Závisí to napríklad aj od aktuálneho počasia. Hovorkyňa Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Bratislave Rút Geržová pre TASR potvrdila, že tohto roku neočakávajú úrazy spôsobené pri pohybe na zľadovatenom povrchu či na snehu, iba ak by sa zmenilo počasie.
"V každom prípade bude viac ako inokedy gastroenteritíd spôsobených prejedaním sa množstvom ťažkých jedál," uviedla Geržová.
Často skloňované nehody súvisiace s konzumáciou vianočného kapra nie sú podľa hovorkyne samozrejmosťou. "Čo sa týka kostičky zapichnutej do krku, boli roky, keď sme nemali ani jeden prípad. Napodiv to nie je v žiadnom prípade dominantný štedrovečerný zdravotný problém," skonštatovala Geržová.
So závažnejšími zdravotnými problémami sa ošetrujúci lekári stretávajú najmä v dňoch na konci roka. "V noci zo Silvestra na Nový rok rozšíria bežnú klientelu na príjme ťažké popáleniny a poranenia, ktoré zapríčinila zlá manipulácia so zábavnou pyrotechnikou a problémy spojené s požitím väčšieho množstva alkoholu," povedala Geržová.
Kresťania dnes začínajú sláviť Narodenie Ježiša Krista v Betleheme
Dnes na Štedrý deň začínajú asi dve miliardy kresťanov vo svete sláviť Vianoce. Pripomínajú si narodenie Ježiša ako chudobného dieťaťa v betlehemských jasliach, jeho vstup do dejín ľudstva, ktorému priniesol spásu.
Mnohé kresťanské rodiny na Slovensku dodržiavajú na Štedrý deň pôst ako symbol pokory a vyjadrujú takto úctu príchodu malého Ježiška na svet. Slávnostná spoločná štedrovečerná večera, ktorej súčasťou sú okrem iných jedál aj oplátky s medom, symbolizuje jednotu rodiny, ktorá by sa mala pri jednom stole stretávať celý nasledujúci rok. Katolícki veriaci slávia dnes popoludní a večer vigíliu sviatku Narodenia Pána (25. december). Tradičnou a neodmysliteľnou súčasťou Štedrého večera v katolíckych kostoloch sú polnočné omše. Spievajú sa koledy a vianočné piesne, medzi nimi aj svetoznáma rakúska pieseň Tichá noc, svätá noc, ktorú v roku 1818 skomponoval organista Franz Xaver Gruber. V kostoloch a domácnostiach nehýbajú betlehemy a vyzdobené vianočné stromčeky. Na mnohých miestach sa konajú aj tzv. skoršie polnočné omše, napríklad už o 22.00 h, na ktorých sa zúčastňujú aj rodiny s deťmi, resp. starší ľudia.
V gréckokatolíckej cirkvi sa slávi veľké povečerie a liturgia takisto v neskorých večerných hodinách.
V evanjelických chrámoch sa dnes konajú popoludní a večer slávnostné štedrovečerné služby Božie. Slávnostné bohoslužby sa sú aj v iných kresťanských chrámoch.
Časť pravoslávnych veriacich, ktorí sa riadia juliánskym kalendárom vrátane pravoslávnych na Slovensku, budú sláviť Štedrý deň 6. januára.
Tradíciu betlehemov zaviedol svätý František z Assisi
“Vynálezcom” betlehemov alebo jasličiek je svätý František z Assisi, zakladateľ rehole františkánov. Na Vianoce v roku 1223 pripravil v jaskyni v talianskom Grecciu jasle, do ktorých uložil živé dieťa. Vedľa stála Mária a Jozef, priviedli aj osla a vola. Napodobnením situácie opísanej v Biblii, chcel František upozorniť spolubratov aj miestnych ľudí na maximálnu chudobu, v ktorej sa Boh rozhodol prísť na svet. V nasledujúcich rokoch si obyvatelia Greccia sami pripravovali živé aj umelé betlehemy a podľa Františkovho príkladu si rozdávali darčeky, aby napodobnili lásku Boha, ktorý sa nám sám dal ako dar. Tento zvyk sa neskôr rozšíril do všetkých krajín. Najhonosnejšie betlehemy sa stavali vo františkánskych a kapucínskych kostoloch a na ich výzdobe sa podieľali poprední umelci a vladári.
