Potrat je podľa banskobystrického diecézneho biskupa Rudolfa Baláža neospravedlniteľný zločin proti životu, ide o hlas krvi, ktorá hlasno volá zo zeme k Bohu. Ako píše Baláž dnes v pastierskom liste, ktorý sa bude čítať pri omšiach v kostoloch banskobystrickej diecézy, dnes slávime príchod Boha v podobe malého dieťaťa, ktoré sa narodilo v podmienkach nedôstojných človeka, a ktorému siahali na život hneď po jeho narodení.
Narodenie dieťaťa Ježiša je podľa biskupa prejavom nekonečnej Božej lásky, ale aj Božou odpoveďou na hriech človeka. Prvým pokušením, ktoré človek začul v raji, bolo: „Budete ako Boh.“ (Gn 3,5) „Jeho súčasťou je aj túžba mať moc nad životom a smrťou. Dôsledky tohto hriechu vidíme hneď na prvých stránkach Biblie, keď Kain vraždí svojho vlastného brata Ábela. Človek prvýkrát siaha na život nevinného a odvtedy sa tento zločin opakuje nespočetnekrát,“ zdôrazňuje Baláž v liste.
Keď človek podľahol pokušeniu byť ako Boh, Boh na to odpovedal tak, že On chcel byť ako človek, ba viac, stal sa človekom, píše banskobystrický diecézny biskup. Boh vo svojej nesmiernej láske šiel až tak ďaleko, že sa úplne vydal do rúk ľuďom, ktorí si trúfli vyniesť rozsudok smrti aj nad samotným Bohom.
Boh sa teda stal človekom, lebo my sme vo svojej túžbe „byť ako Boh“ prestali správne chápať, kým je človek a kde sú naše hranice. Boh sa teda stal človekom, aby sme my boli opäť ľuďmi so svojou dôstojnosťou, ba viac – aby sme sa mohli stať Božími deťmi a mohli tak realizovať v sebe túžbu byť ako Boh.
Pri pohľade na malé dieťa v jasliach aj neveriaci, ba aj tí najdrsnejší ľudia dokážu podľa Baláža povedať, že novonarodené dieťa je zázrak. „A predsa vo svojej slobode sme schopní aj na takýto zázrak života siahnuť,“ vyhlásil.
Zároveň pripomenul, že na tento rok pripadlo smutné 50. výročie legálneho povolenia zabíjať v našej vlasti nenarodené deti. Podľa neho 18 rokov od znovunadobudnutia slobody mala naša krajina možnosť rozhodnutím Ústavného súdu zastaviť alebo aspoň výrazne obmedziť „toto neľudské barbarstvo, ktoré počtom svojich obetí ďaleko prevyšuje aj počet obetí komunistických represálií“.
„Žiaľ, nestalo sa tak. Máme najliberálnejší zákon na svete, v dôsledku ktorého je v našom štáte dieťa do 12. týždňa najohrozenejšou bytosťou. Ak ho nebude chrániť jeho matka, nijaký zákon jej nebude brániť v rozhodnutí zabiť svoje dieťa. To je veľký apel na všetkých rodičov, najmä na tých, ktorí si myslia, že veria v Boha, aby nezabíjali nenarodené deti. Je to krutý útok na bezbranného a nevinného človeka,“ vyhlásil Baláž.
Názor, že zákaz potratov tento problém nevyrieši, je podľa biskupa mylný. Zákon má totiž veľmi silný výchovný rozmer a jeho úlohou je jasne stanoviť, čo je morálne a čo nie, a ak ide o najzákladnejšie ľudské práva, má ich jednoznačne chrániť. „Je prejavom nášho pomýleného morálneho vedomia, ak sa jednoznačne zasadzujeme za väčšiu ochranu ľudského života na cestách, no náš postoj je opovážlivo liberálny, ak ide o život v lone matky,“ pripomína.
Cirkev nesmie podľa Baláža mlčať, keď ide o ochranu života, lebo on je Božím darom. A prvým najzákladnejším ľudským právom. Cirkev nesmie mlčať ani vtedy, keby všetky parlamenty sveta odsúhlasili zabíjanie nenarodených. Biskup sa v liste poďakoval všetkým, ktorí svojím životom vydávajú svedectvo o evanjeliu života. Manželom, ktorí sa nebáli prijať aj nečakané a neplánované dieťa.
Rodinám s viacerými deťmi. Rodičom detí s postihnutím. Zdravotníkom, ktorí pristupujú k ženám a nastávajúcim matkám s veľkou úctou a so snahou vždy chrániť život, ktorý nosia pod srdcom. Vychovávateľom, ktorí vštepujú budúcim generáciám úctu k životu. Právnikom, ktorí svojím odborným prístupom sa usilujú vniesť väčšiu kultúru života do nášho právneho systému. Pracovníkom médií, ktorí komunikujú pravdu o živote a o ľudskej dôstojnosti.
