Predseda KDH Pavol Hrušovský tvrdí, že jeho strana nechce vnucovať ľuďom svoje názory ani spájať politiku s náboženstvom alebo ideológiou. Aj kresťania, tak ako všetci ostatní, však majú v demokracii právo presadzovať svoje hodnoty. KDH podľa Hrušovského v nasledujúcom roku znovu opráši svoje dlhoročné témy, ktoré sa týkajú ochrany života či rodiny, opäť sa dajú očakávať iniciatívy v oblasti poslaneckej imunity či rušenia Mečiarových amnestií. V koalícii očakáva nárast napätia a KDH sa podľa neho bude pripravovať aj na možnosť predčasných volieb. Na margo názorových rozporov v strane poznamenal, že je dostatočne veľkorysý na to, aby akceptoval každého, kto pomôže zvýšiť dôveryhodnosť KDH.
V poslednom čase sa Vás novinári najčastejšie pýtajú, či budete kandidovať na prezidenta...
Viete, to sú také otázky... Opýtate sa ma, či budeme odvolávať predsedu vlády, alebo nebudeme. Či bude opozícia jednotná, alebo nebude, či budem kandidovať na prezidenta, alebo nebudem. Na tieto otázky sa nedá odpovedať áno alebo nie. Dá sa o nich diskutovať, veľmi otvorene o korektne a pritom politicky zodpovedne. A preto, aby človek mohol politicky diskutovať, častokrát o tom nemôže verejne hovoriť. Nie že by som prezrádzal nejaké tajomstvo, ale nabúram istú stratégiu. Vyjadrením pre médiá prezrádzam, čo chcem dosiahnuť a tým aj svojim súperom svoju taktiku. Politika by mala byť o súťaži, aj keď sme svedkami, že sa stáva predmetom mimoriadne tvrdého, až nevkusného politického boja.
Z ktorej strany ide o tvrdý boj?
Z jednej aj z druhej. Nakoniec, začal to Robert Fico v minulom volebnom období, začal veľmi tvrdý politický boj, keď sa nás snažil poraziť. Začal tým tvrdým politickým jazykom hovoriť na mítingoch, v parlamente, na uliciach. Pre mňa nie je prijateľný slovník, keď premiér Slovenskej republiky a predseda jednej silnej politickej strany povie na adresu opozičných politikov, že sú vlastizradcovia a že viacej ako do parlamentu patria do väzenia...
Opozícia zasa premiéra rada označuje za boľševika...
"Boľševik" má svoju charakteristiku, ktorú Robert Fico touto svojou rétorikou vlastne napĺňa. Takže sa vlastne nemá prečo urážať, keď mu hovoríme, že je komunista. Veď komunisti neznášali opozíciu, komunisti zatvárali tých, ktorí s nimi nesúhlasili. Siaha tým na podstatu demokracie. Ja pripúšťam, že sme mohli urobiť chyby, ale nie som si vedomý toho, že by som sa dopustil trestného činu vlastizrady a ak je o tom niekto presvedčený, nech koná.
Ak považujete súčasný politický slovník za neprimeraný, viete urobiť niečo pre to, aby sa zmenil?
Sme svedkami takej "zvulgarizovanej" politiky, a to nielen cez slovník, ktorým vyjadrujeme postoj k druhému politikovi. Ja to vnímam v širších súvislostiach. Politika nemá slúžiť iba ako nástroj moci, ale aj ako nástroj na upevňovanie kultúry spoločnosti. Preto je podľa mňa potrebné oddeliť materiálnu politiku, ktorej úlohou je budovať v štáte sociálnu istotu ľudí, od druhej časti politiky, ktorú by som nazval ovplyvňovaním kultúry spoločnosti. Tá sa podcenila. Vytesnili sme politiku len do hľadania materiálnych pôžitkov. Ľudia sa prestali tešiť z toho, že sa môžu slobodne vzdelávať, zhromažďovať, slobodne cestovať, zvoliť si povolania... Dnes je politik dobrý, keď ponúkne sociálne dávky a vyšší dôchodok. Na tomto Fico uspel, nie na tom, že by ponúkal spoločnosti nejakú kultúru, ktorá má svoj pevný fundament v západnej civilizácii a kresťanstve.
