BRATISLAVA 28. decembra (SITA) – Od rozdelenia Česko-slovenska uplynie prvého januára 15 rokov. V roku 1993 po 75 rokoch spoločného štátu sa obe politické reprezentácie na českej strane Václav Klaus a na slovenskej Vladimír Mečiar rozhodli, že ČSFR viac nebude existovať. Vznikli tak dva nové štáty. Celý proces mal pokojný priebeh čo uznali domáce aj zahraničné politické špičky.
"Z pohľadu politológa oceňujem veľkorysosť oboch politických reprezentácii, že jednania viedli k pokojnému rozdeleniu republiky. A ako občan mám pocit, že to prispelo k lepším vzťahom medzi Čechmi a Slovákmi," uviedol pre agentúru SITA český politológ Ladislav Caban. Ďalší z popredných českých politológov Jiři Pehe vidí rozdelenie Československa ako celkom úspešný projekt, ktorý sa odohral civilizovane, bez násilia a konfliktov.
" Odohralo sa civilizovane, bez násilia a konfliktov čo je o mnoho lepšie ako to dopadlo v bývalej Juhoslávii", uviedol Pehe a zároveň dodal, že rozdelenie výrazne ekonomicky neuškodilo ani jednej zo strán. Podľa neho sa každý musel vyrovnať sám s politickými problémami a nemohol sa vyhovárať na toho druhého.
Otázka rozdelenia spoločného štátu je ešte stále aktuálna aj medzi občanmi, ktorí vedú diskusie o jeho príčinách, kladoch a záporoch. Obaja politológovia Caban aj Pehe hodnotia príčiny rozdelenia ČSFR ako snahu o politickú emancipáciu slovenskej politickej reprezentácie.
S týmto procesom, ale nesúhlasili všetky politické špičky na Slovensku. Rozdelenie ČSFR odmietol aj bývalý aktívny politik a jeden zo zakladateľov prvej porevolučnej demokratickej strany Verejnosť proti násiliu (VPN), Fedor Gál, ktorý sa vyjadril o pomeroch na politickej scéne po roku 1989 ako o neštandardných. "Do hry nastupujú ľudia s ťahom na bránku, milovníci voľného štýlu, bez pravidiel. Nacionalistické vášne sú príťažlivejšie ako triezva kalkulácia", uviedol Gál.
Ako rozpad ČSFR vnímali samotní občania pred 15 rokmi a ako ho vnímajú teraz, komentovala aj sociologička Zora Bútorová, ktorá poukázala na sociologické výskumy z rokov 1992 - 1993. Tie podľa nej hovoria o tom, že väčšina občanov na Slovensku, ale aj v ČR, si rozdelenie spoločného štátu neželala aj keď predstavy o fungovaní takého to štátu sa líšili. "Medzi občanmi panovali obavy najmä z ekonomického, ale aj politického vývoja na Slovensku, ktorý viedol skôr k autoritatívnemu ako demokratickému procesu," uviedla Bútorová.
Podľa nej aj odporcovia rozdelenia republiky začínajú meniť svoj pohľad na tento proces. "Väčšina ľudí vidí viac pozitív ako negatív," myslí si sociologička. Odvodzuje túto zmenu od volieb v roku 1998 kedy sa Slovensko vrátilo na cestu demokratického vývoja a naštartovalo potrebné ekonomické reformy. "Kým v roku 2003 pociťovala iba necelá polovica občanov hrdosť na to, čo Slovenská republika dosiahla počas svojej samostatnosti, na konci roka 2007 sú to dve tretiny," uviedla pre agentúru SITA Bútorová.
Podľa nej časť ľudí prehodnotila svoje pôvodné odmietanie samostatnosti; časť sa so samostatnosťou jednoducho zmierila. "Emocionálne puto väčšiny Slovákov na niekdajší spoločný štát však ostáva," uzatvára sociologička.
Slovensko je 15 rokov od vzniku úspešným štátom, tvrdí Čarnogurský
Slovenská republika je 15 rokov od svojho vzniku úspešným štátom a zdá sa, že ním bude aj naďalej, pre agentúru SITA to povedal Ján Čarnogurský. Čarnogurský, ktorý bol v čase vzniku samostatnej SR predsedom KDH, hodnotí 15 rokov od vzniku SR, ktoré si pripomenieme 1. januára 2008, ako zaujímavé obdobie dozrievania slovenskej spoločnosti a úspešného vývoja. "SR totiž počas tohto obdobia dokázalo prekonať viaceré vnútropolitické problémy. Za vodou však budeme, až budeme oslavovať 50. výročie vzniku samostatného štátu," konštatoval.