„Chcem však, aby sa posolstvo Vianoc dotklo aj všetkých vás, ktorým svedomie vyčíta, že ste siahli na nenarodený život,“ píše biskup. Prvou obeťou potratu je podľa neho dieťa, druhou je však jeho matka. „Viem ako veľmi si mnohé matky vyčítajú, že nedali svojmu dieťaťu šancu žiť. Treba dôrazne pripomenúť, že zodpovednosť za usmrtenie nenarodených detí sa netýka len žien – matiek, ale aj otcov týchto detí, ktorí nechali ženu bez pomoci a podpory alebo na ňu vyvíjali nátlak.
Zodpovednosť sa týka aj rodičov, ktorí svojím dcéram sprostredkovali umelý potrat. Lekárov, ktorí potrat vykonali alebo dali naň súhlas sprievodnými vyšetreniami. Asistujúceho zdravotníckeho personálu. Poslancov obhajujúcich takéto zabíjanie a vôbec všetkých, ktorí mlčali, keď sa bolo treba zastať bezbranného života,“ zdôrazňuje Baláž v liste.
Podľa Baláža nie je to po prvý raz, že Cirkev ohlasuje kultúru života v prostredí, ktoré si neváži ľudský život a vytvára jeho rôzne kategórie. Prvotná Cirkev sa vo svojich začiatkoch šírila prevažne v prostredí Rímskej ríše, kde bolo otroctvo bežným javom, kde pán mohol otroka predať, zbiť aj zabiť. Otec rozhodoval o prijatí alebo neprijatí novonarodeného dieťaťa, a tým vlastne o jeho živote alebo smrti. Grécka Sparta bola známa tým, že odstraňovala starých a chorých ľudí. Prví kresťania sa od ostatnej spoločnosti odlišovali vzájomnou láskou, odmietaním násilia a prijímaním každého života.
Často podľa biskupa počúvame, že budovaním demokracie a integráciou do Európskej únie sme sa zaradili medzi vyspelé krajiny. „Čo má byť meradlom vyspelosti? Len politická stabilita? Zvyšujúca sa životná úroveň? Možnosti vzdelania? Jedným z pilierov každej civilizovanej spoločnosti je bezpodmienečné rešpektovanie práva na život každej jedinej osoby od počatia až po prirodzenú smrť,“ vyhlásil.
Ekonomicky silná, sľubne sa rozvíjajúca krajina ešte neznamená, že je civilizovaná, ak zabíja svoje potomstvo. Ak nie je ochotná chrániť život a slobodu každého člena, nastupuje neodvratne na cestu svojho zániku. V dejinách je na to veľa príkladov. Prežili len tie kultúry, ktoré si vážili život, manželstvo a rodinu.
Dnes mnohí vyčítajú Cirkvi, že údajne mlčala, keď počas II. svetovej vojny tisíce členov židovského národa boli deportované do vyhladzovacích táborov. „Pravda je taká, že práve Cirkev vo svojich oficiálnych stanoviskách opakovane volala po zastavení nezmyselného vraždenia. Mnohí kresťania riskovali svoje životy, keď chránili tých, ktorí boli pre príslušnosť k určitému národu alebo rase vopred odsúdení na smrť,“ dodal Baláž.
Aj evanjelickí biskupi upozorňujú na povinnosť chrániť život od počatia
Veľkosť a význam Vianoc, príchodu Spasiteľa Ježiša Krista na svet vyzdvihujú členovia Zboru biskupov ECAV na Slovensku v Pastierskom liste, ktorý dnes čítajú v evanjelických kostoloch v celej SR.
Evanjelickí biskupi súčasne v liste zdôrazňujú povinnosť chrániť ľudský život od počatia.
"Úroveň ochrany života je odrazom hodnoty akú životu prisudzujeme. Pri tejto príležitosti sa nedá nespomenúť nález Ústavného súdu SR, ktorý sa týka právnej úpravy o umelom ukončení tehotenstva. Ako kresťanov nás rozhodnutie ústavného súdu nepotešilo, priali by sme si iné. Priali by sme si aj inú než len veľmi rámcovú vetu v Ústave SR, podľa ktorej 'ľudský život je hodný ochrany už pred narodením'.
Nie sme zákonodarcovia, ale ako ľudia máme možnosť rozhodnúť sa pre život tam, kde sa takáto voľba ponúkne. To, že platné právo pripúšťa možnosť umelého ukončenia tehotenstva, neznamená, že považuje takúto možnosť za správnu. Znamená to len toľko, že štát nebude umelé ukončenia tehotenstva postihovať.
Tým viac sa do popredia dostáva význam slobodného rozhodnutia, ktorého ťarchu z nás nesníme žiadny zákonodarca alebo pozemský sudca. A to sa týka rovnako žien aj mužov," uvádzajú biskupi v Pastierskom liste. Dodávajú, že "rozhodnutia prijímame ako veriaci ľudia a preto neupierajme iným to, čo nebolo upreté ani nám". Pán Ježiš prišiel, "aby sme život mali a hojne mali", preto je našou povinnosťou chrániť ľudský život, dodávajú biskupi.
Pastiersky list podpísali generálny biskup ECAV Miloš Klátik, biskup Západného dištriktu Milan Krivda a zástupca biskupa Východného dištriktu ECAV Jozef Havriva.
Autor: mv

Beata
Balogová
