Pred pätnástimi rokmi zanikla ČSFR

Vláda sa zíde po prvýkrát v tomto roku 2. januára na svojom slávnostnom rokovaní v budove Matice slovenskej v Martine, kde v tejto súvislosti prijme vyhlásenie.

Tradičný silvestrovský výstup Čechov a Slovákov na najvyšší vrchol Bielych Karpát - Veľkú Javorinu. Archív ČTK.(Zdroj: ČTK)
Pri príležitosti 15. výročia vzniku Slovenskej republiky sa vláda zíde po prvýkrát v tomto roku 2. januára na svojom slávnostnom rokovaní v budove Matice slovenskej v Martine, kde v tejto súvislosti prijme vyhlásenie.

Na zasadnutie sú ako hostia pozvaní predseda Matice slovenskej Jozef Markuš a šéf Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár. Premiér Robert Fico sa následne stretne s prezidentom Ivanom Gašparovičom a predsedom parlamentu Pavlom Paškom. Potom spoločne položia vence k centrálnemu pamätníku na martinskom Národnom cintoríne.

Oficiálne oslavy sa začnú o 17. hodine na Divadelnom námestí projekciou krátkeho filmu Sme tu 15 rokov, v ktorom sa striedajú zábery na krajinu a ľudí s najväčšími momentmi, zachytávajúcimi 15-ročnú históriu samostatného Slovenska.

Okrem príhovorov troch najvyšších ústavných činiteľov požehná slovenskému národu Ján Chryzostom kardinál Korec. V programe vystúpi tiež umelecký súbor Lúčnica a pripravená je i laserová šou.

Pred 15 rokmi zanikla ČSFR

Podrobná chronológia udalostí:

31. októbra 1989 - Česká národná rada (ČNR) a Slovenská národná rada (SNR) napriek niektorým negatívnym postojom u slovenskej strany vyslovili súhlas s ideou jedinej ústavy pre celú federáciu.

16. novembra 1989 V Bratislave sa uskutočnila demonštrácia študentov pri príležitosti Medzinárodného dňa študentstva. Protestujúci pochodovali k budove ministerstva školstva. Predniesli požiadavky súvisiace so zlepšením kvality vzdelávania, demokratizácie spoločnosti a školstva atď.

17. novembra 1989 - V rámci Medzinárodného dňa študentstva došlo v Prahe na Národnej triede k veľkej demonštrácii, ktorej násilné potlačenie odštartovalo prelomové politické zmeny v krajine, čo malo za následok pád socializmu.

19. novembra 1989 - V Prahe oficiálne ustanovili Občianske fórum (OF). V hlavnom meste Slovenska, v priestoroch Umeleckej besedy, sa stretlo približne 500 ľudí. Z nich sa až 300 pripojilo svojím podpisom k protestu proti zásahu Verejnej bezpečnosti v Prahe 17. novembra. V Bratislave, v byte Jána Langoša, bolo založené hnutie Verejnosť proti násiliu (VPN). Milan Kňažko bol v tom čase v Prahe. Nadväzujúc na svoje predchádzajúce antikomunistické vystúpenia ešte v čase socializmu sa stal členom OF.

21. novembra 1989 Na Šafárikovom námestí v Bratislave v blízkosti auly Univerzity Komenského sa zhromaždili študenti, ktorí vyslovili požiadavky na demokratizáciu spoločnosti a na prešetrenie pražských udalostí zo 17. novembra.

21. novembra 1989 - Došlo k prvému stretnutiu medzi predstaviteľmi OF a vtedajším predsedom československej vlády Ladislavom Adamcom, ktorý o stretnutie s Václavom Havlom ešte v tom čase nemal záujem.

22. novembra 1989 Konal sa prvý míting na Námestí SNP v Bratislave.

25. novembra 1989 - VPN vydala vyhlásenie, ktoré sa zhodovalo s demokratickými požiadavkami OF, pričom jednoznačne stálo na pozícii silnej federácie.

28. novembra 1989 - Ján Čarnogurský (nedávno prepustený z väzenia), ktorý sa v mene VPN v predchádzajúcich dňoch spojil s predstaviteľmi OF, spolu s Václavom Havlom predložili predsedníctvu vlády spoločné požiadavky oboch hnutí. Napríklad zrušenie cenzúry, zrušenie vedúcej úlohy KSČ atď.

29. novembra 1989 - V Ústave Československej socialistickej republiky hlasovaním vo Federálnom zhromaždení (FZ) odstránili článok 4.) o vedúcej úlohe KSČ a o výchove v duchu marxizmu-leninizmu.

30. novembra 1989 - SNR prijala demisiu svojho predsedu Viliama Šalgoviča. Za predsedu slovenského parlamentu zvolili Rudolfa Schustera, člena ÚV KSS a predsedu Krajského národného výboru Východoslovenského kraja.

5. - 7. decembra 1989 - Tvorila sa nová česko-slovenská vláda, v ktorej sa predstavitelia komunistickej strany prvýkrát od roku 1948 dostali do menšinového postavenia. Dovtedajší komunistický premiér Ladislav Adamec bol pri jej zostavovaní neúspešný, preto 7. decembra podal demisiu. Poverenie na zostavenie vlády následne dostal od vtedajšieho prezidenta ČSSR Gustáva Husáka Marián Čalfa, ktorý bol takisto členom KSČ, ale po novembrových udalostiach sa stal členom VPN.