Čarnogurský oceňuje, že politický vývoj na Slovensku počas uplynulých 15 rokov neviedol k jeho izolácii, ale naopak k vstupu SR do Európskej únie (EÚ) a úplnému otvoreniu hraníc. Pri vzniku samostatnej republiky, nebolo pre Slovensko kľúčovou výzvou ani tak osamostatnenie, ktoré neodmietala ani vtedajšia česká politická reprezentácia. Hlavnou výzvou bolo politické smerovanie po osamostatnení sa - smerovanie k členstvu v EÚ a nie k medzinárodnej izolácii. KDH si bolo toho vedomé a chcelo pre SR hviezdičku v integrovanej Európe, zdôraznil. Smerovanie SR do medzinárodnej izolácie počas vlád Vladimíra Mečiara sa podarilo zmeniť vo voľbách v roku 1998, ktoré predstavovali zvrat. " SR sa podarilo zaradiť sa do EÚ, uskutočniť reformy," uviedol.
KDH už v roku 1992 hovorilo o programe samostatnej hviezdičky pre SR v EÚ. Zároveň však žiadalo, aby rozdeleniu republík predchádzalo referendum, k čomu však nakoniec nedošlo. Ján Čarnogurský pripúšťa, že SNS ako prvá politická strana žiadala samostatnosť Slovenska hneď po roku 1989. Ak by však politika SNS dominovala SR boli by sme na tom horšie ako v Bielorusku, medzinárodne politicky izolovaní, tvrdí. Dôkazom toho je aj pozastavenie členstva Smer-SD v Strane európskych socialistov (PES) pre účasť SNS v súčasnej vláde. Pritom SNS vplyv na súčasnú politiku vlády nemá, dodal Čarnogurský.
Rozdelenie Československa bol podľa Pašku správny krok
Rozdelenie Českosloslovenska a vznik Slovenskej republiky pred 15. rokmi bol správny krok. Povedal to v rozhovore pre agentúru SITA predseda NR SR Pavol Paška. Naplnili sa podľa neho nielen historické ambície, ale aj súčasnosť a budúcnosť štátu a národa, ktorá je iná a podľa neho zbavená množstva balastu, čo by zbytočne znervózňovalo a vytváralo napätie. "Dnes žijú Česi a Slováci v modeli, ktorý Európa niekedy ťažko chápe, keďže tie vzťahy sú nadštandardné, že nevznikali žiadne konflikty," povedal Paška s tým, že dnes Slovensko a Česko aj na medzinárodnej scéne konajú v súlade, sme schopní si pomôcť. Je to zásluha nielen politikov, ale aj ľudí, dodal.
"Sme rešpektovaní členovia, ktorí tvoria kostru V-4, ktorá dnes z pohľadu blokových vplyvov, či už s Pobaltím, alebo severskými skupinami či Beneluxom, už zohráva veľmi významnú úlohu a každý s nami musí v Európe počítať," dodal. Podľa Pašku to sú všetko benefity, ktoré boli zakladané aj vtedy, keď sa rozdeľovalo Československo.
Od radosti sme tancovali, spomína Marián Andel
Pred pätnástimi rokmi sme od radosti tancovali, že vznikla samostatná Slovenská republika, povedal pre agentúru SITA Marián Andel, ktorý sa považuje za spoluzakladateľa SR. "V prvom rade si treba uctiť Čarnogurského, Kňažka, Mikloška a Budaja - keby nezačali chodiť na námestia, ťažko by sme sa tam bez strachu dostali my," povedal Andel pri príležitosti 15. výročia vzniku SR, ktoré si pripomenieme 1. januára 2008.
Keď, podľa Andela, túto myšlienku prvýkrát propagovali - spoločnosť ich hodnotila negatívne, považovali ich dokonca za "pohrobkov slovenského fašistického štátu". Pätnásť rokov samostatnej republiky potvrdilo, že je životaschopná a má svoju budúcnosť.
Toto obdobie vníma Andel ako obrovský míľnik vo vývoji slovenského národa. "Samozrejme, že sme nevychádzali z tradícií tzv. Farskej republiky. Považovali sme to za jedinečnú šancu, ktorá sa málokedy opakuje," uviedol s tým, že na Čechov neútočili, skôr naopak. "Vraveli sme, že sme dvaja bratia, ktorí dospeli a každý by mal bývať vo svojom vlastnom dome."
Marián Andel tvrdí, že počas svojho fungovania v politike dbal na úzke vzťahy s Českou republikou a zariaďoval pravidelné stretávanie výborov Českej a Slovenskej národnej rady. "Bol to dôkaz, že proti Čechom nebojujeme, ale že si ich vážime. Keď k nám na Národnú radu chodili zahraničné návštevy, dával som im hrdo za príklad, že sme sa s Čechmi rozišli parlamentnou a nie krvavou cestou ako štáty bývalej Juhoslávie alebo Sovietskeho zväzu." Andel, ktorý bol v čase vyhlásenia samostatnej SR podpredsedom parlamentu, pripomína, že boli aj tí, čo bojovali proti samostatnosti. "Neskôr zmenili názor a dnes tvrdia, že tento krok bol správny." Prvý január osobne považuje za veľký historický sviatok. "V mojom živote je to niečo výnimočné," dodal.
