Bratislava 21. decembra (TASR) - Opozícia sa snaží podľa predsedu parlamentu Pavla Pašku navodiť dojem nedemokratického konania koalície. Prejavuje sa to napätými vzťahmi v parlamente. Napriek tomu sa nazdáva, že zastupiteľský zbor funguje ako dobre namazaný stroj a svoje legislatívne úlohy v budúcom roku zvládne. Výsledkom bude najmä séria právnych noriem, ktoré umožnia vstup do eurozóny a sanovanie možných negatívnych dopadov po prechode na spoločnú európsku menu. Pavol Paška to uviedol v bilančnom rozhovore pre TASR.
Ste druhý rok v kresle predsedu parlamentu. Ako hodnotíte prácu poslaneckého zboru smerom dovnútra a navonok?
Čo sa týka fungovania parlamentu, vnútorných pravidiel a vôbec poslania, myslím si, že rok naplnil očakávania. Rok 2007 bol z hľadiska schvaľovania návrhov naozaj plný. Celkovo ich bolo okolo 150. To, čo je fundamentom a esenciou parlamentu, to fungovalo so všetkým, čo k tomu patrí. S primeraným koalično-opozičným napätím, s primeraným konfliktom. Hovorím primeraným, lebo niekedy ako keby ľudia mali pocit, že konflikt do parlamentu nepatrí. Parlament je ale práve o tom, aby bol priestorom pre hodnotový a programový konflikt. Výsledok tohto konfliktu by mal potom nie negatívne, ale pozitívne vplývať v podobe prijatých návrhov zákonov na kvalitu života. Zo zahraničnopolitickej roviny, čo je druhý pilier parlamentarizmu, bola pre mňa česť predsedať konferencii parlamentov členských krajín Európskej únie. Summit koncom mája v Bratislave za účasti 43 spíkrov bol veľmi úspešný a dodnes rezonuje. Slovenský parlament zorganizoval toto vrcholné podujatie na vysokej úrovni. Kdekoľvek sa stretnem so svojimi kolegami v Európskej únii, tak spomínajú na dobrú organizáciu a výborné závery, ale aj troška s obavami mi hovoria o budúcnosti, pretože sme latku nastavili naozaj veľmi vysoko. Pripomeniem, že odstraňovanie bariér na hraniciach je len jeden z drobných krokov k suverenite nášho postavenia a naplnenia obrovského európskeho projektu. Základy nedávno podpísanej reformnej európskej zmluvy sa kreovali aj v Bratislave. Preto som veľmi spokojný a Slovensko potvrdilo svoju pozitívnu úlohu v rámci európskej rodiny. Dnes už nikto nespochybňuje, že Slovensko a Slováci ako národ v Európe zohrávajú absolútne kompetentnú úlohu.
Ako jediný z ústavných činiteľov SR ste mali úzky kontakt a stretávali ste sa so svojou maďarskou partnerkou na rovnakom poste Katalin Sziliovou. Po septembrovom prijatí uznesenia o Benešových dekrétoch došlo k istým nezhodám a animozitám. V akom stave sú teraz Vaše vzťahy a ako chcete postupovať v budúcom roku?
Rád by som zdôraznil, že tu nejde o ľudskú animozitu. Ja som sa s Katalin Sziliovou stretával a stretol som sa s ňou naposledy v Budapešti počas regionálneho partnerstva aj bilaterálne. Pravdou je, že deklarácia vznikla ako odpoveď na aktivity pána Csákyho a vedenia SMK. Bola prijatá z môjho pohľadu nepochopiteľne veľmi negatívne a na základe tohto uznesenia sa rozohrala podivná hra, v ktorej som sa snažil a snažím zohrávať pozitívnu úlohu. Hlavne chcem vysvetľovať, že Slovensko sa nikdy nehlásilo, nehlási a nebude hlásiť k princípom kolektívnej viny. Ale na druhej strane povojnové usporiadanie Európy nie je slovenským produktom, ale modusom po výsledku druhej svetovej vojny a usporiadania mocností. Nechceme, aby to bolo predmetom ďalšej eskalácie napätia. Mrzí ma, že napriek tomu, že sme si veľa vecí osobne vysvetlili, že na maďarskej politickej scéne je otázka vzťahu so Slovenskou republikou súčasťou vnútorného politického zápasu. Verím, že také odstraňovanie bariér na hraniciach, bude najlepším spôsobom ako prekonať aj tieto negatívne tendencie. Keď budú ľudia spolu prirodzene komunikovať a budú sa pohybovať v spoločnom európskom priestore, to je najlepší liek, ako odstrániť politické animozity.
Teda dá sa povedať, že vstup do schengenského priestoru by mohol prispieť aj k zmierneniu politického napätia?
Som presvedčený, že áno. Ľudia, ktorí pred odstránením bariér na hraniciach putovali z rôznych dôvodov do Poľska a do Maďarska, uvidia, že je to pre nich úplne prirodzená súčasť priestoru, v ktorom existujú, v ktorom sa ekonomicky a sociálne reprodukujú. Pomôže to odstrániť aj veľa negatívnych tendencií, ktoré vnímame. Je to obrovská vec a je to naplnenie veľkého európskeho projektu.
Z toho, čo ste povedali, vyplýva, že slovensko-maďarské napätie bolo dôsledkom aktivít SMK vo vzťahu k odškodňovaniu ľudí, ktorí boli poškodení Benešovými dekrétmi?
Napätie bolo samozrejme sčasti reštartované práve veľmi negatívnym postojom maďarskej strany voči prijatému uzneseniu (o nedotknuteľnosti Benešových dekrétov - pozn. TASR). Ale to uznesenie nebolo samoúčelné, bola to reakcia na vývoj na slovenskej vnútropolitickej scéne. Niet lepšieho dôkazu o tom, že to bola reakcia na neprimerané požiadavky a aktivity nového vedenia SMK, ako to, že túto deklaráciu prijalo celé politické spektrum s výnimkou SMK. Pravdepodobne nikto nebude obviňovať slovenské politické subjekty, ktoré dnes vedú veľmi ostrý hodnotový a programový konflikt, z toho, že si vymysleli protimaďarskú kartu len preto, aby vyvolali napätie v slovensko-maďarských vzťahov. Chronológia, aj keď to maďarská strana nerada uznáva, bola taká. Nároky SMK boli veľmi citlivé z hľadiska slovensko-maďarských vzťahov, veľmi citlivo zasahovali aj do európskeho povojnového kontextu. Reakcia slovenského parlamentu bola úplne legitímna, poznáme ju aj z Českej republiky. Rozpútanie celourópskeho odporu pre mňa nie je veľmi pochopiteľné, keďže sme do deklarácie explicitne implementovali, že odmietame kolektívnu zmluvu. Kedykoľvek sme pripravení hovoriť o individuálnych krivdách, ale musí to byť postavené na niečom, čo nebude na základe minulých udalostí iritovať našu prítomnosť.
Ktoré zákony z roka 2007 považujete za nosné, ktoré udávali tón. A naopak, ktoré by ste osobne uvítali, keby ich parlament schválil, ale nebola na to politická vôľa?
Okrem priority Schengenu, ktorú sa podarilo naplniť, existuje pre vládu a SR posledná z krokov európskej integrácie - vstup do eurozóny. Už rozpočet na rok 2007 bol prvým signálom, že to myslíme so začlenením do európskej menovej únie vážne. Potom sú to zákony, ktoré identifikovali túto vládu a priniesli zmenu kvality života. Súvisia s tým, prečo ľudia dali dôveru vláde vo voľbách, hlavne Smeru, a prečo teraz je podpora vládnej koalície a Smeru taká vysoká. Sú to zákony zo sociálno-ekonomickej oblasti - zákonník práce, novela zákona o sociálnom poistení, zákony upravujúce systém zdravotníctva, príspevok pri narodení dieťaťa, podpora mladým. Toto je agenda vlády, ktorá ich predkladá. Tým, že sa tieto zákony ako súčasť programového vyhlásenia napĺňali v podobe prijatých noriem, je dôkazom, že kompatibilita zákonodarnej a výkonnej moci je vysoká a odráža sa to na podpore ľudí.
Rok 2008 bude prelomový z pohľadu naplnenia priority vstupu do eurozóny. Nejde len o plnenie ekonomických kritérií - deficit rozpočtu, inflácia, ale hlavne ako sa podarí realizovať túto ideu v reálnom živote bez negatívnych dopadov. Aby vstup do eurozóny, ktorý slovenské hospodárstvo nevyhnutne potrebuje, aby si udržalo svoju konkurencieschopnosť, nebol sprevádzaný negatívnymi dopadmi na skupiny, ktoré to najmenej potrebujú. Takéto prejavy sa pravdepodobne vyskytnú, čo vyplýva z vysokej miery liberalizmu organizácie trhu, napriek tomu, že sme označovaní ako paternalisti. Chceme efektívne a flexibilne v parlamente prijímať také opatrenia, aby to nepociťovali tí, na ktorých by prechod na euro mohol negatívne dopadnúť. Hovorím najmä o valorizácii dôchodkov a kompenzácii sociálnych dávok tam, kde by prípadný nárast cien alebo životných nákladov veľmi negatívne ohrozil kvalitu života. Budem veľmi rád, ak budeme môcť pracovať na tom, aby ten dopad vstupu ľudia nepocítili, a práve naopak, aby to prinášalo tie benefity pre Slovensko, ktoré očakávame.
Ak by po prijatí eura prišiel cenový nárast niektorých komodít, vláda sa bude snažiť istým skupinám občanov ho kompenzovať?
Určite áno. Treba vysvetľovať a eliminovať zbytočné obavy. Jednou z komunikačných skratiek je, že prechod na euro bude znamenať aj prechod na európske ceny. To sú nedorozumenia, ktoré práve vo fáze prechodu treba vysvetliť. Nič sa neudeje, človek dostane ten istý objem peňazí v inej mene, ale rovnako sa zmení cena. Staré členské krajiny to podcenili, cenové nárasty boli relatívne vysoké. Slovensko bude reálne prvá postkomunistická krajina, ktorá prijme euro. Musíme tento proces zvládnuť a urobiť všetko preto, aby ľudia na Slovensku cítili pozitíva a nie negatíva. Je to sčasti paradox, pretože to nie je program sociálnej demokracie, ale v záujme Slovenska to urobíme. Zároveň máme aj mandát na to, aby sme urobili všetko pre to, aby ochránila vrstvy, ktoré reprezentuje. Predovšetkým starších, dôchodcov, sociálne odkázaných, mladých ľudí hľadajúcich si svoj priestor na trhu práce.
Pôjde o priame transfery? Akým spôsobom to chcete robiť?
Nástrojov je veľmi veľa. Prvým je komunikácia. A potom veľmi precízne sledovanie dopadov. Vzhľadom na to, že legislatívno-regulačná činnosť má svoje echo, ktoré môže byť až pol roka, musíme niečo predvídať. Určite vieme predvídať vývoj v skupine dôchodcov, sanovanie rastu cien, ktorý sa môže pohybovať dve tri percentá nad rámec valorizácie, sa dá urobiť jednorazovo. Trh sa musí pripraviť, aj v oblasti energií. Monopoly musia počítať s tým, že vláda bude veľmi tvrdo tlačiť, aby nezneužili situáciu. Najväčší problém je oblasť bežnej dennej spotreby, kde vláda dôjde s regulatívmi, či sa to niekomu páči alebo nie. Je to vec, ktorá ohrozuje aj ekonomické kritériá Maastrichtu, ako je inflácia. Tam nikto nemôže spochybňovať záujem vlády robiť také zásahy, ktorých cieľom je udržateľnosť. Slovensko sa musí pripraviť, že táto vláda to urobí v záujme cieľa, o ktorom hovoríme.
Uvažuje sa o znížení DPH na niektoré zo základných druhov potravín?
Áno, ale toto nie sú priame nástroje, to je skôr program, ktorý súvisí s napĺňaním programu vlády. Ale ak hovoríme o dopadoch zavedenia eura, ktorý sa týka všetkých od podnikateľského priestoru až po bežného človeka. Rozsah opatrení bude veľmi štruktúrovaný, veľmi individuálny a bude vyžadovať prípravu a inštitucionálne akty, ktoré v prechodnom období trvajú minimálne rok, aby sa eliminovali negatívne dopady najmä na tých, ktorí to majú problém rozchodiť. Jedna vec je veľká firma, ale u dôchodcu so šiestimi tisícmi to môže mať fatálne dôsledky.
Očakávate, že euro by mohla byť téma, kde by komunikácia opozície s koalíciou mohla ísť po pragmatickej linke, keďže projekt eura začala už predchádzajúca vláda?