6. decembra 1989 - Slovenská národná rada z dôvodu transparentnosti vtedajšieho federatívneho usporiadania oprávnene pozmenila svoje rozhodnutie o existencii iba jednej ústavy na území vtedajšieho ČSSR. Slovenský parlament rozhodol o vytvorení najskôr samostatných ústav oboch republík a až potom by došlo ku vzniku ústavy celej federácie.

10. decembra 1989 - Prezident ČSSR Gustáv Husák vymenoval novú Vládu národného porozumenia na čele s Mariánom Čalfom. Gustáv Husák následne zo svojej funkcie abdikoval. OF a VPN oficiálne oznámili kandidatúru Václava Havla na úrad prezidenta.

12. decembra 1989 - Ústredný výbor Národného frontu Slovenskej socialistickej republiky schválil kandidatúru na post prezidenta ČSSR muža pražskej jari Alexandra Dubčeka. Za jeho kandidatúru sa postavila i Demokratická strana a predsedníctvo SNR. To zároveň vymenovalo novú vládu SSR na čele s dovtedajším ministrom spravodlivosti Milanom Čičom, ktorý bol nominantom Komunistickej strany Slovenska. Vládu tvorilo deväť nestraníkov, šesť komunistov a iba jej podpredseda Vladimír Ondruš bol členom VPN. Neskôr sa stal členom tohto hnutia aj Milan Čič.

19. decembra 1989 Česká národná rada (ČNR) nakoniec akceptovala situáciu v SNR a takisto pozmenila svoje uznesenie z 31. októbra 1989 o jednej federálnej ústave a súhlasila najskôr s vypracovaním ústav pre každú republiku (SR a ČR) osobitne.

28. decembra 1989 - Alexandra Dubčeka zvolili za predsedu FZ po tom, ako sa po predchádzajúcej dohode s Václavom Havlom, ktorá čiastočne vznikala za nejasných okolností, vzdal kandidatúry na post prezidenta vtedajšej federácie.

29. decembra 1989 - Václav Havel bol vo FZ aklamáciou (jednohlasne) zvolený za prezidenta Československej socialistickej republiky.

23. januára 1990 - Na schôdzi FZ predložil prezident Václav Havel svoje návrhy ústavného zákona, prostredníctvom ktorého by sa zmenil dovtedajší názov federálneho štátu. Podľa jeho návrhu namiesto názvu Československá socialistická republika sa mal štát volať Československá republika. Ponúkol aj návrh štátneho znaku, ktorý mal tvoriť český lev, slovenský dvojkríž a moravská orlica. Prezidentove návrhy na tejto schôdzi nemohli byť prijaté z procedurálnych dôvodov.

30. januára 1990 - Akčný výbor Slovenskej historickej spoločnosti pri SAV zvolal zhromaždenie, ktoré odmietlo Havlov návrh štátneho znaku z historických a heraldických dôvodov.

6. februára 1990 - Nové, rekonštruované predsedníctvo ČNR vymenovalo za premiéra Českej socialistickej republiky Petra Pitharta.

8. februára 1990 - Na stretnutí premiérov oboch republík Milana Čiča (SSR) a Petra Pitharta (ČSR) obaja dospeli k názoru, že musí dôjsť k posilneniu pozícií oboch republík vo federácii, pričom sa dohodli, že sa vzdajú funkcie podpredsedu vo federálnej vláde.

17. februára 1990 - V Nitre sa konal sa ustanovujúci zjazd Kresťanskodemokratického hnutia (KDH). Jeho predsedom sa stal Ján Čarnogurský.

28. februára 1990 - Vláda Slovenskej socialistickej republiky vyslovila návrh, aby názov štátu znel Česko-Slovensko, aby sa zdôraznilo, že federáciu tvoria dva štátoprávne národy.

1. marca 1990 SNR schválila návrh ústavného zákona, ktorým zmenila názov zo Slovenskej socialistickej republiky na Slovenskú republiku (SR). Jej oficiálnym znakom sa stal dvojkríž na trojvrší a mala modro-bielo-červenú vlajku. SNR prijala stanovisko za názov štátu Federácia Česko-Slovensko.

6. marca 1990 - ČNR odsúhlasila zmenu názvu republiky z Českej socialistickej republiky na Českú republiku (ČR). ČNR posledné stanovisko SNR v súvislosti s názvom spoločného štátu až na jedného poslanca odmietla.

7. marca 1990 - Registráciou v Bratislave bola oficiálne založená ponovembrová Slovenská národná strana (SNS).

21. marca 1990 SNS zverejnila svoje Programové vyhlásenie, v ktorom bolo jedným z hlavných cieľov strany dosiahnuť úplnú štátnu samostatnosť Slovenska.

29. marca 1990 - Federálne zhromaždenie prijalo nový názov štátu - Československá federatívní republika (v českom jazyku) a Česko-slovenská federatívna republika (v slovenskom jazyku).

30. marca 1990 - SNR i vláda SR neprijali novoprijatý názov štátu, lebo graficky aj lexikálne nedokumentoval, že ide o federáciu dvoch štátov.

6. apríla 1990 - Na stretnutí politikov s prezidentom republiky Václavom Havlom v Lánoch sa dospelo k rozhodnutiu, že opäť musí dôjsť k zmene názvu štátu. Politickí predstavitelia oboch častí federácie dospeli k názvu Česká a Slovenská Federatívní (čes.) respektíve Federatívna (slov.) republika.

10. 11. apríla 1990 Český premiér Petr Pithart a jeho slovenský partner Milan Čič sa stretli v Lanařiciach u Strakoníc. Slovenský predseda vlády predniesol predstavu existencie spoločného štátu tvorenú zdola, keď by najskôr vznikli ústavy republík s kompetenciami atď.