Na území dnešného Slovenska sa jasličky začali stavať od 13. storočia. Neskôr ich vystriedali gotické krídlové oltáre. Známe sú drevené reliéfy narodenia Krista z okruhu Majstra Pavla v Kostole svätého Jakuba v Levoči, z Hlohovca alebo z Kostola svätého Egídia v Bardejove, ktoré pochádzajú z prelomu 15. a 16. storočia. V období baroka sa v kostoloch stavali honosné betlehemy v životnej veľkosti. S postupným rastom počtu figúrok sa však ich rozmery zmenšovali. K svätej rodine pribúdali anjeli, Traja králi, pastieri a ďalšie postavy aj zvieratá. Koncom 18. storočia vydal Jozef II. nariadenie, ktorým zakázal stavať v kostoloch betlehemy. Tento úradný zásah znamenal paradoxne masový rozkvet betlehemov, pretože ľudia ich v zjednodušenej podobe začali stavať doma. Keďže autormi domácich betlehemov boli neškolení rezbári, hovoríme o ľudových betlehemoch.
Na Slovensku prevládali drevené vyrezávané betlehemy. K najkrajším patria stredoslovenské, pretože rezbárski majstri bývali najmä v okolí banských miest. Vyznačovali sa veľkým množstvom vyrezávaných maľovaných postáv a bohatými dekoráciami. Na Piargu (dnešné Štiavnické Bane) bola v 19. storočí odborná rezbárska škola, kde sa žiaci učili vyrezávať aj betlehemy. Na severnom a východnom Slovensku prevládali jednoduchšie betlehemy. Často boli prenosné a slúžili pri typických vianočných obchôdzkových hrách.
Nový rozkvet zaznamenali betlehemy po roku 1989. Ide o originálne diela, ktoré už nemožno zaradiť medzi ľudové betlehemy. Súčasnú líniu reprezentuje najmä monumentálne dielo Jozefa Pekaru, ktorého pohyblivý Slovenský betlehem je trvalo vystavený v Rajeckej Lesnej pri Žiline.
Tichá noc znie už dve storočia
Už takmer dve storočia znie najznámejšia vianočná pieseň Tichá noc v domácnostiach a chrámoch takmer na celom svete. Bez tejto piesne, ktorá symbolizuje nežné a láskyplné čaro Vianoc, by sme si sviatky pokoja nevedeli ani predstaviť.
Tichú noc napísal pomocný farár kostola sv. Mikuláša v dedinke Obernsdorf pri rakúskom Salzburgu Joseph Mohr. Ráno 24. decembra 1818 priniesol text svojmu priateľovi Františkovi Xaverovi Gruberovi - učiteľovi v susednom Arnsdorfe, aby ho zhudobnil. Podmienkou autora textu bolo, aby sa pieseň spievala už na polnočnej omši. Bol to šibeničný termín, ale Gruber to dokázal. O polnoci teda zaznela dnes známa skladba pre dva sólové hlasy so sprievodom chóru a gitary, pretože kostolný organ bol v tom čase pokazený. Skladba zaznamenala veľký úspech a teší sa mu dodnes.
Z Rakúska sa pieseň dostala do Lipska a New Yorku. Tichá noc tak postupne obletela celý svet, no jej skladateľ zostal pre mnohých neznámy. Skladba si získala takmer liturgickú funkciu - v obyčajach vianočného večera v celom kresťanskom svete je už neodmysliteľná.
Náklady, v ktorých táto pieseň vyšla, by sme spočítavali veľmi ťažko. Spievali ju Bing Crosby, Freddy Quinn, Louis Armstrong, v repertoári ju mal zaradenú aj Elvis Presley, Karel Gott, Peter Dvorský, Paľo Habera a pod.
Autor: zh