Nemáte pocit, že si každá téma pýta svoj čas? V roku 1989 bola u nás hlavnou témou demokracia, potom otázka samostatnosti Slovenska, nasledovala integrácia do NATO a EÚ... Dnes sú témou sociálne otázky a možno o pár rokov budú kľúčovou témou otázky kultúry a civilizácie.
Viete, moji poradcovia, ale aj politickí spolupracovníci ma niekedy upozorňujú, aby som menej používal slovo "morálka". Ale pre mňa je dôležité povedať, že bez morálky nie je dobré nič, ani politika, ani podnikanie, ani vzdelávanie a kultúra. Všetko musí mať nejakú prirodzenú morálku.
Budem zlomyseľný a spomeniem kauzu s račianskym starostom za KDH Pavlom Bielikom...
Ale veď ja nechcem chrániť nikoho, ak poruší poriadok a ani tomu poriadku nechcem vnútiť nejakú ideológiu.
Ste jeden z ôsmich maltézskych rytierov na Slovensku a zároveň predseda kresťanskodemokratickej strany. Kde je hranica medzi ideológiou, filozofiou a praktickou politikou? Hovoríte totiž, že kúsok filozofie v praktickej politike chýba...
KDH sa vždy snaží politiku rozšíriť aj o túto hodnotu, je dôležitá. Pozrite, niektorí ľudia nás nemajú radi, lebo si myslia, že chceme každému za každú cenu vnútiť svoj názor. A to nie je pravda. My nechceme poriadok v spoločnosti presadiť len cez náboženstvo alebo nejakú ideológiu. Chceme ho presadiť tak, že si ľudia uvedomia, že slušne žiť sa nedá bez toho, že by sa dodržiavali pravidlá. Chcem oddeliť vieru od politiky, aj keď to u mňa konkrétne alebo členov KDH celkom nejde. Demokratická spoločnosť členom kresťanskodemokratickej strany umožňuje, aby veriaci kresťania mohli cez ústavné funkcie ovplyvňovať napríklad zákonodarstvo Slovenskej republiky. Ako veriaci kresťan iba využívam túto možnosť a v tom mi nikto nemôže brániť. Ja takisto nebránim iným politikom, ktorí sú neveriaci alebo veriaci v iných stranách, aby slobodne konali a prijímali aj rozhodnutia, s ktorými nemusím súhlasiť. Ale zase nikto mi nemôže zakázať brániť život alebo inštitút manželstva.
Kvôli týmto témam KDH v minulosti dosť trpelo, ale napriek tomu z nich nikdy neustúpilo. Na druhej strane nejde len o interrupcie, ale aj o otázky manželstva. Dalo by sa, ale tentokrát nie z filozofického pohľadu, zhrnúť, čo konkrétne v tejto oblasti KDH ponúka?
Rodinu kresťanskí demokrati nepovažujú za uzavretý priestor muža a ženy. Rodina sú ešte nenarodené deti, už narodené deti, dospievajúci, dospelí, ale aj tí, ktorí sú už dnes dôchodcovia alebo ľudia odkázaní na starostlivosť v hospicoch. Nad touto rodinou treba urobiť jeden dáždnik, za ktorým sa skrýva problém celej spoločnosti... Môžeme sa pýtať, čo konkrétne ponúknuť pre rodinu, aby sa zlepšil demografický vývoj a rodilo sa viac detí. Môžeme hľadať techniky, ako ponúknuť vyššie príspevky na prvé, druhé a prípadne ďalšie dieťa...
Ale to je dôležité. Nakoniec, Ficova vláda zvýšila príspevok na prvé dieťa...
Ale už nie na druhé a tretie. Je dôležité aj to, aby sa v rodinách nerodilo len jedno dieťa. Veď to neoklameme, reprodukčný proces má svoje pravidlá, ktoré keď porušíme, skôr či neskôr sa to musí prejaviť.
Fakt je, že poslanci KDH majú väčšinou nadpriemerne veľa detí, o ktoré sa starajú. Ale sú to poslanci s vysokými platmi. Ako si má viac detí dovoliť rodina, kde obidvaja manželia zarobia spolu povedzme pätnásťtisíc čistého?