20. apríla 1990 - Federálne zhromaždenie schválilo nový názov štátu Česká a Slovenská Federatívna/Federatívní Republika (ČSFR).

8. - 9. júna 1990 - V prvých ponovembrových slobodných parlamentných voľbách vyšli výrazne víťazne Občianske fórum v Čechách a Verejnosť proti násiliu (29,34 percenta) na Slovensku. Na Slovensku KDH získalo 19,20 percenta, SNS 19,94 %, KSS 13,34 %, Maďarská koalícia 8,66 percenta.

26. júna 1990 Začala sa ustanovujúca schôdza novozvolenej SNR. Jej predsedom sa stal František Mikloško.

27. júna 1990 - Predsedníctvo SNR vymenovalo novú, povolebnú vládu (koalícia VPN - KDH - DS) na čele s Vladimírom Mečiarom.

27. júna 1990 - Federálne zhromaždenie za svojho predsedu opätovne zvolilo Alexandra Dubčeka. Prezident Václav Havel vymenoval novú vládu ČSFR na čele s Mariánom Čalfom (VPN).

29. júna 1990 - Premiér Vladimír Mečiar predstavil v SNR Programové vyhlásenie vlády.

5. júla 1990 - Za prezidenta ČSFR bol znovu zvolený Václav Havel.

9. júla 1990 Premiéri oboch republík Petr Pithart a Vladimír Mečiar sa stretli v Luhačoviciach, kde rokovali o budúcnosti ČSFR. Slovenský predseda vlády vyjadril názor, že občania Slovenska sú za spoločný štát.

8. - 9. augusta 1990 - V Trenčianskych Tepliciach predstavitelia vlád ČR a SR za účasti zástupcov vlády ČSFR rokovali o vymedzení kompetencií medzi federáciou a republikami. Predstavitelia oboch častí federácie sa okrem iného dohodli o jej sformovaní zdola. Najprv mali byť vytvorené ústavy republík, na ktoré by nadviazala ústava federácie.

14. augusta 1990 - Deväť slovenských politických strán vrátane SNS, sformovaných do tzv. Národného bloku, prijalo vyhlásenie obsahujúce okrem odmietnutia viacerých záverov z rokovania v Trenčianskych Tepliciach aj výzvu za úplne nezávislé Slovensko.

10. - 11. októbra 1990 - Premiéri vlád - Vladimír Mečiar (SR), Petr Pithart (ČR) a Marián Čalfa (ČSFR) sa spolu s podpredsedami vlád na stretnutí Piešťanoch dohodli, že po prerozdelení funkcií medzi jednotlivé republiky sa musí naďalej zachovať existencie schopná federácia.

23. októbra 1990 - V kaviarni Krym v Bratislave (dnešný Pub Trafená hus) sa zišiel prípravný výbor Memoranda iniciatívy za zvrchované Slovensko. Tá písomne zostavila výzvu "61 krokov k slovenskej samostatnosti", ktorú 27. októbra zverejnil denník Smena.

28. októbra 1990 - V Slavkove pri Brne sa uskutočnilo stretnutie prezidenta ČSFR - Václava Havla, predsedov vlád ČSFR - Mariána Čalfu, ČR - Petra Pitharta a SR - Vladimíra Mečiara a ďalších popredných činiteľov politického života z oboch častí štátu. Napriek sporom pokiaľ ide o kompetencie a štátoprávne usporiadanie federácie českí a slovenskí predstavitelia prijali Deklaráciu k 72. výročiu vzniku republiky. Účastníci stretnutia sa tiež dohodli pripraviť nový kompetenčný zákon, ale na prepracovanejšom štátoprávnom usporiadaní ČSFR sa nezhodli.

5. novembra 1990 V Hrzánskom paláci v Prahe sa uskutočnilo rokovanie predsedov vlád ČR, SR a federácie o prerozdelení kompetencií na republikovej a federálnej úrovni.

6. novembra 1990 - Vláda SR odsúhlasila návrh nového kompetenčného zákona.

7. novembra 1990 - Vláda ČR schválila návrh nového kompetenčného zákona.

8. - 9. novembra 1990 - Vláda ČSFR v zásade súhlasila s pripraveným návrhom nového kompetenčného zákona, ale pred jeho prijatím chcela do neho presadiť určité zmeny.

10. - 11. novembra 1990 - Rokovanie troch predsedov vlád (SR, ČR a ČSFR) spolu s predstaviteľmi a poslancami víťazných hnutí (VPN a OF) z posledných volieb sa konalo v Modre - Harmónii. Slovenský premiér Vladimír Mečiar vyjadril stanovisko vlády SR, ktorá zmeny už dohodnutého kompetenčného zákona požadované federálnou vládou považovala za neprijateľné.

12. - 13. novembra 1990 - Na stretnutí predstaviteľov všetkých troch vlád, parlamentov a prezidenta v Prahe na Úrade predsedníctva vlády ČSFR a neskôr v Hrzánskom paláci sa dosiahol kompromis v súvislosti s návrhom nového kompetenčného zákona.

15. novembra 1990 - Vláda ČSFR bez ďalších požadovaných zmien odsúhlasila návrh nového kompetenčného zákona.

16. novembra 1990 - Viacerí predstavitelia verejného života z radov VPN vystúpili s manifestom Iniciatíva na obranu demokracie, v ktorom okrem iného odmietli manifest 61 krokov k slovenskej národnej samostatnosti.

