Slávnosť Narodenia Pána, ktorá je popri Veľkej noci a Turícach najväčším cirkevným sviatkom, slávi dnes väčšina kresťanov na Slovensku i vo svete.
Veriaci si pripomínajú udalosti v Betleheme (po hebrejsky Dom chleba), meste ležiacom asi osem kilometrov južne od Jeruzalema. Sem prišli kvôli sčítaniu ľudu Jozef z Nazaretu so svojou snúbenicou Máriou a tu, v jaskyni za mestom, sa podľa tradície narodil Ježiš.
Veriaci kresťania sa v dnešný sviatok zúčastňujú na slávnostných bohoslužbách, tešia sa z radostnej spomienky na príchod Vykupiteľa na svet, modlia sa za porozumenie a pokoj vo svete. Vo viacerých katolíckych kostoloch sa dnes popoludní zvyknú konať jasličkové pobožnosti pre deti alebo betlehemské hry.
V evanjelických chrámoch sa predpoludním a popoludní konajú slávnostné služby Božie s Večerou Pánovou.
Pravoslávne cirkvi, ktoré sa riadia juliánskym kalendárom, vrátane pravoslávnych veriacich na Slovensku i v Čechách, budú sláviť Vianoce až 6.a 7. januára. Juliánskym kalendárom sa riadia napríklad aj pravoslávne cirkvi v Jeruzaleme, Rusku, Srbsku, Poľsku či na Ukrajine.
Na druhej stane, pravoslávne cirkvi Istanbulu, Alexandrie, Rumunska, Bulharska, Grécka a sýrsko-pravoslávna cirkev používajú gregoriánsky kalendár a slávia Vianoce 24. a 25. decembra.
Vianoce, ako ich poznáme dnes, sú mixom stáročných symbolov
Slamený vianočný stromček, umývanie sa v potoku či studničke, tanier navyše na štedrovečernom stole, aj tak vyzerali Vianoce v minulosti na Slovensku. Kresťanskej forme sviatkov predchádzali pohanské oslavy slnovratu. Mnohé zo symbolov sa vo Vianociach spojili a prežili dodnes, o ich význame však už často mnoho nevieme.
"Vianočné sviatky majú hlbokú tradíciu, počas stáročí sa postupne menili formy ich oslavy," povedal ČTK etnológ Východoslovenského múzea Pavol Lackanič. Príkladom môže byť dnes neodmysliteľný vianočný stromček. Ten poznali domácnosti poľnohospodárov už pred viacerými storočiami, pôvodne sa však vyrábal zo slamy.
Vianočný stromček bol podľa Lackaniča z posledného otiepku slamy zo žatvy. V domácnostiach sa už ďalej nezdobil. Ihličnaté stromčeky na Slovensko začali prenikať až po prvej svetovej vojne, na severe východného Slovenska sa podľa Lackaniča začali používať len pred 40 rokmi. Hoci slama sa už dnes na výrobu stromčeka nepoužíva, stále je súčasťou zdobenia stromčeku.
Slama bola pre poľnohospodárov významným symbolom hojnosti a plodnosti, a dávala sa preto aj pod štedrovečerný stôl. V miestnosti ostala celú noc, mali sa na nej hrať deti a prípadne v nej aj prespať.
Súčasťou vianočných osláv bolo aj umývanie v čerstvej vode v potoku alebo studničke. "Ľudia verili v silu vody, verili v jej očistnú schopnosť," uviedol Lackanič. Rituál sa vykonával 24. decembra ráno, ľudia sa tak mali pripraviť aj na príchod nového roku. Dlhé obdobie totiž hneď po Vianociach nasledoval začiatok nového roku.
Vo vianočný deň domácnosti obchádzali koledníci či lazobníci. Pôvodne išlo o mužov v maskách, ktorí predstavovali už mŕtvych ľudí. Hospodárstvam a ľuďom vinšovali dobré veci do ďalšieho roku a za svoje vinše dostávali podľa Lackaniča dary. Dary ako súčasť Vianoc pretrvali do súčasnosti, určené sú však už najmä rodinným príslušníkom.
Vrcholom vianočných osláv bola slávnostná večera. Práve na nej sa na stôl dával jeden tanier navyše pre mŕtvych predkov. V pohanských časoch bol totiž slnovrat aj sviatkom duší. Prestretý stôl a pripravené jedlo ostávalo neodložené aj keď domáci odchádzali na polnočnú omšu. Práve vtedy sa podľa Lackaniča mali prísť najesť predkovia.
Vianočná večera mala presne stanovený počet a druhy jedál. Chodov bol vždy nepárny počet, nepárne čísla totiž symbolizovali šťastie. V jedlách sa často objavoval mak, obilie či strukoviny. Podobne ako slama symbolizovali bohatstvo a plodnosť.
Autor: mv