Peniaze nemôžu byť tým hlavným dôvodom, ktorý by sme mali mať pri rozmýšľaní o tom, či má rodina mať viac detí. Lebo by si ich nemohli dovoliť dôstojne vychovať a na ne nezarobia. Práve tam by mala nastúpiť úloha štátu a ponúknuť viacdetným rodinám o niečo exkluzívnejšie výhody vo všetkých oblastiach sociálnej politiky, ktoré by ocenili. Lebo dnes už treba oceniť rodiny, ktoré majú viac detí. Tým nechcem povedať, že si nevážim rodiny, ktoré majú len jedno dieťa. Ide o to, aby sa tých detí nebáli, lebo to je potom strach samých zo seba. Ja verím tejto generácii, ktorá prichádza, a už nie je ovplyvnená obdobím komunizmu, že bude aktívnejšia.
Aká je dnes úloha KDH, ktoré bolo v rokoch 1994-98 tvrdou opozíciou vláde Vladimíra Mečiara? Dnes sú v koalícii dve z troch strán, ktoré vládli už v rokoch 1994-98 a predsa je to viditeľný rozdiel...
Dnes je vo vláde Smer-SD a ostatní sú vo vládnej koalícii len príveskom.
V rokoch 1994-1998 bolo podobne dominantné HZDS.
HZDS vtedy diktovalo tempo politike a prijímalo rozhodnutia, ktoré museli ostatní rešpektovať, lebo ináč by vo vláde neboli. Dnes diktuje tempo slovenskej politike Smer-SD a ostatní len rešpektujú to, čo Smer povie.
Veď len nedávno bola koaličná kríza...
Ale kvôli čomu? Nebolo to kvôli charakteru spravovania štátu, ale bolo to kvôli kšeftom.
Bolo to práve kvôli charakteru spravovania štátu. Smer-SD jednoducho odmietol, aby bol spájaný s takýmito kauzami.
Odmietli to, ale vec je trošku komplikovanejšia. Vladimír Mečiar tvrdí, že odhalil nejaké tajomstvo, ktoré pravdepodobne bude mať pokračovanie v tom, že ho budeme žiadať o vysvetlenie. Hovoril, že minister pôdohospodárstva Miroslav Jureňa sa stal obeťou dvoch lobistických skupín. O jednej z týchto skupín sa hovorí ako o tej, ktorá dnes tie pozemky vlastní, má mať cez jednu osobu blízko k Vladimírovi Mečiarovi. Kto je tá druhá skupina, ktorá pozemky nedostala?
Ak tam bola nejaká iná skupina, tak tá dnes žiadne pozemky nemá. Podľa čoho sa má identifikovať? Naozaj si myslíte, že to bude mať nejakú reálnu dohru?
Je to, akoby si chcel Vladimír Mečiar pripraviť nejaké alibi a povedať, že nie len on, ale aj niekto iný.
Argument Smeru-SD je, že ĽS-HZDS si de facto priznalo chybu tým, že ostalo vo vláde napriek tomu, že pán premiér konal, ako konal.
Kto konkrétne to povedal?
Minister vnútra Robert Kaliňák.
Ja takéto vysvetlenie neprijímam. ĽS-HZDS podľa mňa ostalo vo vláde preto, lebo nemá inú možnosť, ako aktívne pôsobiť v politike. Vladimír Mečiar si podľa mňa uvedomuje, že je rovnako neprijateľný pre súčasné opozičné strany, ako je v podstate neprijateľný aj pre Roberta Fica.
Veď má Mečiara a ĽS-HZDS v koalícii...
V koalícii ho má, ale Robert Fico urobil takmer až politickú nadprácu, aby ho z tej vládnej koalície dostal von, preto...
Ale nedostal ho von...
...nedostal ho von len preto, že Vladimír Mečiar z vlády odísť nechcel. A Robert Fico si v tejto chvíli netrúfa na to, aby povedal, že s takýmto partnerom vládnuť nebude a podáva demisiu. Myslím si, že Robert Fico dnes, keď dosiahol vrchol svojich možností v oblasti popularity, sa celkom pochopiteľne bude usilovať o to, aby parlamentné voľby boli skôr ako v riadnom termíne. A bude si hľadať iných partnerov na spoluprácu, ako sú dnešní, s ktorými vidí, že sa sa nedá dobre spravovať krajina.
So Slovenskou národnou stranou Smer-SD nejaké problémy nemá. Rozpory boli len s ĽS-HZDS.
Veď to stačí na to, aby nemohol vládnuť. Bez ĽS-HZDS nemá v parlamente väčšinu.
Takže vy predpokladáte, že problémy v koalícii sa budú skôr eskalovať než upokojovať.