19. novembra 1990 - Slovenská vláda schválila kompromisný návrh kompetenčného zákona.

20. novembra 1990 - SNR schválila kompromisný návrh kompetenčného zákona a podala ho ako iniciatívny návrh na prerokúvanie do FZ.

29. novembra 1990 - ČNR rokovala o návrhu kompetenčného zákona, ktorý aj prijala, ale v inej podobe a inak ako ho odsúhlasila SNR. V tejto forme ho ČNR podala ako pozmenený iniciatívny návrh do FZ. ČNR vo svojom pozmenenom návrhu ponechávala federálnym orgánom väčšie právomoci. Z týchto dôvodov FZ rokovalo až o dvoch návrhoch kompetenčného zákona.

1. decembra 1990 - KSS sa začala transformovať na novú ľavicovú stranu sociálnodemokratického charakteru. Prijala názov KSS-SDĽ, pričom časom mohlo predsedníctvo strany názov KSS kedykoľvek zrušiť a ponechať iba SDĽ.

5. decembra 1990 Česká vláda musela rokovať o probléme, ktorý nastal v súvislosti s prijímaním rozdielnych návrhov kompetenčného zákona v národných radách. Česká vláda prijala uznesenie, že o konečnom návrhu kompetenčného zákona rozhodne FZ.

6. decembra 1990 - Rozšírené predsedníctvo vlády SR vedené Vladimírom Mečiarom prišlo do Prahy. Vladimír Mečiar vraj v mene celej slovenskej vlády podľa oficiálneho vyhlásenia Úradu českej vlády na neformálnom rokovaní vyhlásil, že zmeny kompetenčného zákona, ktoré vznikli na pôde ČNR, sú porušením dohôd z Trenčianskych Teplíc. Ak by vraj takýto pozmenený návrh kompetenčného zákona na rozdiel od toho dohodnutého z 12. - 13. novembra v Prahe prijalo FZ, tak SNR podľa neho vyhlási nadradenosť svojich zákonov nad federálnymi. Nakoniec všetci zúčastnení dospeli k novému, prijateľnejšiemu kompromisu.

7. decembra 1990 Český premiér Petr Pithart informoval svoju vládu a ČNR o výsledkoch rokovaní z predchádzajúceho dňa. ČNR poverila premiéra Pitharta ďalšími rokovaniami s predstaviteľmi Slovenska, avšak odmietla, aby sa realizovali pod nátlakom.

12. decembra 1990 - FZ po dlhých rokovaniach schválilo novelu Ústavného zákona o čs. federácii č. 143/1968 Zb. v 16 článkoch - tzv. kompetenčný zákon. Išlo o kompromis z návrhov ČNR a SNR, pričom sa posilnili kompetencie oboch republík.

12. - 13. januára 1991 - Na sneme OF v Prahe sa prijalo vyhlásenie, v ktorom sa OF menilo na pravicovú stranu s individuálnym členstvom.

26. januára 1991 - ÚV KSS-SDĽ sa rozhodol vymazať v názve strany avizované KSS.

4. februára 1991 - V známej pražskej reštaurácii Vikárka na hrade rokovali predstavitelia republikových vlád a federácie z prezidentom Václavom Havlom o príprave nových ústav. Počas tohto rokovania nedošlo k zásadnému dohovoru. Podpredseda vlády SR Ján Čarnogurský prezentoval svoj názor, aby bola vytvorená zmluva medzi oboma republikami. Tento návrh bol odmietnutý.

17. februára 1991 - Ďalšie rokovanie v reštaurácii Vikárka o príprave ústav neprinieslo žiadny konečný dohovor a Čarnogurského návrh zmluvy medzi oboma republikami federácie bol opäť odmietnutý.

23. februára 1991 OF sa rozdelilo na pravicový subjekt a na pokračovanie pôvodného OF následne nazvaného Občianske hnutie. Predsedom pravicovej strany sa stal Václav Klaus a Občianskeho hnutia Jiří Dienstbier.

3. marca 1991 - Televízne vystúpenie ministra medzinárodných vzťahov SR Milana Kňažka namiesto plánovaného príhovoru premiéra Vladimíra Mečiara znamenalo rozkol vo vedení VPN a predznamenalo jeho rozpad.

4. marca 1991 - Uskutočnilo sa tretie rokovanie medzi najvyššími predstaviteľmi oboch republík a federácie. Ku konkrétnym, rozhodujúcim záverom ani na tomto stretnutí nedošlo.

3. - 5. marca 1991 - Rozklad VPN pokračoval. Časť jeho predstaviteľov založila v rámci neho platformu VPN - Za demokratické Slovensko na čele s Vladimírom Mečiarom.

14. marca 1991 Na námestí SNP v Bratislave došlo k fyzickému napadnutiu prezidenta ČSFR Václava Havla. Prezident sa priblížil ku skupine manifestujúcich radikálov oslavujúcich 52. výročie vzniku tzv. slovenského štátu.

28. marca 1991 - Premiéri oboch republík - Vladimír Mečiar (SR) a Petr Pithart (ČR) sa stretli v Prahe. Obaja predsedovia vlád sa rozhodli najskôr zrealizovať inventarizáciu vzájomných rozporov a až potom hľadať riešenie štátoprávneho usporiadania republiky.

3. apríla 1991 - Zverejnili výsledok prieskumu Metodicko výskumného kabinetu (MVK) Slovenského rozhlasu a Ústavu pre sociálnu analýzu Univerzity Komenského v Bratislave, podľa ktorých bolo 77 percent obyvateľov SR za spoločný štát Čechov a Slovákov.