Veľmi dobrá otázka. Ukazuje sa odvrátená tvár opozície, ktorá dnes vyvoláva napätie a snaží sa deštruovať, kde sa dá. Je to symptomatické, pretože pre vládu bola kontinuita záväzkov prioritou. Bez ohľadu na to, že sa rozprávalo, ako to všetko rozbijeme, ako sa to tu zrúti, ako sa dostaneme do medzinárodnej situácie, ako sa rozpadne ekonomika a kurz koruny. Nepodľahli sme ľúbivému lákaniu toho, aby sme prerozdeľovali. Dnes to veľmi oceňuje Európa, oceňujú to trhy a investori. Ukázali sme, že nebola pravda, čo vykrikovala pravicová vláda, že oblasť reforiem musí byť nastavená tak, aby sa vytvorila dispozícia ekonomického rastu bez ohľadu na sociálne dopady. Osemnásť mesiacov tejto vlády je dôkazom, že existuje možnosť synchronizovať ekonomický rast a spôsob jeho prerozdeľovania. My to nazývame sociálna oblasť a participácia širokého okruhu ľudí na tom, čo štát dokáže vyprodukovať. Ak je euro našou kontinuálnou prioritou, tak hľadajme so zamestnávateľmi, s odbormi, s investormi, s politickou scénou spôsob, ako vytvoriť také podmienky, aby sme naplnili túto štátotvornú otázku. Aká bola reakcia opozície? Odmietla to. Tak sa pýtam, aká bola úprimná snaha Dzurindu a Mikloša, keď zadefinovali kritériá, ktoré plníme s ťažkosťami, na úkor zdravotníctva, na úkor sociálneho systému. Je to dôkaz toho, ako neúprimne fungovala vláda v minulosti, ako bezducho a bezprogramovo a bez alternatívy sa vedie dnes zápas o to, aby sa dostali k moci.
Takže podľa Vás opozícia a priori odmieta dialóg o akejkoľvek téme?
Jasné. Dzurinda nikdy nevyhral voľby, dve volebné obdobia vládol len manipuláciou. Vždy manipuloval a dospelo to do štádia, kedy bol poznačený korupciou a snahou získavať podporu v parlamente aj za cenu netransparentnosti a kupovania poslancov. To sú veci, ktoré dnes človek opäť cíti. Miesto programovej a systémovej alternatívy ponúka súhrn deštruktívnych aktov, ktoré majú znervózniť spoločnosť, ľudí, politický systém. Azda najlepším dôkazom o tom, ako to myslia, je, keď začal urážať ľudí, ktorí robia v noci a keď začal namiesto toho, aby robil konflikt v parlamente, vyzývať ľudí, aby vyšli do ulíc. To je pre mňa úplne symptomatické.
Ako hodnotíte prácu poslancov, výborov, účasť na hlasovaniach a toľkokrát spomínanú politickú kultúru?
V prvom rade som veľmi rád, že po tých zaspatejších začiatkoch sa podarilo naštartovať rytmus fungovania Národnej rady (NR) SR. Myslím si, že dnes výbory, samotná NR SR šliape ako dobrý stroj a to, čo sa vníma ako negatívum, budem to opakovať, patrí k parlamentu. Je lepšie, keď si politickí oponenti vysvetlia postoje v parlamente. A môže si o tom myslieť ktokoľvek čokoľvek, lebo takto to funguje všade v demokraciách. Je pravdou, že niektoré spôsoby a prejavy nadobudli rozmer, ktorý sa tak trošku vymyká štandardu, ale to súvisí s psychózou, ktorá vznikla po uvedomení si v opozícii, že vzhľadom na vysokú podporu u ľudí bude veľmi ťažké postaviť alternatívu a mechanizmy, ktoré majú spochybniť túto koalíciu. Som presvedčený, že budúci rok sa situácia môže upokojiť. Treba povedať, že individuálne prejavy nadobudnú korektný charakter a budeme viesť hodnotový politický, programový spor tak, ako to má byť medzi ľavicou a pravicou.
Za zníženú úroveň komunikácie a politickej kultúry je teda zodpovednejšia opozícia, lebo sa spamätala a zatiaľ nevie inak získavať voličov, lebo si myslí, že to zaberie ako v roku 1998? Chcete na budúci rok nejako zmeniť mechanizmus riadenia parlamentu, alebo si myslíte, že sa situácia upokojí?
Najprv by som zaujal postoj k "zníženej politickej kultúre". Sedel som tu štyri roky a ako občan som vnímal dianie v deväťdesiatych rokoch. Nemám pocit, že by sa tu dialo niečo strašné. Vytvoril sa ten obraz, to áno. Je to výsledkom bezduchosti opozície. Headlinom je, že konáme nedemokraticky, že opozícia nemôže rozprávať, čo nie je pravda. Nesúhlasím s tým, že by sa politická kultúra dramaticky zhoršila, je to skôr verbálne navodenie dojmu zo strany opozície. Tým na seba pútajú pozornosť, lebo vytvárajú obraz, že sú martýrmi "nedemokratickej" spoločnosti. Som trochu sklamaný z niektorých postojov, lebo nikdy za tých osemnásť mesiacov som nemal pocit, že som autoritatívne zasahoval alebo dezinterpretoval politické postoje. Naďalej mám ambíciu, napriek tomu, že mám isté politické krytie a som zvolený hlasmi koalície, chrániť záujmy parlamentu, jeho reprezentatívnosť a kontrolyschopnosť. Od tejto ambície neustúpim, budem sa snažiť ponúkať dialóg a ľudí spájať.
Často boli zo strany opozičných poslancov kritizovaní podpredsedovia, konkrétne pán Miroslav Číž či pani Anna Belousovová. Neuvažujete o nejakých zmenách na týchto postoch.
Spochybňovať vedenie NR SR, ktorá je výsledkom dohody na základe výsledkov volieb, je spustenie mechanizmov, ktoré tu neboli. A ktoré môžu byť súčasťou politického boja, ale nech každý berie na vedomie, že sú zásahom do veľmi krehkej stability a rovnováhy a môžu naštartovať mechanizmy, o ktorých nikto nevie, kam povedú. Som presvedčený, že všetci podpredsedovia, vrátane Milana Horta, ktorý je predstaviteľom opozície, vykonávajú svoju funkciu v rozsahu a mandáte, ktorý majú. Púšťať sa do špekulácií, kto je dobrý a kto zlý, by znamenalo, že spustíme niečo, čo spochybní celé povolebné usporiadanie parlamentu.
Uvažujete o tom, že v budúcom roku otvoríte otázku o inštitucionálnej reforme spôsobu práce parlamentu, keďže sa napríklad pri hlasovaní o zákone o sociálnom poistení vynoril problém so spravodajcami?
Dovoľte genézu celého problému. Pri inauguračnom prejave som hovoril o ambícii vytvoriť dve komisie - pre ústavu a rokovací poriadok. Na grémiu sme sa schádzali niekoľko mesiacov, nepočul som žiadne námietky okrem tej, že prečo máme dve komisie. Rešpektoval som to, vytvoril som jednu komisiu a keď sme už boli dohodnutí, počul som z opozície, že nemajú záujem o účasť, kým im neoznámim, čo chcem meniť na ústave. Odpovedám, že nechcem meniť ústavu, ja sa chcem venovať technickým problémom s aplikáciou ústavy, ktoré nám avizuje Ústavný súd a príslušné zložky legislatívy. Chcem sa zaoberať imunitou a výkonom vo verejnom záujme. Rovnako aj rokovacím poriadkom, lebo obsahuje nejasné a nevykonateľné časti. Opozícia to odsabotuje. Potom sa stalo, že koaliční partneri zistia, že to myslím s imunitou vážne, tak odíde opozícia aj koalícia. Zrazu tí, ktorí mi vraveli, aby som to spojil, povedia, že sa budú zúčastňovať, ak bude samostatná komisia pre rokovací poriadok. Takže ja to v januári urobím, rozdelím komisiu na komisiu pre ústavu a komisiu pre rokovací poriadok. Som zvedavý, čo zase vymyslia, aby to mohli zase odbojkotovať.
Ktoré veci v rokovacom poriadku treba podľa Vás zmeniť?
Je tam veľa nejasností. Najcitlivejším je, kto a ako môže vystúpiť. Súhlasím s tým, že konflikty sa vedú v parlamente, ale musia existovať pravidlá. V Írsku sme prišli na zasadnutie Senátu a bol som svedkom toho, že senátor začal hovoriť o niečom, čo nesúviselo s témou a predseda mu zobral natvrdo slovo. Nikto nad tým nešpekuloval. Keď to urobíme tu, počujeme o nedemokratoch, boľševikoch, komunistoch. Čiže musia existovať nejaké pravidlá hry. Je potrebné si sadnúť a porozprávať sa, lebo to už nie je o moci, väčšine a menšine, to je o inštitúcii, o tom, ako ju ľudia vnímajú a dôverujú jej.
Ak sa na práci komisie napriek jej rozdeleniu nebudú zúčastňovať politici z ostatných strán, ponecháte ju naďalej v činnosti?
