Košice 23. decembra (ČTK) - Na štedrovečerné stoly na východnom Slovensku patria jedlá, ktoré sú v iných regiónoch Slovenska neznáme. Bez jednoduchej polievky juchy či hustejšej kaše mačanky sa dodnes na Vianoce nezaobídu mnohé domácnosti. Už málokde však pečú tradičný vianočný chlieb kračun.
"Juchu varíme pravidelne každé Vianoce, je to vlastne naša verzia kapustnice," povedala ČTK Ivana Komanická z Bardejova. Jucha sa pripravuje z kapustnej šťavy, do polievky sa pridáva korenie, sušený hrach, slivky či klobása. V priehľadnej a riedkej polievke je však podľa Komanickej menej kapusty, ako to býva v bežných kapustniciach.
Jucha sa ešte na stole môže dochutiť roztopeným maslom. Recept na dobrú juchu má každá gazdiná v drobnostiach iný. Do polievky sa napríklad môže pridať aj cestovina z hrubej múky.
Ešte pred juchou sa na stoloch objavuje mačanka. Podobne ako jucha, aj mačanka sa pripravuje zo šťavy z kapusty. Kyslá kapusta však podľa Komanickej musí byť domáca, z inej kapusty sa kaša pripraviť nedá.
Do správnej hustej mačanky sa pridávajú huby, cibuľa a cesnak. Jedlo sa zahustí smotanou alebo múkou. Pri večeri sa do kaše máčajú kúsky chleba.
Tradičným vianočným jedlom na Zemplíne bol v minulosti chlieb kračun. "Je to pravdepodobne jediná oblasť na Slovensku, kde sa tento chlieb piekol," povedal ČTK etnológ Východoslovenského múzea Pavol Lackanič. Tradícia pečenia chlaba však už podľa Lackaniča pravdepodobne zanikla.
Kračun mal zvyčajne veľké rozmery, cesto sa pripravovalo z viacerých druhov múky, posypaný bol obilninami, makom a strukovinami. Tie symbolizovali hojnosť a plodnosť. Do chleba sa pred pečením vkladali hrudky medu.
Pomenovanie chleba kračun mohlo byť podľa Lackaniča odvodené od pôvodného sviatku slnovratu, dni v tejto časti roku sú totiž najkratšie.
Vianočnou špecialitou juhu Slovenska sú opekance s karamelom
Na štedrovečernom stole sa často objavujú špeciality, ktoré gazdinky pripravujú iba raz za rok. Takýmto jedlom sú v maďarských rodinách na juhu stredného Slovenska napríklad opekance s makom zaliate karamelovým sirupom. Tradičné opekance vraj nechýbajú v žiadnej z rodín, kde sa ešte dodržiavajú vianočné zvyky.
"Veľa našich známych takto opekance na Vianoce pripravuje," povedala ČTK Mária Máková z Fiľakova. Vianočnú pochúťku podľa nej varia aj na Gemeri v okolí Rimavskej Soboty, ale aj v maďarskom Salgótarjáne.
Tradičné opekance pripravené z kysnutého cesta uvaria a zasypú mletým makom. Jedinečnú chuť im podľa Mákovej dá práve sirup pripravený zo skaramelizovaného cukru, ktorý sa postupne zriedi tak, aby sa s ním dali opekance zaliať. "Toto jedlo však robím iba raz do roka," dodala.
Podľa etnografky Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote Oľgy Bodorovej sa obsah štedrovečerného stola podľa regiónov a príslušnosti k cirkvi pomerne dosť rozlišoval. Okrem rozdielov v príprave opekancov v slovenských a maďarských rodinách varili napríklad v Novohrade namiesto tradičnej kapustnice kyslú hubovú polievku.
Kysučania na Vianoce jedli kašu či "kravský chlieb"
Kysučania si v minulosti len ťažko vedeli predstaviť štedrovečerný stôl bez kaše z jačmennej, kukuričnej alebo ražnej múky. Pochutnávali si aj na strukovinovej polievke so sušenými slivkami či hruškami. Maškrtníci zasa neodolali kysnutým koláčom vdolkom alebo "kravskému chlebu". Tradičné kysucké jedlá v súčasnosti možno okoštovať predovšetkým na príležitostných ochutnávkach v skanzenoch. Staršie gazdinky ich však robia dodnes, lebo sú vraj mimoriadne chutné.
"Babičky v odľahlejších osadách na Kysuciach pravdepodobne doteraz pripravujú jedlá, ktoré sa zvykli jedávať na Vianoce. Chutia veľmi dobre," povedal ČTK etnograf Kysuckého múzea v Čadci Alojz Kontrik.
Kysucká kuchyňa nebola príliš náročná. Napríklad pri príprave kaše stačilo priviesť do varu mlieko s vodou a postupne pridať múku, štipku soli a maslo. Jedno z typických štedrovečerných jedál na Kysuciach tak bolo hotové za niekoľko minút.
"Polievka sa robila tak, že fazuľu namočili a uvarili s bobkovým listom. Slivky uvarili v inom hrnci so zemiakmi. Potom to všetko zmiešali a dali trochu smotany," dodal Kontrik. "Niektorí robili z masla zásmažku, dali tam trochu hladkej múky, a to sa vylialo do fazule. Niekto to ešte ochutil octom alebo cukrom, keď chcel mať sladkokyslú chuť," dodal.
Gazdinky ponúkali návštevníkov počas vianočných sviatkov kysnutými koláčmi vdolkami. Boli to veľké buchty, ktoré sa naplnili domácim lekvárom a dali sa piecť do rúry.
Obľúbenou pochúťkou vraj bol aj "kravský chlieb" či "kravský osúch". "Robil sa z cesta, do ktorého sa dalo ešte čierne a nové korenie. Pridával sa napríklad i bobkový list, majorán, zázvor či muškátový orech. Keď cesto vykyslo, gazdiná pridala ešte hrudku soli a cesnak. Potom sa to upieklo," spresnil Kontrik.
Na štedrovečernom stole nechýbali ani jablká, slivky alebo hrušky, ktoré si Kysučania väčšinou sami dopestovali. Po ruke bol i cesnak a soľ.
