TRNAVA 26. decembra (SITA) - Historické kroniky potvrdzujú, že vianočné sviatky neboli v dejinách Slovenska vždy dňami lásky, pokoja a mieru. Na 26. decembra pripadá výročie jednej z najkrvavejších bitiek na slovenskom území, ktorá sa odohrala pred 303 rokmi neďaleko Trnavy.
Na Druhý sviatok vianočný v roku 1704 sa proti sebe postavili so svojimi vojskami cisársky generál Heister a kurucký vodca František II. Rákoczi. Bitka, na ktorej sa zúčastnilo okolo 22-tisíc kuruckých povstalcov a 20-tisícová cisárska armáda, bola súčasťou posledného stavovského povstania.
Podľa dokumentov významného trnavského historika Jozefa Šimončiča vo štvrtok 26. decembra 1704 sa na poliach medzi Trnavou, Hrnčiarovcami na Parnou a Bielym Kostolom odohrala najväčšia bitka na slovenskom území medzi kurucmi a cisárskymi žoldniermi.
Východný okraj bojiska podľa Šimončiča tvoril potok Trnávka, na západnom okraji ležalo údolie potoka Parná. Rákoczi mal k dispozícii 12 000 jazdcov, 7 800 pešiakov ale iba šesť diel. Heisterove sily boli približne rovnaké, ale mal štyrikrát viac diel. Po úvodnom útoku kuruckých vojsk sa zdalo, že víťazstvo pripadne na ich stranu. Cisárskemu vojsku hrozila porážka. Bitka však prebiehala nekoordinovane. V samotnom boji sa kurucké oddiely rozdrobili, vymkli sa veleniu a niektoré jednotky začali plieniť zásobovacie oddiely.
K tomu prispela aj zrada Scharudiho oddielu, ktorý sa pridal k cisárskemu vojsku. Rákoczi ustúpil k Šintave a Heister ako víťaz vtiahol do Trnavy. Kurucké straty v bitke neboli vyššie ako 400 mužov, na strane cisárskeho vojska bola zaznamenaná strata asi tisícky mužov. Bitka pri Trnave však mala ešte ďalší smutný epilóg. Generál Heister dal všetkých ranených a chorých kurucov, ktorých našiel v meste, nemilosrdne pozabíjať. V Trnave ostali cisárske vojská asi do konca januára. Ľudia museli živiť a starať sa nielen o vojakov, ale aj o kone. Mesto sa z tejto krvavej vianočnej drámy spamätávalo celé desaťročia.
Na mieste padlých kurucov pri ceste z Trnavy smerom na Hrnčiarovce nad Parnou stáli pôvodne tri drevené kríže. V roku 1806 bol na ich mieste postavený kamenný kríž, ktorý dodnes pripomína miesto asi 200 pochovaných kuruckých vojakov.
