Dominantným symbolom Vianoc na Orave bol chlieb

DOLNÝ KUBÍN 24. decembra (SITA) – Dominantným symbolom Vianoc v minulosti na Orave bol vianočný chlieb. "Mal prevažne okrúhly tvar a gazdiné ho pred pečením prežehnali nožom, čím na ňom zároveň urobili ozdobu – krížik,“ uviedla pre agentúru SITA etnografka z Oravského múzea v Dolnom Kubíne Elena Beňušová. Chlieb sa stal symbolom, ktorý zabezpečoval celej rodine v nasledujúcom roku každodenný pokrm. Do cesta počas jeho prípravy sa okrem iných surovín pridával aj cesnak, ktorý bol aj magicko-ochranným prostriedkom. Novším vianočným pečivom je vianočka z bielej múky, u beskydských goralov nazývaná ´celetka´. "Ide o kysnutý pletený koláč,“ spresnila Beňušová s tým, že už od 30. rokov 20. storočia až do súčasnosti pečú napríklad v obci Novoť v Námestovskom okrese niektoré gazdinky pre radosť a odmenu malým koledníkom malé celetky.“ K štedrovečerným jedlám patria oblátky alebo trubičky. Do 18. storočia ich na Orave piekli a roznášali kňazi, v cirkevných školách úloha pripadla učiteľom – rechtorom. Oblátky roznášali s vinšom žiaci v posledný týždeň pred Vianocami. Ako odmenu dostával rechtor peniaze a naturálie, žiaci zopár grajciarov. Vianočné oblátky spolu s rybou zaviedla do vianočných jedál kristianizácia.

Osobitnú pozornosť venovali v minulosti na Orave príprave štedrovečerného stola. V predvojnovom období prestreli na stôl čistý biely ľanový obrus, alebo iba ľanovú plachtu. Nechýbal chlieb, všetky pestované plodiny, soľ a pod obrusom peniaze. Na stole horela sviečka, v katolíckych rodinách "hromnička“. Večera sa zvyčajne začínala po večernom zvonení, okolo 18:00 hodiny. V tom čase sa celá rodina zišla k stolu a spoločne sa pomodlila. V katolíckych rodinách sa modlilo aj za dušičky v očistci, lebo verili, že práve na Štedrý deň im bude odpustené. "Pri stolovaní na ne pamätali tým, že im nechali voľné jedno miesto s lyžicou,“ uviedla Beňušová. Po modlitbe gazdiná robila všetkým spolu stolujúcim medom krížik na čelo, tvz. medenie, ktoré pretrvalo v rodinách dodnes. Niekde sa natierali aj všetky kľučky, aby mládenci mali radi dievky, ktoré v dome bývajú. "Inde natierali medom aj chlieb určený pre dobytok,“ podotkla Beňušová.

Po oblátkach prinášala matka rodiny štedrovečerné jedlá, ktoré sa spoločne jedli z veľkých hlinených mís, nazývaných aj "trstenské“, podľa pôvodu ich produkcie. V tradičných vianočných jedlách boli určité miestne a konfesionálne odlišnosti, najmä medzi dolnou a hornou Oravou. "Na Štedrý večer katolíci jedávali pôstne jedlá, medzi ktoré v 20. storočí patrili aj ryby,“ uviedla Beňušová. Spoločným regionálnym vianočným jedlom bola a dodnes pretrvala kapusta alebo kapustnica, u katolíkov často len so sušenými hubami, u evanjelikov aj s bravčovým mäsom a klobásou. V chudobnejších rodinách jedávali surovú kapustu rovno zo suda s varenými zemiakmi. V celom regióne jedli opekance s makom, kašu, grísku, šošovicu alebo hrach a nechýbali oblátky s medom, chlieb a koláče. Miestnymi špecifikami sa stali halušky alebo pirohy s bryndzou a ryža. Večeru končili opäť modlitbou.

"Pestrosť štedrovečerného hodovania sa nedotýkala len ľudí, ale všetkého od čoho boli závislí, teda aj dobytka a hydiny,“ povedala Beňušová. Po večeri gazda vzal z každého jedla po kúsočku a šiel zaniesť do maštale statku, ovciam i prasaťu, aby aj ony vedeli, že sú Hody. "Sliepkam dala gazdiná až na druhý deň, lebo večer už spali. Omrvinky odložené zo štedrovečerných jedál slúžili počas roka na liečenie,“ spresnila. Napríklad v Zázrivej bol liečebným prostriedkom aj moč, zozbieraný počas troch vianočných sviatkov do jednej nádoby. Ním sa v prípade choroby umývali. Osudovosť Štedrého dňa a večera vrcholila úsilím dozvedieť sa niečo bližšie o svojom osude, budúcom partnerovi, čo sprevádzali rôzne veštecké praktiky. "Najčastejšie sledovali na koho sa nahol knôt zo sviečky, lebo ten mal do roka zomrieť. Zdravie veštili z rozkrojeného jablka alebo orecha. Ak boli chrobačné, ľuďom predpovedali chorobu,“ dodala Beňušová.

Po Štedrej večeri chodila rodina, známi, ale najmä mládež popod okná spievať vianočné piesne a spoločne odchádzali na polnočnú omšu. Okrem mládencov chodievali po domoch vinšovať malí osem až dvanásť roční chlapci, ktorých volali pučkári. Za vinš dostali kus kabáča – chleba, jablko alebo šišku.