Veď Vladimír Mečiar to nakoniec sám ohraničil istým časom, do ktorého vyhlásil zmier vo vládnej koalícii a to je máj budúceho roku, kedy má padnúť rozhodnutie o prijatí Slovenska do eurozóny. Každý, kto pozná Vladimíra Mečiara, vie, že on čaká na príležitosť, kedy to, čo mu Robert Fico urobil, sa mu bude snažiť vrátiť. To je jednoducho Vladimír Mečiar a jeho túžba po odplate. Veď takého poníženia, aké sa dostalo Vladimírovi Mečiarovi za posledný mesiac, kedy táto vec v politike vrcholila, sa mu zrejme nedostalo ešte nikdy. Vladimír Mečiar chce vždy iným diktovať a nie ich počúvať a poslúchať.
Napriek istým problémom v koalícii sa opozičné strany v tomto roku v parlamente de facto vôbec nepresadili...
V opozícii ťažšie presadíte svoj návrh, či už v parlamente, alebo kdekoľvek inde. Sme svedkami toho a bolo to aj v minulosti, že sme už len apriori preto, lebo je to opozícia, odmietali aj dobré návrhy. KDH prišlo v tomto roku s najvyšším počtom legislatívnych návrhov, bolo ich okolo 35.
Za bývalej vlády ste boli predsedom parlamentu a práve jedným z najčastejšie skloňovaných výrazov v tejto inštitúcii je "rokovací poriadok", často sa diskutuje o jeho zmenách. Na práci komisie pre ústavu a rokovací poriadok, ktorú vytvoril dnešný predseda Národnej rady Pavol Paška, sa však opozícia nezúčastňuje...
Ak mám hodnotiť rokovací poriadok z hľadiska možností, ktoré dáva pre demokratické rokovanie parlamentu, sú v ňom inštitúty, ktoré nie sú najlepšie, ale vždy záleží od schopností predsedu a predsedajúceho, ako extenzívne dokáže využiť to, čo rokovací poriadok ponúka. On sa dá vykladať aj veľmi zúžene, na druhej strane ponúka obrovskú možnosť na dohodu. Parlament by nemal byť o tom, že predsedajúci si je absolútne istý a bezpečný len preto, že má za sebou parlamentnú väčšinu. To nesvedčí o veľkorysosti ani o dobrom výkone funkcie, ak používam túto aplikáciu rokovacieho poriadku, že predseda môže všetko. A častokrát sme svedkami toho, že terajší predseda a niektorí podpredsedovia si tento princíp osvojili ako princíp zakotvený v rokovacom poriadku. Ten tam však nie je.
Úmysel Smeru-SD a SNS neschváliť program schôdze zameranej na odvolávanie Pavla Pašku kritizovala opozícia ako nedemokratický. Ale možnosť neschválenia programu schôdze sa prvýkrát využila už za vašej vlády...
Parlament má mať istú schopnosť rešpektovať právo, ale toto právo nemôže byť porážané väčšinou. Nemalo by sa to stávať a keď, tak len vo výnimočných situáciách a treba si tú chybu priznať. Ja som sa vždy usiloval, keď vznikli nejaké krízové stavy, zvolať všetky politické strany a v poslaneckom grémiu dospieť k dohode.
Na druhej strane hoci má každá opozičná strana vlastnú politickú líniu, pokiaľ ide o to, ako "zavariť" vedeniu schôdze, sa vyslovene dopĺňate. Pri schvaľovaní novely zákona o sociálnom poistení, kde došlo k schváleniu dvoch protikladných pozmeňujúcich návrhov, prispeli k zneisteniu spravodajkyne Jany Vaľovej zo Smeru, ako aj predsedu parlamentu početné iniciatívy opozičných poslancov...
Z rúk sa to vymklo v prvom rade predsedovi parlamentu. Chcem upozorniť najmä na to, že na vedenie schôdze sa treba veľmi dôkladne a zodpovedne pripraviť a ak by tomu tak bolo bývalo aj v tejto konkrétnej veci, tak nie Vaľová, ale predsedajúci bol zodpovedný za ďalší priebeh schôdze. A nie Vaľová, ako navrhla, Paška mal dať hlasovať, respektíve mal povedať, že o tomto už hlasovať nedám. Predsedajúci už len tým, že sedí vyššie, je vyššie postavený a viac zodpovedný za to, čo sa stalo. A ak sa to stalo, ešte vždy bol čas chybu napraviť.