Nie, načo by som to robil? Stratí to zmysel, ale nebudem veľmi rád, lebo si myslím, že o tom treba hovoriť. Imunita a otázka princípu rovnosti je vážny občiansky problém. Budem sa snažiť, aby sa o tom hovorilo. Ak neprijme opozícia účasť, nech potom nevykrikuje, či môžem alebo nemôžem vystúpiť alebo odovzdať slovo. Rokovací poriadok vznikal dávno, reagoval na politickú objednávku a situáciu.
Očakávate, že Váš zákon o zrušení priestupkovej imunity prejde?
Minimálne do druhého čítania. Na základe vývoja je mi ľúto, že som nenavrhol zrušenie imunity ako celok. Nie je to súčasť programového vyhlásenia vlády, je to štandardná reakcia na občiansky a spoločenský dopyt. Je to citlivá téma pre ľudí, najmä oblasť priestupkovej imunity. Máme síce málo prípadov zneužívania imunity, asi štyri prípady v celej histórii, ale veľmi to poškodzuje meno celej inštitúcie.
Budete hlasovať za zrušenie imunity spolu s opozíciu aj v prípade, že niektoré koaličné strany budú proti?
Imunita nikdy nebola súčasťou koaličných dohôd ani programu, ktorý dostal mandát v NR SR. Obdobné bolo, keď prišla SNS s návrhom zákona o Hlinkovi a mňa sa tiež nikto nepýtal, či som za. Parlament sa zväčša zaoberá vládnym programom, ale občas rieši aj takéto akty. Toto je občianska prirodzená záležitosť, ktorá nemá nič spoločné s opozíciou a koalíciou. Odmietam úvahy, že by išlo o porušenie koaličnej zmluvy.
Budete sa podrobnejšie pripravovať na dôležité hlasovania, pri ktorých môžu vzniknúť problémy, keď sama opozícia ako súčasť politickej taktiky pripúšťa svoju "diverznú" činnosť pri hlasovaniach v parlamente.
Jeden z nie tajných výsledkov koaličnej krízy boli aj dohody, ktoré by mali tieto veci eliminovať. Pri tých rozhovoroch som bol a som rád, že sme sa dohodli s pánom Vladimírom Mečiarom na tom, aby sme v legislatívnom procese predchádzali iným pohľadom na konečné riešenie. Konflikty sú legitímne, keďže oni sú ľudovou stranou a my sociálnodemokratickou, ale nie je celkom šťastné to riešiť na poslednú chvíľu v pléne. Dnes sú mechanizmy také, že sa stretneme, povieme si a tam, kde je zásadná výhrada, budeme hľadať riešenie. Našli sme lepšie riešenie, aby sme zbytočne neznervózňovali našich voličov.
Čo najdôležitejšie čaká parlament na budúci rok?
Len tuším zámery vlády, keďže parlament nemá zákonodarnú iniciatívu, len poslanci. Ale určite to bude pokračovanie v prioritných oblastiach, ako sú sociálne veci a zdravotníctvo. Určite prídu opatrenia v súvislosti so vstupom do eurozóny, bude sa plniť legislatívny plán vlády, príprava na nový rozpočet bude už dúfam v euro.
Pri nástupe do funkcie ste deklarovali snahu o priame prenosy STV z parlamentu, aký je súčasný stav?
Privítal by som, ak by sme zintenzívnili spoluprácu s médiami a verejnoprávny segment je na to zo zákona predurčený. Že sa tak nedeje, je výsledkom pokusov o zmenu charakteru a fungovania STV aj SRo. S odvolaným riaditeľom Hrehom som sa bavil o niekoľkých možnostiach. Prvou je vznik kanálu, ktorý bude vysielať cez satelit. Neviem, v akom štádiu je tento projekt, ktorý bol viazaný na približne sto miliónov korún. Budeme tlačiť na to, aby v rámci digitalizácie vznikol samostatný nosič, ktorý umožní pokryť éter politickými informáciami. Išlo by o rokovania parlamentu, vlády, možno aj samosprávnych krajov. Vrátane priamych prenosov z NR SR.
UPOZORNENIE:
Rozhovor s predsedom NR SR Pavlom Paškom je súčasťou bilančných koncoročných rozhovorov s najvyššími ústavnými činiteľmi, ktoré TASR vydá do konca roka.
TASR pripravuje aj bilančné rozhovory s predsedami parlamentných politických strán.
