Bratislava 22. decembra (TASR) - Miroslav Cipár, Karol Kállay, Milan Laluha, Rudolf Fila, Jozef Jankovič, Peter Kľúčik, Andrej Rudavský, Jan Kelemen, Orest Dubay, Ondrej Zimka, Ivan Popovič a ďalší a ďalší. O diela renomovaných slovenských výtvarníkov sa pár dní pred Vianocami licitovalo v Desing Factory v Bratislave na benefičnej aukcii výtvarných diel na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím... Na jednej strane známi výtvarníci, ktorým osud nadelil okrem zdravia do vienka aj obdivuhodné umelecké cítenie, na druhej strane veľké deti - Michal, Ondrík, Ľuboš, Lucka, Zuzana, Janka klienti Pracovno-socializačného centra Lepší svet v bratislavskej Petržalke, ktorým finančné prostriedky získané v aukcii - ako v pokračovaní verejnej zbierky s názvom Nezatvárajte nám dvierka - pomôžu aj v rámci ich postihnutia ku kvalitnejšiemu a plnohodnotnejšiemu životu.
Lepší svet pre dospelých ľudí s mentálnym postihnutím už niekoľko rokov s nesmiernym zanietením buduje Dušan Mikulec, ktorého TASR požiadala o rozhovor.
Atmosféra v Lepšom svete je veľmi príjemná, na stenách visia avantgardné fotografie klientov a ich umelecké diela, hneď pri vchodových dverách víta denných návštevníkov šatňa so značkami, z chránených dielní sa ozývajú zvuky pracovného ruchu a pár minút pred dvanástou je atmosféra presiaknutá vôňami obeda. Naozaj ako doma. Alebo možno pre vašich klientov lepšie ako doma, pretože tam by asi len nečinne čakali, kým sa o nich niekto postará. V čom by mal byť Lepší svet iný ako ten za dverami zariadenia?
Lepší svet by tu mal byť najmä kvôli tomu, že máme klientov s mentálnym postihnutím, ktorí potrebujú barličky do života, potrebujú pomoc v tom, aby sa dokázali začleniť do spoločnosti a žiť plnohodnotným životom. Tak ako my, ktorí nemáme žiadne problémy. U nás máme klientov s primárnym mentálnym postihnutím stredným alebo ťažkým stupňom postihnutia a ich intelektuálna úroveň je od troch do dvanástich rokov detí. Aj keď sú dospelí, v niektorých zložkách inteligencie zostávajú deťmi. Máme aj klientov s diagnózou autizmus, klientov po detskej mozgovej obrne, klientov, ktorí majú v súvislosti s mentálnym postihnutím psychiatrické diagnózy. Zariadenie v súčasnosti navštevuje 33 ľudí a 12 ich žije v chránenom bývaní. Všetci potrebujú pre život chránené prostredie. V zariadení sa snažíme robiť všetko pre to, aby sa tu cítili dobre a aby bol ich život normálny. Aj napriek ich postihnutiu sa snažíme, aby žili čo najnormálnejšie a život mali čo najkvalitnejší v tom zmysle, že sú samostatní a vo veľa veciach nepotrebujú pomoc okolitej spoločnosti, ale tam, kde pomoc potrebujú, tam im pomôžeme.
Objekt Lepšieho sveta, ktorý je umiestnený v budove bývalej materskej školy na Osuského ulici v bratislavskej Petržalke, má niekoľko chránených dielní a jeho interiéry a exteriéry prezrádzajú poctivú a premyslenú prácu...
V tejto budove bývame viac ako rok, aj keď združenie funguje už štyri roky. Spusteniu prevádzky predchádzala viac ako polročná rekonštrukcia, ktorá bola urobená vďaka súkromným finančným prostriedkom rôznych firiem a spoločností, štát na ňu neprispel ani korunou. Myšlienka Lepšieho sveta vznikla vtedy, keď prví žiaci skončili praktickú školu a neexistovalo zariadenie, v ktorom by im mohla ďalej kvalita života stúpať. Klientov čakala budúcnosť len v domovoch sociálnych služieb alebo v zariadeniach, ktoré neumožňujú ďalší rast a rozvoj ľudí s takýmto postihnutím. Zariadenie sme teda vytvorili na základe požiadaviek, kedy rodičia nevedeli, čo ďalej so svojimi dospelými deťmi. Ja a moji spolužiaci sme už niekoľko rokov v tejto sociálnej oblasti pracovali - najskôr v pomocnej a neskôr na praktickej škole. Týchto mladých ľudí sme teda poznali päť aj viac rokov a ich osud nám nebol ľahostajný. Pustili sme sa do tejto výzvy s odhodlaním a s vyhrnutými rukávmi zmeniť niečo v systéme starostlivosti o ľudí s mentálnym postihnutím.
Vďaka Lepšiemu svetu môžu títo ľudia chodiť do práce, samostatne bývať, vypĺňať si voľný čas podľa vlastných predstáv...