17. apríla 1991 - Najvyšší predstavitelia SR vrátane premiéra Vladimíra Mečiara a predsedu SNR Františka Mikloška sa stretli s prezidentom ČSFR Václavom Havlom v Lánoch, kde rokovali o príprave nových ústav.

20. - 21. apríla 1991 - V Olomouci na ustanovujúcom zjazde sa od OF oficiálne odštiepila jeho pravicová časť a vznikla Občianska demokratická strana (ODS) na čele s Václavom Klausom.

23. - 24. apríla 1991 - SNR odvolala z postu premiéra SR Vladimíra Mečiara. Zároveň bol odvolaný z postu podpredsedu vlády Vladimír Ondruš a ďalší šiesti ministri. Do funkcie predsedu vlády slovenský parlament vymenoval jej dovtedajšieho podpredsedu Jána Čarnogurského (KDH).

26. - 27. apríla 1991 - Mimoriadny snem VPN v Košiciach potvrdil rozštiepenie hnutia.

2. mája 1991 - Predseda ústavnej komisie slovenského parlamentu Karol Plank zverejnil informáciu, že sa slovenským a českým odborníkom podarilo nájsť najvýhodnejšie znenie česko-slovenskej zmluvy.

10. mája 1991 - Predstavitelia oboch republík federácie sa stretli u prezidenta Václava Havla v Lánoch. Delegácia českého parlamentu predložila návrh zmluvy oboch národných rád o štátoprávnom usporiadaní celej federácie. Predstavitelia slovenskej delegácie tento návrh na stretnutí neprijali a žiadali, aby bol nahradený záväznou zmluvou s platnosťou ústavného zákona.

22. mája 1991 Český parlament prerokoval na tajnom zasadnutí správu o plánovaných opatreniach českej vládnej reprezentácie pre prípad nekontrolovateľného rozpadu ČSFR.

31. mája 1991 - Z iniciatívy prezidenta Václava Havla sa v Budmericiach pri Modre zorganizovalo stretnutie predstaviteľov parlamentných strán z oboch republík, kde sa rokovalo o konečnom usporiadaní ČSFR.

17. júna 1991 - Na rokovanie v Budmericiach nadviazalo stretnutie toho istého charakteru v Kroměříži. Okrem SNS všetky strany prezentovali záujem zachovať spoločný štát, ale s rozličnými predstavami jeho usporiadania. Nakoniec sa všetci prítomní dohodli, že k rozdeleniu ČSFR môže dôjsť iba referendom.

19. júna 1991 - Poslanci SNS prezentovali v SNR návrh deklarácie zvrchovanosti Slovenska. Za návrh sa postavili aj viacerí poslanci odštiepenej platformy z VPN - Za demokratické Slovensko. Deklarácia nebola prijatá.

22. júna 1991 - Z platformy Za demokratické Slovensko, vzniklo na sneme v Banskej Bystrici Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) na čele s Vladimírom Mečiarom.

18. júla 1991 - FZ odsúhlasilo ústavný zákon o referende, ktorý mal vo svojom znení ustanovené, že vystúpenie niektorej republiky z federácie sa nesmie uskutočniť inak ako plebiscitom.

31. augusta 1991 Na Slovensku sa zrodila iniciatíva Za spoločný štát, ktorá bola protipólom iniciatívy Za zvrchované Slovensko.

5. - 6. septembra 1991 - V Bratislave sa stretli predsedníctva Slovenskej národnej rady (SNR) a Českej národnej rady (ČNR), ktoré sa prihlásili ku kontinuite ČSFR a dohodli, že SNR a ČNR uzavrú zmluvu o zásadách štátoprávneho usporiadania a že republikové ústavy a federálna ústava musia byť vo vzájomnom súlade.

19. septembra 1991 - ČNR diskutovala o situácii v prípade, ak SNR na svojom rokovaní 23. septembra prijme deklaráciu o zvrchovanosti Slovenska. Poslanci českého parlamentu prišli k záveru, že jej prijatie by znamenalo nefunkčnosť a zánik federácie. S týmto názorom sa viacerí predstavitelia Slovenska aj zo strany poslancov nestotožňovali. Ak by došlo k odhlasovaniu deklarácie zvrchovanosti Slovenska, česká strana by pristúpila ku krízovému variantu pre prípad spontánneho rozpadu federácie. Poslanci ČNR tiež vyzvali na vypísanie referenda o ďalšej existencii ČSFR.

22. septembra 1991 - Míting občianskej iniciatívy Za spoločný štát, ktorý sa konal v Bratislave za účasti popredných predstaviteľov federácie a oboch národných republík, rušila skupina demonštrantov opačného názoru.

23. septembra 1991 - SNR na svojom zasadnutí (17. schôdza) odmietla deklaráciu o zvrchovanosti Slovenska.

24. septembra 1991 - Prezident ČSFR Václav Havel vo FZ neúspešne navrhol, aby sa štátoprávna kríza riešila zákonom o referende a uzavretím zmluvy medzi obidvoma národnými radami.

22. 23. októbra 1991 Na stretnutí predstaviteľov ČNR a SNR v Štiříne znova prepukli rozpory v súvislosti s prerozdelením kompetencií.

28. októbra 1991 Prezident ČSFR V. Havel sa zúčastnil pri príležitosti výročia vzniku Československa na mítingu v Bratislave, počas ktorého ho skupina radikálnych separatistov zasiahla vajíčkami.

