do schengenského priestoru bez hraničných kontrol už cestu nebude sprevádzať ani kontrola dokladov.VIDEO: Fico a Gusenbauer symbolicky prepílili hraničnú rampu
KAMERA: Silvia Pňačková
"Stávame sa (..) skutočnými občanmi Európskej únie, čo je pre nás ako pre malú krajinu veľmi podstatné," povedal novinárom po slávnostnom ceremoniáli Fico. Slovensko sa pripojí k Schengenu spolu s ďalšími ôsmimi novými členskými krajinami EÚ.
Gusenbauer v príhovore zas odmietol obavy z rozšírenia schengenského priestoru, ktoré sa objavili v niektorých krajinách. "To nie je kriminalita, to nie je neistota a to nie je strach. Schengen je veľký priestor mieru, bezpečnosti a stability," povedal.
Na symbolické zrušenie hraničných kontrol prišli aj viacerí slovenskí ministri. "Padol aj posledný kameň železnej opony, ktorá na tomto mieste stála," povedal novinárom Robert Kaliňák. Hranica s Rakúskom bola totiž za komunizmu prísne strážená, pokus o jej prekročenie neprežili desiatky ľudí.
Fico verí, že po odstránení kontrol dokladov padnú medzi Slovenskom a Rakúskom postupne aj prekážky na pracovnom trhu. Rakúsko totiž ešte úplne nezrušilo obmedzenia pri zamestnávaní pracovníkov z nových krajín únie.
Oslavy vstupu Slovenska do Schengenu sú dnes naplánované aj na hraniciach s Českom, Poľskom a Maďarskom. Na hranici s Ukrajinou bude naopak prísny režim kontrol pokračovať aj naďalej. Slovensko-ukrajinská hranica sa totiž stane súčasťou východnej hranice rozšíreného priestoru voľného pohybu osôb. "EÚ sa nemusí obávať, že by nebola (východná hranica) zabezpečená proti nelegálnej migrácii," ubezpečil Fico.
Schengenský priestor tvorilo doposiaľ 13 starých členských štátov EÚ okrem Británie a Írska, a tiež Nórsko a Island.
VIDEO: Bývalý minister školstva Fronc sa teší zo vstupu do Schengenu
Okrem hraničných kontrol padnú aj prekážky v pracovnom trhu s Rakúskom
Okrem hraničných kontrol, ktoré na Slovensku v rámci schengenského priestoru definitívne zaniknú v piatok 21. decembra, by sa mali odstrániť aj prekážky v pracovnom trhu medzi SR a Rakúskom. Po dnešnom slávnostnom pílení závory to povedal predseda vlády Robert Fico.
"Boli také obavy, či vstup nových členských štátov do Schengenu nebude znamenať ohrozenie pre štáty, ktoré už v systéme boli, alebo či to nebude znamenať nejaké problémy v oblasti kriminality," konštatoval premiér s tým, že sa ukázalo, že pracovná sila z nových členských štátov EÚ niekedy významne prispieva k tvorbe hospodárskeho rastu. "Napríklad írska prezidentka sa poďakovala Slovákom za to, že urobili príspevok pre túto krajinu, lebo ich je tam veľké množstvo. Pre nás je to zase veľká výzva, že musíme urobiť všetko preto, aby sa vrátili domov a pracovali tu," podotkol premiér.
Na margo bezpečnosti hranice s Ukrajinou poznamenal, že Slovensko urobilo fantastický kus roboty na schengenskej hranici a EÚ sa nemusí obávať, že by nebola zabezpečená proti nelegálnej migrácii. "EÚ môže byť maximálne pokojná," prízvukoval.
Na záver pripomenul, že v súvislosti so Schengenom sa často spomína zánik hraníc. "To ale nie je pravda. Hranice ostávajú, veď sú integrálnou súčasťou každého štátu. Tu ide len o to, že odpadávajú kontroly na hraniciach," vysvetlil.
Gašparovič: Stali sme sa plnohodnotným členom európskych národov
Vstupom so schengenského priestoru sa Slovenská republika stala právoplatným plnohodnotným členom európskych národov. Pre médiá to dnes vyhlásil slovenský prezident Ivan Gašparovič pri príležitosti vstupu Slovenska do schengenského priestoru.
"Pre všetkých, ktorí si pamätajú obdobie závor a ostnatých drôtov, je dnes slávnostný deň. Stať sa úplne svojprávnym, voľným občanom Európy, to len potvrdzuje to, že Slovensko odvtedy, čo sa stalo samostatným štátom, je pripravené na to, aby všetky pravidlá a princípy demokracie, na ktorých je Európa založená, rešpektovalo," zdôraznil Ivan Gašparovič.
Stávame sa voľnými európskymi občanmi, ale pri zachovaní princípov a hraníc, ktoré tu zostanú, ale to sú hranice geografické a tie sa meniť nebudú, to si tiež treba uvedomiť, pripomenul Gašparovič. "Táto voľnosť nám dáva možnosť hľadať si prácu a štúdium bez toho, aby nám niekto kládol podmienky, ktoré by sme nemohli naplniť," dodal.
Autor: mv, zh
Beata
Balogová