Aby sa život ľudí s mentálnym postihnutím podobal životu bežnej populácie, potrebujú ho každý deň zmysluplne vypĺňať. Súčasťou Lepšieho sveta sú chránené dielne reklamná agentúra, Kaviarnička, drevárska dielňa, textilná dielňa, zmiešané dielne, kde sa maľuje na sklo, textil, batikuje. Počas pracovnej rehabilitácie, ďalšej komplexnej rehabilitácie a doplnkových služieb prebieha v Lepšom svete množstvo aktivít - od dramatoterapie, muzikoterapie, animoterapie až po rôzne iné psychoterapie, pretože komplexnosť pokladáme za jeden z najdôležitejších pilierov starostlivosti o ľudí tejto skupiny. Máme aj klientov, ktorí sú zaradení v chránenom bývaní na Tománkovej ulici v štyroch bytoch, tí sa pod dohľadom nášho sociálneho pracovníka starajú o každodenný chod svojho života. Nakupujú, upratujú, chodia do práce a sami sa rozhodujú, ako si vyplnia voľný čas. Žijú v normálnom dome, s normálnymi ľuďmi a normálnym spôsobom, neizolovaní od ostatnej spoločnosti. Pre rodičov a príbuzných máme poradenské centrum - chodí sem lekár, právnik, psychológ, poskytujeme sociálne služby, služby zamestnanosti, organizujeme tábory, klubové stretnutia. Kaviarnička, kde poskytujeme tradičné kaviarenské služby a obsluhujú v nej naši klienti, slúži aj na vonkajšiu sociálnu integráciu. Snažíme sa priviesť do nášho zariadenia ľudí zvonku, s Kaviarničkou je prepojená zasa galéria Lepší svet. Ľudia vidia prostredie, v ktorom naši klienti žijú a stierajú sa bariéry...
Keby som mal vypočítať všetky aktivity, ktoré robíme pre zabezpečenie normálneho a dôstojného života, vyšiel by mi, bez preháňania, poriadne dlhý zoznam. A v rámci komplexnosti poskytovania sociálnej starostlivosti pre dospelých ľudí s mentálnym postihnutím podobné zariadenie na Slovensku neexistuje.
V čom je to pre vaše veľké deti ako zvykneme dospelých ľudí s mentálnym postihnutím volať lepšie, keď sa musia o seba starať oni, ako keby sa staral niekto o nich?
Pomáha im to práve v tej normalite života a v tom, že sa cítia sebestační, pretože rodičia sa k nim správajú zväčša ochranársky. Doma im nedovolia skoro nič urobiť, neustále ich strážia. A oni majú neskutočnú radosť z toho, keď niečo dokážu poupratovať, poumývať, nakúpiť, porobiť veci, ktoré za ich robil celý život niekto iný. Už sa necítia ako chudáčikovia, ktorí nič nemôžu, ale zažívajú svoje drobné úspechy. Pred štyrmi rokmi sem prichádzali po skončení školy ako deti a dnes sú už dospelí. A sú aj patrične hrdí, ak ich nevoláme deti, ale ak vedia, že pre nás sú už klienti alebo zamestnanci. To im umožňuje rásť a dospievať, aj keď hranice svojho handicapu neprekročia. Realizáciu chránených dielní, kde sa naozaj utvoria podmienky na úspešnosť týchto klientov, považujem za najlepšiu formu ich integrácie do spoločnosti, pretože úspech poháňa, úspechom rastú a úspech je v živote pre každého najlepšou silou, ktorá nás ťahá hore. A pretože ho zažili raz, chcú ho zažiť znova. Chcú opäť zažiť pochvalu a dobrý pocit, že sa im niečo vydarilo. Tak ako všetci ostaní.
Bratislavský samosprávny kraj financuje Lepší svet len na 45 percent a 55 percent finančných prostriedkov si musíte na svoju činnosť zohnať z alternatívnych zdrojov. V dnešnej dobe sizyfovská práca, ale vám sa to darí aj prostredníctvom netradičných a atraktívnych aktivít a podujatí...
Robíme veľa aktivít, aby sme dokázali prežiť a kvalitne existovať. Píšeme projekty, pomáhajú nám programy sociálnej podpory veľkých spoločností, získavame zákazky do našich dielní, predávame produkty klientov, ktoré sú nielen vysoko milé a predajné, ale naši zákazníci sú už zvyknutí požadovať aj istý štandard a úroveň výrobkov, takže nejde len o obyčajné stružlikanie alebo maľovanie, ale aj napr. o výrobu a rekonštrukciu nábytku, šitie kvalitných súčastí bytového textilu a podobne. Od 1.12.2007 sme odštartovali v rámci akcie Nezatvárajte nám dvierka aj verejnú zbierku, ku ktorej patrila aj aukcia našich významných výtvarných umelcov. Rôzne predajné akcie výtvarných diel sme mali aj v našom centre napríklad pánov Laluhu, Filu, Popoviča, mladých sochárov z Banskej Bystrice, ktorí nám pod vedením svojich profesorov vyzdobili modernými sochami záhradu. Miroslav Cipár je nielen predsedom našej správnej rady, ale aj umeleckým garantom zariadenia. Všetko, čo sa u nás maľuje, kreslí a tvorí v oblasti výtvarného umenia alebo výzoru zariadenia má na starosti práve on. Jeho manželka s nami chodí ako vychovávateľka na letné pobyty a Cipárovci patria dnes už do našej rodiny. Cítia to tak oni, my a najmä naši klienti.