3. - 4. novembra 1991 - Nočné rokovanie medzi predstaviteľmi republikových vlád a vlády federácie sa konalo vo vidieckom sídle prezidenta ČSFR Václava Havla na Hrádečku pri Trutnove. Hlava štátu navrhla uzavretie zmluvy medzi oboma národnými radami zastupujúcimi obe republiky. Zmluva mala zahŕňať vôľu oboch republík o spoločný celok a zároveň záväzok oboch parlamentov vypracovať ústavy oboch častí federácie tak, aby boli v súlade s kompetenciami ústavy spoločného štátu. Počas rokovania sa vyskytli rôzne aj závažnejšie rozpory, ale nakoniec prezidentov návrh prijali a oba republikové parlamenty mali pripraviť návrh danej zmluvy.

4. novembra 1991 - Poslanci za SNS a niekoľko poslancov z národne orientovanej frakcie KDH opäť predložilo návrh deklarácie zvrchovanosti Slovenska. Vládnuca koaličná väčšina v SNR sa odmietla týmto návrhom zaoberať.

5. novembra 1991 - Vláda ČSFR vydala vyhlásenie, podľa ktorého jednou z jej základných úloh je udržanie spoločného štátu.

6. novembra 1991 Federálna vláda prijala uznesenie, že ČSFR môže byť funkčná iba vtedy, keď federálna ústava bude platiť na celom území spoločného štátu a keď federálne orgány budú mať rozhodujúce kompetencie.

11. - 12. novembra 1991 - V Častej-Papierničke rokovali predstavitelia oboch republikových parlamentov za účasti prezidenta ČSFR V. Havla o naplnení obsahu zmluvy podľa prezidentových návrhov z 3. - 4. novembra 1991. Najväčší problém sa vyskytol v chápaní významu zmluvy a v tom, kto má byť jej subjektom a či má byť zdrojom práva. Slovenskí predstavitelia chceli, aby bola trvalým zdrojom práva a zároveň nadradená federálnej ústave.

15. novembra 1991 SNR schválila uznesenie, že zmluva medzi SNR a ČNR bude trvalým zdrojom práva.

3. decembra 1991 - Prezident ČSFR Václav Havel inicioval vo FZ návrhy nových zákonov v súvislosti s prijímaním federálnej ústavy, možností vypísať referendum, rozpustiť FZ a nakoniec zaviesť namiesto snemovne národov federálnu radu, ktorá by bola rovnakým podielom delegovaná národnými radami oboch republík. Všetky návrhy federálny parlament odmietol, alebo ich prezident stiahol späť.

10. januára 1992 - Na stretnutí predsedníctiev národných rád bol dosiahnutý dohovor, že pri uzatváraní zmluvy o spoločnom štátnom celku budú obe republiky reprezentované parlamentmi.

21. januára 1992 - FZ neprijalo návrhy prezidenta V. Havla - novelu ústavného zákona o referende a ústavný zákon o prijatí novej ústavy ČSFR.

23. januára 1992 - V metropole slovenskej časti federácie v Bratislave bola zostavená komisia, ktorá mala za úlohu zrealizovať paragrafované znenia zmluvy.

3. - 8. februára 1992 V Milovách pri Ždáre nad Sázavou (ČR) sa uskutočnili rokovania spoločnej expertnej komisie oboch národných rád a vlád, FZ a vlády ČSFR o paragrafovaní zmluvy o zásadách spoločného, federatívneho štátneho celku - o štátoprávnom usporiadaní. Dohodnutá zmluva posilňovala kompetencie oboch republík.

12. februára 1992 - Predsedníctvo SNR neprijalo znenie dohodnutej zmluvy medzi oboma republikami, keď sa proti nej z dvadsiatich členov vyslovili desiati. Z týchto dôvodov nemohli návrh predložiť na schválenie SNR.

5. marca 1992 - Predsedníctvo ČNR prehlásilo ďalšie rokovania so SNR o štátoprávnom usporiadaní ČSFR za bezpredmetné, lebo už "nebolo o čom rokovať".

7. marca 1992 - Občianskodemokratická aliancia vyzvala najvyššie orgány ČR pripraviť sa na možnosť pokojného rozdelenia ČSFR.

11. marca 1992 - Rokovania medzi SNR a ČNR o štátoprávnom usporiadaní do volieb v júni 1992 prerušili. Dohodli sa na tom predsedovia oboch parlamentov František Mikloško (SNR) a Dagmar Burešová (ČNR).

15. marca 1992 Predseda FZ Alexander Dubček prestúpil z ODÚ-VPN do Sociálnodemokratickej strany Slovenska (SDSS) a následne ho zvolili za jej predsedu.

7. mája 1992 - SNR odmietla návrh deklarácie zvrchovanosti slovenského národa, ktorú predniesli niektoré opozičné strany - SNS, HZDS a Slovenské kresťanskodemokratické hnutie (odštiepená niekdajšia národná frakcia KDH, ktorá vznikla 7. marca 1992 z dôvodu nesúhlasu s návrhom zmluvy z Milov).

5. - 6. júna 1992 - Parlamentné voľby sa skončili v ČR zdrvujúcim víťazstvom koalície Občianska demokratická strana (ODS) a Kresťanskodemokratická strana a v SR ešte prenikavejším víťazstvom Hnutia za demokratické Slovensko (37,26 percenta). Druhá skončila SDĽ (14,70 percenta), KDH (8,88), SNS (7,93), MKDH - Spolužitie (7,42 percenta).

