Bratislava 27. decembra (TASR) - Pred tridsiatimi rokmi - 30. decembra 1977 zriadil pápež Pavol VI. Slovenskú cirkevnú provinciu, čím sa naplnila dávna túžba slovenských katolíkov.
Konštitúciou Qui Divino bola Trnavská apoštolská administratúra povýšená na diecézu a zároveň vyzdvihnutá na metropolitné sídlo. Ako sufragánne (podriadené) diecézy jej boli pridelené rímskokatolícke biskupstvá Nitra, Banská Bystrica a Spiš, ktoré boli od roku 1937 priamo podriadené Svätej stolici, a ďalej Košice a Rožňava. Aj ordinár Prešovskej gréckokatolíckej eparchie sa mal zúčastňovať na pastoračných prácach novej cirkevnej provincie.
Konštitúciou Prescriptionum Sacrosancti boli usporiadané hranice diecéz na území Slovenska so zreteľom na hranice česko-slovenského štátu. Tri farnosti diecézy Györ (Maďarsko) a dve farnosti benediktínskeho opátstva Pannonhalma v Maďarsku ležiace na území vtedajšej SSR sa pripojili k novozaloženej trnavskej arcidiecéze. Trinásť farností Satmarskej diecézy (Satu Mare, Rumunsko), ktoré sa nachádzali na území Slovenska sa pripojilo ku Košickej diecéze. Košická a Rožňavská diecéza boli oddelené od Jágerskej cirkevnej provincie (Eger, Maďarsko) a navždy ich pripojili k novej Trnavskej provincii.
Napriek zriadeniu Trnavskej arcidiecézy a provincie, vtedajší biskup Mons. Július Gábriš zostal až do smrti iba apoštolským administrátorom, nakoľko nevyhovoval vtedajšiemu komunistickému režimu. Trnavského arcibiskupa - metropolitu vymenovali až v júli 1989. Stal sa ním vtedajší apoštolský administrátor Trnavskej arcidiecézy, Mons. Ján Sokol. Do úradu arcibiskupa ho uviedli v septembri 1989, uvádza sa v správe, ktorú TASR poskytla tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska.