"Vianočnú atmosféru dotvárali všetky druhy plodín, štedrovečerné jedlá a obradné predmety, symbolizujúce spätosť života a prosperitu rodiny, sústredené na štedrovečernom stole,“ uviedla.
Podľa Beňušovej sa v minulosti aj na Orave vyžadoval počas Štedrého dňa úplný pôst až do večere. Na nej sa podávali prevažne jedlá pripravené z rastlinných produktov – obilnín, strukovín, ovocia, kapusty, ale aj mak a cesnak. "V ľudovej viere nadobúdali totiž akoby vlastnosti vegetatívnej sily prírody,“ podotkla. Typickým vianočným jedlom na celej Orave bola polievka z kyslej kapusty a oblátky z nekvaseného chleba. "V katolíckych rodinách bola súčasťou večere aj ryba, kým u evanjelikov bolo prípustné konzumovať i mäsité pokrmy,“ poznamenala Beňušová.
Dôležitú pozornosť venovali Oravci úprave štedrovečerného stola. Nesmel na ňom chýbať chlieb, ktorý mal ostať nedotknutý do Nového roka, niekde až do Troch kráľov, ale aj všetky druhy pestovaných plodín – obilniny, hrach, šošovica, zemiaky, mak a cesnak, ale i sušené ovocie. "Pod obrusom vložené peniaze museli zostať až do Nového roka,“ uviedla. Oravci pamätali aj na zvieratá. Obyčajne gazda odobral po troške z každého štedrovečerného jedla a po večeri zaniesol do maštale.
