Ako vznikol priestupný rok

BRATISLAVA 28. decembra (SITA) - Rok 2008 je priestupným rokom. Priestupným rokom sa koriguje rozdiel, ktorý vzniká medzi skutočnou dĺžkou roka a trvá o niečo dlhšie ako 365 24-hodinových dní. K najkratšiemu ...

BRATISLAVA 28. decembra (SITA) - Rok 2008 je priestupným rokom. Priestupným rokom sa koriguje rozdiel, ktorý vzniká medzi skutočnou dĺžkou roka a trvá o niečo dlhšie ako 365 24-hodinových dní. K najkratšiemu mesiacu sa pridáva jeden deň - 29. február a priestupný rok tak má 366 dní.

Súčasný systém počítania rokov má korene v Rímskej ríši. Prvý systém údajne zaviedol v roku 750 pred Kristom zakladateľ Ríma Romulus. Rok mal 304 dní rozdelených na desať mesiacov, naviazaných na cyklus Mesiaca. Rok sa začínal marcom a končil decembrom. Dedičstvo systému sa v dnešnom roku prejavuje v názvoch mesiacov. September, hoci je dnes deviatym mesiacom, nesie meno siedmeho mesiaca, náš dvanásty mesiac december má meno desiateho mesiaca. Rovnako je to aj s ďalšími mesiacmi poslednej tretiny roka. Marec, máj a jún nesú zasa meno podľa rímskych bohov.

Romulom ustanovený spôsob počítania rokov vzhľadom na rozdiely medzi občianskym a astronomickým rokom veľmi rýchlo prestal vyhovovať. Cisár Numus Pompilius v siedmom storočí pred Kr. pripojil na koniec roka dva ďalšie mesiace január a február, pričom celkový počet dní bol 354. Keďže Rimania považovali párne čísla za nešťastné, pridali ešte deň, aby celkový počet dní 355. Chýbajúce dni roka sa dorátavali v prechodných obdobiach.

Zásadnú reformu kalendára urobil Gaius Julius Caesar v roku 45 pred Kr. Dĺžka roka bola stanovená na 365,25 dňa, pričom tri roky mali 365 dní a štvrtý priestupný 366 dní. Tento systém, zvaný Juliánsky kalendár, prežil bez zmien až do 16. storočia. Vzhľadom na nepresne určenú dĺžku roka, ktorý je v skutočnosti o 11 minút kratší ako 365,25 dňa, narástol rozdiel medzi občianskym a astronomickým rokom v tomto období na desať dní.

Súčasný kalendár navrhol Aloisius Lilius z Neapola a bol prijatý pápežom Gregorom XIII. v súlade z inštrukciami Tridentského koncilu (1545-1563) na opravu chýb Juliánskeho kalendára. Dôvodom, prečo cirkev radikálne zasiahla do zaužívaného počítania času, bolo chybné stanovovanie termínu Veľkej noci na základe Juliánskeho kalendára. Gregoriánsky kalendár bol vyhlásený pápežskou bulou vo februári 1582. Rok v gregoriánskom kalendári je stanovený oveľa presnejšie - má približne 365,2425 dňa. Rozdiel medzi skutočnou a kalendárovou dĺžkou roka je približne pol minúty. Chybu - jeden deň navyše, ktorú produkoval Juliánsky kalendár raz za 128 rokov, vytvára iba raz za 3 300 rokov. Výpočet priestupného roku bol stanovený presnejšie: aby bol rok považovaný za priestupný musí byť deliteľný číslom štyri, pričom však nesmie byť deliteľný číslom 100. Ak je však deliteľný číslom 400, je taktiež priestupný.

Podľa pápežskej buly chybu Juliánskeho kalendára vyrovnali tak, že po 4. októbri 1582 nasledoval 15. október. Tento spôsob akceptovalo Taliansko, Španielsko, Portugalsko a Poľsko. Ďalšie krajiny menili kalendáre postupne, a to až do prvej polovice 20. storočia, kedy spôsob rátania dní reformovali napríklad Rusko, Grécko, Rumunsko, Bulharsko, Juhoslávia a pobaltské krajiny. V Uhorsku sa prechod uskutočnil v roku 1587, kedy po 21. októbri nasledoval 1. november. Protestantské krajiny pristupovali na nový kalendár oveľa neskôr, napríklad Anglicko ho prijalo až v roku 1752. Gregoriánsky kalendár tiež zjednotil začiatok roka na 1. január. Napríklad v Anglicku a v ďalších krajinách bol dovtedy za začiatok roka uznávaný 25. marec. Tento termín vychádza z jarnej rovnodennosti, ktorá bola začiatkom roka už v prvých kalendároch najstarších civilizácií.

Kurióznym spôsobom zavádzali Gregoriánsky kalendár vo Švédsku, kde v roku 1700 začali postupný prechod z Juliánskeho kalendára s plánom synchronizovať sa v roku 1740 s gregoriánskym. Urobili však chyby v rokoch 1704 a 1708 a rozhodli sa radšej pre návrat k Juliánskemu kalendáru. V roku 1712 preto pridali k februáru dva dni navyše, a tak mal tento február 30 dní. Neskôr sa Švédi rozhodli pre prechod na nový kalendár podobným spôsobom ako ostatné národy a v roku 1753 vypustili 11 dní.



pu;is;mt

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  10. Jarné prázdniny pri mori?
  1. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  2. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  3. Čo prinieslo tohtoročné Záhradnícke fórum?
  4. Diplomaciu v praxi na EU v BA otvorila veľvyslankyňa Nórska
  5. Študenti z rôznych kútov sveta prichádzajú študovať na EU v BA
  6. 10 faktov o ovocí a zelenine, ktoré musíte vedieť!
  7. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  8. Montážne konferencie - Novinky aj vzdelávanie o suchej výstavbe
  9. Profesijný rast študentov médií sa začína už počas vysokej školy
  10. Paneurópska vysoká škola otvára špecializované kurzy IT
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 8 927
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 8 536
  3. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 8 457
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 7 270
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 640
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 577
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 247
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 888
  9. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 3 651
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 721

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Krajina, ktorá neexistuje, ale funguje. Vitajte v Náhornom Karabachu

Nad arménskou krajinou pri Náhornom Karabachu vedie supermoderná lanovka. A z nej vidíme aj kus histórie.

TECH

Naživo: NASA zverejňuje veľký objav, detaily tajila

Na tlačovej konferencii má vesmírna agentúra oznámiť nové zistenia o exoplanétach.

DOMOV

Kotlebov neúspešný kandidát si našiel cestu do parlamentu

Anton Čulen bude poslaneckým asistentom Natálie Grausovej.

KOMENTÁRE

Môže sa zo Slovenska stať slabý kus stáda pre Putina?

Slovensko neutečie pred nevyhnutnosťou viac investovať do armády.

Neprehliadnite tiež

Vydali zatykač na ďalších takáčovcov, aj autora kriminálnych príbehov

U jedného z obvinených vydal sudca aj európsky a medzinárodný zatýkací rozkaz.

Exministri SNS z nástenkového tendra sa postavia pred súd

Termín pojednávania vytýčili na budúci týždeň.

Meteorológovia ani hygienici zvýšenú radiáciu nezaznamenali

Namerané hodnoty v niektorých európskych krajinách boli nízke, na hranici detekčného limitu.

Slovensko každoročne navýši výdavky na rozvojovú pomoc, hovorí Lajčák

Udržateľnosť projektov je podľa šéfa diplomacie v Južnom Sudáne veľmi nízka pre našu neprítomnosť.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop