DOLNÝ KUBÍN 25. decembra (SITA) – Na sviatok Božieho narodenia v minulosti aj na Orave ľudia celý deň svätili a nevykonávali ani bežné drobné práce. Gazdiné ani len postele nezastielali. „Ľudia neopúšťali svoje domácnosti, s výnimkou návštevy kostola na svätých omšiach, či bohoslužbách,“ povedala pre agentúru SITA etnografka z Oravského múzea v Dolnom Kubíne Elena Beňušová. Na prvý sviatok vianočný ľudia ani nevarili, jedli iba zvyšky zo štedrovečerných jedál. „Zábavu mali povolenú až na svätého Štefana, kedy sa po dedinách konali a konajú dodnes muziky a zábavy. Podobne to bolo aj na konci starého a oslave nového roka – na Silvestra,“ dodala Beňušová.
Na Nový rok chodili po domoch vinšovníci. „V niektorých častiach Oravy týmto vinšovačkám hovorili chodiť „po ľadkoch“,“ uviedla Beňušová. Ľadky sú sviatočné jačmenné koláčiky, ktoré zvyčajne mladí vinšovníci dostávali za odmenu od krstnej mamy. Podobnou odmenou boli aj „novo ľatka“ – koláčiky v tvare vtáčika. V niektorých rodinách dostali krstnej mamy aj jednoduchú drevenú hračku alebo oblečenie. Na Nový rok začínala v rodinách aj „koľada“. Ide o návštevu kňaza, spojenú s požehnaním domácnosti. V prvej polovici 20. storočia navštevovali domácnosti aj „boženíci“ – vyberači odmeny pre kňaza. Vyberali tzv. „zôsyp“ – bolo to obilie, ovos a jačmeň, prichystané vo veľkých hlinených misách alebo drevených nádobách “meričkách“ na stole. „Boženíci zosýpali obilie do vriec, ktoré so sebou nosili. Keď už bolo vrece plné, nechali ho v domácnosti a naraz zvážali na voze“, podotkla Beňušová. Vo vinšovačkách si ľudia vzájomne želali zdravie, šťastie, hojné božské požehnanie. Na Nový rok sa nesmeli jesť jedlá z hydiny, aby neuletelo šťastie z domu.