Ak sa nemýlim, tak približne v tom čase, keď prišlo k tomu nešťastnému hlasovaniu, riešil predseda parlamentu protest vášho poslanca Daniela Lipšica voči zneniu jednej z poznámok pod čiarou a zároveň bol konfrontovaný s mnohými ďalšími opozičnými iniciatívami v relatívne krátkom čase... Pripomínalo to chvíľami až "diverznú" činnosť opozície voči vedeniu schôdze.
Ale veď opozícia je v parlamente aj na to, aby robila takúto "diverznú" činnosť. O to väčšia je zodpovednosť koalície a predsedu parlamentu, že musí byť pripravený na každú jednu situáciu. Opozícia používa neštandardný spôsob, ako zneistiť koalíciu o to viac vtedy, keď si koalícia robí z nej dobrý deň. Doslova ju nepovažuje za svojho politického partnera či súpera, pohŕda ňou, ako nám to predviedol pán premiér, keď povedal, že by sme mali sedieť radšej v "base" ako v parlamente. To určite nie je dobrý spôsob, ako kultivovať spôsob vedenia parlamentných schôdzí k lepšiemu. Z parlamentu sa vytratila odbornosť a súťaživosť, sme svedkami len politického boja, koalícia nás do toho doslova tlačí. Zoberte si takú vážnu vec, ako je zvolanie schôdze na odvolanie predsedu vlády. Veď to sa nieslo v znamení nedôstojnej schôdze.
Na druhej strane sa potom veľa diskutovalo o výroku Mikuláša Dzurindu, že v noci pracujú zlodeji, ktorým sa snažil ilustrovať nevhodnosť nočného hlasovania...
Mne ten nočný čas až tak nevadil. Ak by boli na to bývali dôvody, že sa musíme ponáhľať, lebo nás limituje niečo iné, tak sme sa mohli dohodnúť, že budeme rokovať do deviatej večer a ráno budeme pokračovať od siedmej ráno zase do deviatej - ale ani nič takéhoto nebolo treba.
Nešlo o to, aby sa znížila miera publicity? Predsa len, jedno nočné hlasovanie sa v médiách až toľko neprezentuje ako dve denné...
Ja to nevylučujem. Vždy koalícia chce mať takú nepríjemnú vec, akou je odvolávanie člena vlády, čím skôr za sebou, ale dá sa to aj ináč. Mohli sme o tom diskutovať, mohli sme sa dohodnúť na limite diskusie, ale riešiť to takto bolo nedôstojné, hraničilo to s právom, slušnosťou a morálkou.
Ako mieni KDH využiť posledný pokojný rok bez volieb?
Intenzívnou politickou prácou, ja som si vedomý ťažkého obdobia, ktoré je pred nami, nielen volieb, ktoré budú predchádzať parlamentným - teda voľby do VÚC a prezidentské, ale aj prípravu strany, personálnu a programovú na nasledujúce parlamentné voľby. Chcem, aby sme od prvého týždňa roka 2008 začali pracovať na novom volebnom programe, keďže nemôžeme vylúčiť aj prekvapenie, že voľby budú v inom ako riadnom termíne. Aby sme sa pripravili na ponuku nových talentov v politike kresťanskodemokratického hnutia...
A čo so "starými talentmi"? Je už pravidelným javom, že poslanci KDH usporadúvajú tlačové konferencie, ktoré nie sú tlačovými konferenciami KDH...
Každá úprimná snaha pomôcť kresťanskodemokratickej politike na Slovensku má u nás dvere otvorené a ja viem byť dostatočne veľkorysý na to, aby som dokázal aj nemožné v záujme posilnenia dôvery k strane.
S akými legislatívnymi iniciatívami príde KDH v roku 2008?
My máme niekoľko návrhov, ktoré sú charakteristické pre našu politiku a sú akýmisi trvalými hodnotami, ktoré chceme presadzovať.
Príde znova poslanecká imunita?
Poslanecká imunita, amnestie, problémy ohľadne rodiny, manželstva, ochrany života, to sú témy, ktoré sú síce skutočne témami zložitými a niekedy ich ľudia považujú za sekundárne problémy, ale pre nás sú dôležité a budeme postupne predkladať nielen novely, ale aj nové zákony, aby sme preukázali svoje schopnosti a svoje miesto v slovenskej politike.