Získali ste nielen nadštandardných pracovníkov, ale aj charizmatických patrónov...
Predstavte si, že s pani Vilmou Cipárovou pracujem už od 16 rokov. Ešte ako predseda miestneho spolku Slovenského Červeného kríža a podpredseda mládeže, ona stojí aj na začiatku mojej treťosektorovej kariéry. Sme už naozaj rodina, ktorá sa pozná viac ako desať rokov, lebo už mám 28 rokov - strašné ako to uteká (smiech) takže ak som o Cipárovcoch povedal, že sú takí naši duchovní rodičia, Vilma Cipárová je taká moja druhá mama.
Cesta oslovovania významných ľudí našej kultúry je originálnou cestou získavania finančných prostriedkov na tvorbu nových lepších svetov pre ďalšie desiatky ľudí zo znevýhodnených skupín...
V prvom rade ide o to, že naši klienti sa nachádzajú na druhej časti Gaussovej krivky sú to ľudia s mentálnym postihnutím, ktorým príroda niečo vzala a na ďalšej strane krivky - blízko ku genialite - majú práve títo umelci, ľudia, ktorým toho príroda dala viac. Veľmi veľa z nich má dobrý vzťah k týmto večným deťom. Mnohí ľudia, aj umelci chcú pomáhať a dokážu vytvoriť veci, ktoré ľudí oslovia. Nerobí im problém vytvoriť niečo, čím môžu raz za čas pomôcť dobrej veci. Umelecký garant vyberá a oslovuje najlepších z najlepších, pretože keď sa už má to lepšo-svetové alebo treťo-sektorové meno s niekým spájať, musí to byť naozaj umelec, ktorého tvorba je hodnotná. Aby človek, ktorý si toto dielo na aukcii kúpi a tým nás podporí, si kúpil domov aj hodnotu. Je to spojenie dobra a dobrej investície.
Pokiaľ pokladáte Cipárovcov za duchovných rodičov, vás treba právom, aj z odpozorovaného, nazvať duchovným otcom všetkých vašich klientov.
(smiech)... No ja som taký veľký brat, lebo to sú všetci moji rovesníci. Niektorí sú aj starší... (smiech)
Ale poslúchajú?
No poslúchajú. Musia, veď každý v pracovnom procese musí poslúchať, aj ich rodičia v práci musia poslúchať mladšieho šéfa. Takže tak im to vysvetľujeme, že pracujú a naozaj sú už dospelí...
Aj keď ste možno aj spomedzi vašich klientov jeden z najmladších, predsa ste šéfom, a duchovne aj prakticky ste vybudovali jedno z najunikátnejších sociálnych centier na Slovensku. Podobnú obdobu by sme asi ťažko našli aj v strednej Európe. Dnes sa mladí ľudia orientujú ale skôr komerčnejším smerom, lákajú ich lukratívnejšie povolania ako práca v treťom sektore. Zdá sa však, že vy ste dostali pracovne ťažký, ale ľudsky radostný údel tejto práce do vienka už kdesi v mladosti.
V prvom rade som nevedel, že tá cesta bude taká ťažká. V druhom rade, keď sme sa už do toho pustili, aj pri náročnosti sa už dnes nedá cúvnuť. Nemôžeme povedať nejde nám to, nechce sa nám, nevyhovuje nám to, zatvárame... Ide totiž o ľudské osudy a ľudia sú na nás a našu pomoc naviazaní a odkázaní. To už ide tak ruka v ruke a ja už neviem reálne zhodnotiť, či by som v živote dosiahol niečo viac v inej profesii alebo inou prácou. Ale subjektívne ma to napĺňa. Na druhej strane ma to však aj zaväzuje. Nemôžem si dovoliť odísť zo dňa na deň, nie som klasický zamestnanec, ktorý dá výpoveď, odíde a nezaujíma ho, čo bude ďalej...
Je to zaväzujúce, zodpovedné a priznám sa, že niekedy sa toho aj bojím...
Ale úsmev na tvári vám nikdy nechýba. Potrebuje človek pri tejto práci aj večný optimizmus a neustálu vieru v to, že veci dopadnú dobre?
Jasné bez toho by to nešlo. My tu všetko robíme v presvedčení, že všetko dopadne dobre. Veríme, že prídu sponzorské dary a veríme, že sa môžeme púšťať do stále nových projektov. Aj preto centrum vyzerá tak, ako vyzerá, aj preto sa tu klienti cítia dobre. Keby sme sa nových výziev báli, tak by sme dodnes - ako najväčšia nezisková organizácia v Bratislavskom kraji - neprišli tak ďaleko, ako sme spoločne s našimi klientmi prišli...
Začínali sme s 12 klientmi, s dôverou ich rodičov a dnes našlo v Lepšom svete novú budúcnosť už 33 klientov. A to je známka nielen odvahy, ale aj kvality.
šuš vs