8. júna 1992 - V Brne sa začala séria rokovaní vedúcich predstaviteľov ODS a HZDS, víťazných subjektov volieb. Medzi predstaviteľmi jednotlivých delegácií došlo k rôznym dohovorom. Doteraz sa presne nevie, o čom diskutovali obaja lídri Václav Klaus a Vladimír Mečiar. Niektorí predstavitelia HZDS predložili návrh štátoprávneho usporiadania oboch republík na úrovni únie, respektíve konfederácie s medzinárodnou subjektivitou.

11. júna 1992 - Uskutočnilo sa druhé rokovanie medzi predstaviteľmi HZDS a ODS v Prahe.

14. júna 1992 V Bratislave sa konal míting spojený s podpisovou akciou za zachovanie spoločného štátu.

16. júna 1992 Predstavitelia českých opozičných strán sa stretli v Brne, kde sa zhodli na požiadavke, aby sa o existencii spoločného štátu rozhodlo prostredníctvom referenda.

17. júna 1992 Uskutočnilo sa tretie stretnutie medzi predstaviteľmi HZDS a ODS, na ktorom viacerí zúčastnení dospeli k názoru, že federácia je na dlhší čas neudržateľná. Z týchto dôvodov Václav Klaus odmietol funkciu premiéra, ktorý bol poverený zostavením federálnej vlády. Došlo k dohode medzi Václavom Klausom a Vladimírom Mečiarom o zostavení vlády ČSFR s dočasným mandátom.

19. 20. júna 1992 V Bratislave bolo štvrté rokovanie medzi predstaviteľmi HZDS a ODS. Zhodli sa, že myšlienka federácie na českej strane sa nezhoduje s predstavou konfederácie, respektíve nejakej formy únie na slovenskej strane. Výsledky rokovaní akceptovali existenciu federatívneho spoločného štátu, ale nevylučovali možnosť jeho zániku. Vedenie oboch strán sa zároveň zhodlo, že štátoprávne usporiadanie vyriešia do 30. septembra 1992.

23. júna 1992 - Konala sa ustanovujúca schôdza nového slovenského parlamentu. Za predsedu SNR bol zvolený Ivan Gašparovič.

24. júna 1992 - SNR schválila novú vládu SR na čele s Vladimírom Mečiarom. Oficiálne to bola menšinová vláda, ale de facto ju podporovala SNS, ktorej jeden člen bol jej súčasťou. Do určitej miery mala podporu aj od SDĽ.

25. júna 1992 - Za predsedu Federálneho zhromaždenia bol zvolený Michal Kováč (HZDS).

2. júla 1992 - Václav Havel vymenoval novú vládu ČSFR na čele s Janom Stráskym (ODS). Predsedom novoustanovenej českej vlády sa stal Václav Klaus.

3. júla 1992 Poslanci FZ po dvoch kolách nezvolili prezidenta republiky.

17. júla 1992 - SNR prijala Deklaráciu o zvrchovanosti SR. Václav Havel odstúpil z postu prezidenta ČSFR.

22. 23. júla 1992 V Bratislave sa v sídle vlády uskutočnilo piate kolo rokovaní medzi ODS a HZDS. Výsledkom bola dohoda o legitímnom zániku federácie.

27. júla 1992 V hlavnom meste Slovenska sa uskutočnilo stretnutie predstaviteľov oboch národných parlamentov, ktoré rokovali o ďalšej existencii, respektíve neexistencii ČSFR.

5. augusta 1992 Vladimír Mečiar vyhlásil pred poslancami slovenského parlamentu, že vypísanie referenda o ďalšej existencii spoločného štátu by bolo politicky nezodpovedné.

7. augusta 1992 Došlo k nezhodám medzi ODS a HZDS. Poslanci HZDS opustili rokovanie FZ. Išlo o spor v súvislosti s obsadením funkcie riaditeľa Federálnej bezpečnostnej a informačnej služby. Hlavným dôvodom však bola skutočnosť, že predstavitelia HZDS sa snažili spomaliť rozpad ČSFR, prípadne mu zamedziť a nájsť inú formu štátoprávneho usporiadania ako bol definitívny rozpad federácie.

26. augusta 1992 Predstavitelia oboch dominujúcich strán HZDS a ODS sa nakoniec dohodli na stretnutí v Brne na harmonograme rozdelenia ČSFR, ktoré sa definitívne malo ukončiť 31. decembra 1992.

1. septembra 1992 - SNR prijala Ústavu SR. Niektoré články ústavy nadobudli platnosť až po rozdelení federácie od 1. januára 1993.

1. septembra 1992 Pri autohavárii sa ťažko zranil poslanec FZ Alexander Dubček.

11. septembra 1992 Poslanci sa zišli na mimoriadnom zasadnutí FZ. Predstavitelia slovenských a českých opozičných strán sa dožadovali referenda o rozdelení ČSFR. Federálny predseda vlády Ján Stráský tieto požiadavky odmietol, lebo podľa jeho názoru bez ohľadu na výsledok referenda nebolo možné zabrániť rozdeleniu federácie.

28. septembra 1992 Na zasadaní Rady obrany štátu nastali opätovné nezhody medzi Vladimírom Mečiarom a Václavom Klausom. Slovenský premiér rokovanie opustil, lebo nesúhlasil s návrhom zákona o delení majetku federácie. V tomto čase už prebiehali rozhovory s vtedajším predsedom Federálneho zhromaždenia Michalom Kováčom a predstaviteľmi opozície o možnej existencii Česko-Slovenskej únie ako formy nového štátoprávneho usporiadania medzi oboma republikami.

