Počas vianočných dní koledy a vinšovanie

BRATISLAVA 25. decembra (SITA) - Vianočné dni na prelome končiaceho a začínajúceho sa roka boli odpradávna plné magických úkonov a predpovedí. Kresťanstvo postupne tomuto obdobiu vtlačilo svoju vlastnú tvár. Vo všetkých oblastiach Slovenska sa zaužívalo predovšetkým vinšovanie. Začínalo sa už po štedrej večeri spievaním pod oknami. Spievať koledy pred domy známych a blízkych chodievali predovšetkým deti.

Rovnako rozšírené boli betlehemské hry. Vyvinuli sa v mestskom prostredí z latinských vianočných trópov, čiže básnických textov, ktoré boli súčasťou liturgie. Skladali ich mnísi v kláštoroch. Tieto rýmované vianočné verše sa postupne prestali spievať latinsky, prešli do reči ľudu a začali sa dramatizovať. Pribúdal text aj interpreti, až napokon prestali byť súčasťou liturgie a nadobudli formu divadelného predstavenia, ktoré sa hralo na námestí pred kostolom po bohoslužbách. Vidiečania tieto divadlá odpozorovali a preniesli ich vo vlastnej úprave do svojho prostredia. Dedinskí betlehemci bývali oblečení do miestnych krojov. Do rytmu búchali palicami, obitými plieškami a retiazkami. Okrem rôzneho počtu valachov patrí do tradičnej zostavy anjel s prenosným betlehemom a smiešny Kubo, oblečený do prevráteného kožucha. Betlehemské spevohry približovali blahozvesť Svätej noci a prinášali ju do jednotlivých domov.

Na niektorých miestach stredného Slovenska sa vyvinul zvyk chodenia s hadom. Navštíveným rodinám pripomínal biblickú udalosť, ktorá sa stala v raji, keď naši prarodičia Adam a Eva podľahli diablovi v podobe hada a jedli zo zakázaného ovocia. Had bol urobený z dlhých tenkých doštičiek, tak, aby sa dal rozťahovať, a na hlave mal sviečku a jablko ako symbol hriechu. Po dedine ho nosievali desať až dvanásťroční chlapci. Ich tance a spevy mali ľudí upozorniť na súvislosť medzi prvou vinou a narodením Ježiša, ktorý nás z nej prišiel vykúpiť.

Okrem vinšovania a oddychu boli vianočné dni na slovenskej dedine aj príležitosťou na verejné zhromaždenia. Na obecných hromadách, väčšinou v krčme, sa volili richtári, hájnici, bačovia, pastieri, bubeníci, boženíci. Zároveň sa inventarizoval obecný majetok a účtovali obecné financie, a to vždy tak, aby zvýšilo aj na patričný prípitok. V plátenníckych obciach na Orave sa po tieto dni konal aj tzv. komput, čiže zúčtovanie tovaru s veľkododávateľom. Končieval sa na Silvestra tanečnou zábavou.