29. septembra 1992 FZ začalo rokovať o návrhu ústavného zákona o rozdelení federácie.

1. októbra 1992 - Ústava SR s výnimkou niektorých článkov nadobudla platnosť.

1. októbra 1992 - Federálne zhromaždenie neschválilo vládny návrh zákona o spôsoboch zániku ČSFR a schválilo uznesenie presadené poslancom za ČSSD Milošom Zemanom navrhujúce ustanoviť komisiu pre prípravu ústavného zákona o transformácii česko-slovenskej federácie na česko-slovenskú úniu. Návrh uznesenia podporili aj viacerí poslanci z HZDS.

2. októbra 1992 Na zasadnutí českej vlády jej predseda Václav Klaus vyhlásil, že pre ODS je únia neprijateľná, o čom veľmi dobre vie aj HZDS.

6. októbra 1992 Predstavitelia oboch dominantných strán HZDS a ODS sa stretli na rokovaniach v Jihlave, kde Václav Klaus žiadal od HZDS podpísanie záväzku, že nebude presadzovať úniu, ale bude súhlasiť s úplným rozdelením federácie. Zároveň sa politické kluby ODA, ODS, KDS zhodli, že ak by HZDS nebolo schopné spolupracovať na pokojnom rozdelení štátu, presadia zvolanie schôdze českého parlamentu, na ktorej ČNR vyhlási úplnú samostatnosť Českej republiky. Nakoniec HZDS s podpisom záväzku súhlasilo.

8. októbra 1992 FZ prijalo nový kompetenčný zákon, ktorý úplne uvoľnil kompetencie pre jednotlivé republiky.

10. októbra 1992 V Kolodějoch (ČR) sa začalo prvé rokovanie vlád ČR a SR o vzájomných vzťahoch po rozdelení republiky.

25. 26. októbra 1992 V horskom stredisku Javorina pokračovalo druhé rokovanie vlád ČR a SR o vzájomných vzťahoch po rozdelení republiky. Vlády prijali Memorandum o colnej únii.

29. októbra 1992 - V Prahe bolo podpísaných 16 dohôd o budúcej spolupráci ČR a SR vrátane dohody o colnej únii.

9. novembra 1992 - V Židlochoviciach na treťom rokovaní vlády ČR a SR schválili Zmluvu o dobrom susedstve, priateľských vzťahoch a spolupráci, šesť zmlúv z hospodárskej oblasti a zmluvu o spôsobe usporiadania vzťahov vyplývajúcich z rozdelenia Česko-slovenskej armády.

12. - 13. novembra 1992 - FZ schválilo ústavný zákon o delení majetku federácie a jeho prevode na republiky.

17. novembra 1992 - ČNR a SNR prijali uznesenie k zákonu FZ o zániku ČSFR.

18. novembra 1992 - FZ neschválilo ústavný zákon o zániku ČSFR.

19. novembra 1992 - ČNR prijala uznesenie, ktorým ČNR spolu s vládou ČR prebrali plnú zodpovednosť za kontinuitu štátnej moci na území ČR.

23. novembra 1992 V Bratislave na rokovaniach predsedníctiev oboch republikových vlád podpísali zmluvy schválené v Židlochoviciach.

25. novembra 1992 - FZ prijalo ústavný zákon o zániku ČSFR, ktorý nadobudol platnosť o polnoci z 31. decembra 1992 na 1. januára 1993. Dospelo sa k tomu po komplikovaných rokovaniach. Znamenalo to rozdelenie ČSFR bez referenda.

16. decembra 1992 ČNR schválila Ústavu Českej republiky.

17. decembra 1992 Prejavmi najvyšších predstaviteľov federácie a štátnou hymnou ČSFR sa skončila historicky posledná schôdza FZ. Poslanci na nej prijali záverečné uznesenie o ústavnosti procesu zániku ČSFR a vzniku samostatnej SR a samostatnej ČR.

31. decembra 1992 O 24. hodine zanikla Česká a Slovenská Federatívna Republika.

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  2. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou
  3. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  4. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  5. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  6. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
  7. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou
  8. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a.
  9. I cez prázdniny testujte elektrobicykle
  10. 5 dôvodov, prečo sa prihlásiť na konferenciu ENERGOFÓRUM®
  1. Nenaleťte pochybným predajcom jazdeniek
  2. Cíťte sa v priestore príjemne
  3. Ktorý odšťavovač má najvyššiu výťažnosť?
  4. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  5. Ako si vybrať wc a umývadlo?
  6. Poslanec M. Borguľa bojuje proti netransparentnému tendru
  7. Grantová výzva na vykonávanie činností informačných centier
  8. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou
  9. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  10. Funguje predaj realít aj bez maklérov?
  1. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade 5 861
  2. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky 4 822
  3. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami 3 533
  4. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku 3 283
  5. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 3 209
  6. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou 3 044
  7. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou 2 733
  8. I cez prázdniny testujte elektrobicykle 2 003
  9. Máte už vybranú dovolenku na júl? 1 049
  10. V meste či mimo mesta, stále s kvalitným internetom 898

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Koho odfotili s Kollárom či Lipšicom? Politici a mafiáni na fotkách

Súd na kauciu prepustil z väzby Ľubomíra Kudličku, považovaného za šéfa gangu takáčovcov. Bol na prvej fotke spájajúcej mafiu a politika.

TECH

O krok bližšie k základni na Mesiaci. Je plný vody

Voda sa na Mesiac dostala krátko po jeho vzniku.